Kpohọ eme nọ e riẹ eva

Kpohọ oria eware nọ e riẹe eva

UZOU AVỌ 21

Uvie Ọghẹnẹ O te Raha Ewegrẹ Riẹ No

Uvie Ọghẹnẹ O te Raha Ewegrẹ Riẹ No

OWARE NỌ UZOU NANA O TA KPAHE

Eware nọ e te via taure ẹmo Amagẹdọn o te ti fi

1, 2. (a) Eme u dhesẹ nọ Ovie mai na o muhọ esu no anwọ ukpe 1914 ze? (b) Eme ma te jọ uzoẹme nana ta kpahe?

 EWARE nọ Uvie Ọghẹnẹ u ru no evaọ udevie ewegrẹ riẹ nọ ma wuhrẹ kpahe no na e rẹ bọ ẹrọwọ mai ga. (Ol. 110:2) Ovie mai o wo etausiuwoma buobu nọ e fialoma via be ta usiuwoma na. O ru ilele riẹ fo no evaọ ofẹ egagọ gbe uruemu. Yọ dede nọ ewegrẹ a be gwọlọ hẹriẹ omai idibo Ọghẹnẹ, ma be reawere okugbe evaọ akpọ-soso nẹnẹ. Enana gbe eware efa buobu nọ Uvie na u ru no u dhesẹ vevẹ nọ anwọ 1914 ze, Ovie mai na o bi su evaọ udevie ewegrẹ riẹ.

2 Kẹle na, Uvie na u ti tube ru eware nọ i gbunu vi enana. O te “ze” te “whọlọ” ewegrẹ riẹ kpobi. (Mat. 6:10; Dan. 2:44) Rekọ taure oke yena o tẹ te ze, eware oka efa e te via. Didi eware? Eruẹaruẹ Ebaibol sa-sa e kuyo onọ na. Joma ta kpahe ejọ rai re ma ruẹ eware nọ e te via evaọ obaro.

Oware nọ U ti Su Kpohọ “Ọraha Idudhe”

3. Eme họ oware ọsosuọ nọ ma bi rẹro riẹ?

3 Ewhowho udhedhẹ. Nọ Pọl ukọ na o je kere ileta se inievo obọ Tẹsalonika, ọ ta kpahe oware ọsosuọ nọ o te via nọ ma bi rẹro riẹ. (Se 1 Ahwo Tẹsalonika 5:2, 3.) Pọl ọ jọ ileta na fodẹ “ẹdẹ Jihova,” onọ o te rọ ẹraha “Babilọn Ologbo na” muhọ. (Evia. 17:5) Rekọ, omoke jọ taure ẹdẹ Jihova o te ti muhọ, erẹwho na a te ta nọ, “Udhedhẹ gbe omofọwẹ!” Onana o sae jọ owhowhovia ẹsiẹvo hayo oware nọ a ti ru n’oke t’oke. Kọ isu-egagọ a te jọ usu enọ i ti ru owhowhovia nana re? Nọ orọnọ a w’obọ kugbe akpọ na, o sae jọnọ a ti kuomagbe erẹwho na bo nọ, “Udhedhẹ, Udhedhẹ.” (Jeri. 6:14; 23:16, 17; Evia. 17:1, 2) Ubo udhedhẹ gbe ufuoma nana u ti dhesẹ nọ ẹdẹ Jihova o bi ti muhọ. Ewegrẹ Uvie Ọghẹnẹ “a te sae dhẹ vabọ vievie he.”

4. Ẹvẹ otoriẹ eruẹaruẹ Pọl kpahe ubo udhedhẹ gbe omofọwẹ nọ ma wo na o rọ rrọ erere kẹ omai?

4 Ẹvẹ otoriẹ eruẹaruẹ nana nọ ma wo na o rọ rrọ erere kẹ omai? Pọl ọ ta nọ: “Wha rrọ ebi hi, nọ ẹdẹ na ọ rẹ rọ ruọ owhai ọza wọhọ epanọ elo irioke ọ rẹ ruọ iji ọza na.” (1 Tẹs. 5:3, 4) Wo ohẹriẹ no ahwo-akpọ edekọ, ma riẹ oghẹrẹ nọ eware nọ e be via nẹnẹ na i ti ro kuhọ. Kọ oghẹrẹ vẹ dẹẹ eruẹaruẹ kpahe udhedhẹ avọ omofọwẹ na i ti ro rugba? Ma rẹ hẹrẹ re ma ruẹ oware nọ o te via. Fikiere, “joma jaja aro vi jẹ sẹro iroro mai.”—1 Tẹs. 5:6; Zef. 3:8.

Uye Ulogbo na U ve ti Muhọ

5. Ẹvẹ “uye ulogbo” na u ti ro muhọ?

5 Ẹraha egagọ. Kareghẹhọ nọ Pọl o kere nọ: “Oke kpobi nọ a te ta nọ, ‘Udhedhẹ gbe omofọwẹ!’ ọraha idudhe ọ vẹ te nwani te ai.” Wọhọ epanọ ehru ọ rẹ nwani rienẹ no egbrara e vẹ va na, ere ọvona o te jọ, nọ a tẹ nwani bo ubo “Udhedhẹ gbe omofọwẹ” na no “ọraha idudhe” ọ vẹ ze. Eme a te raha? Orọ ọsosuọ, “Babilọn Ologbo na,” koyehọ egagọ erue akpọ-soso nọ a se “ogberẹ na.” (Evia. 17:5, 6, 15) Ẹraha egagọ Kristẹndọm gbe egagọ erue efa o te jọ emuhọ “uye ulogbo” na. (Mat. 24:21; 2 Tẹs. 2:8) Ọraha nana o te jọ oware igbunu kẹ ahwo buobu. Fikieme? Keme taure onana o tẹ te via, ogberẹ na o ti rri omariẹ wọhọ “ovie-aye” nọ ọ te “rọ ẹro ruẹ uweri vievie he.” Rekọ ọ te ruẹ idudhe inọ omoya riẹ na ufofe. Ọraha riẹ ọ te ze kpregede, wọhọ ẹsenọ o te jọ oware “ẹdẹ ọvo.”—Evia. 18:7, 8.

6. Ono hayo eme ọ te raha “Babilọn Ologbo Na”?

6 Kọ ono hayo eme ọ te raha “Babilọn Ologbo na”? “Arao ojihẹ” nọ o wo “izei ikpe” na. Eruẹaruẹ nọ e rrọ obe Eviavia i dhesẹ nọ arao ojihẹ nana họ United Nations (Okugbe Erẹwho Na). Izei ikpe na i dikihẹ kẹ isuẹsu kpobi nọ e rrọ enẹna, nọ e be tha “arao ojihẹ ọwawae” nana uke. (Evia. 17:3, 5, 11, 12) Ẹvẹ ọraha na o ti yoma te? Erẹwho nọ i kuomagbe ru Okugbe Erẹwho Na via, a ti mi ogberẹ na efe riẹ kpobi, raha iẹe muotọ, jẹ “rehọ erae mahe iẹe no riẹriẹriẹ.”—Se Eviavia 17:16. a

7. Ẹvẹ ẹme Jesu nọ ọ rrọ obe Matiu 24:21, 22 o ro rugba evaọ ikpe-udhusoi ọsosuọ, kọ ẹvẹ o ti ro rugba evaọ obaro?

7 A ti bru edẹ na kpẹre. Ovie mai na o dhesẹ oware nọ o te via oke nọ uye ulogbo na u te muhọ no. Jesu ọ ta nọ: “Fiki enọ a salọ na, a ti bru edẹ yena kpẹre.” (Se Matiu 24:21, 22.) Ẹme Jesu yena ọ kaki rugba evaọ 66 C.E. nọ Jihova o “bru edẹ na kpẹre” okenọ egbaẹmo Rom a wọ ohọre ziọ Jerusalẹm. (Mak 13:20) Oyena u ru nọ Ileleikristi nọ e jọ Jerusalẹm gbe Judia a rọ zọ. Kọ eme ọ te jọ akpọ-soso via evaọ etoke uye ulogbo nọ o be tha na? Jihova ọ te rọ Ovie na “bru edẹ na kpẹre” okenọ Okugbe Erẹwho Na ọ te wọ ohọre so egagọ, onọ u ti ru nọ a gbẹ te rọ raha egagọ uzẹme he. Fikiere, okenọ a tẹ raha egagọ erue kpobi muotọ no, egagọ uzẹme ọvuọvo na ọ te gbẹ jariẹ. (Ol. 96:5) Joma ta kpahe eware nọ e te via nọ abọ nana uye ulogbo na o tẹ vrẹ no.

Eware nọ I ti Su Kpohọ Amagẹdọn

8, 9. Eme o rẹ sae jọnọ Jesu ọ jẹ rọ ẹme ikpeware nọ e te via evaọ ihru na dhesẹ, kọ eme ahwo a ti ru?

8 Eruẹaruẹ Jesu i dhesẹ nọ ikpeware jọ e te via nọ i ti su kpohọ Amagẹdọn. A jọ obe Matiu, Mak, gbe Luk fodẹ eware ivẹ ọsosuọ nọ ma te ta kpahe na.—Se Matiu 24:29-31; Mak 13:23-27; Luk 21:25-28.

9 Eware nọ e te via evaọ ihru na. Jesu ọ ta nọ: “Ọre na o re ti muebi, ọvẹre na o ti lo ho, isi na i re ti kie no obọ ehru ze.” Ababọ avro, ahwo a gbe ti rri isu egagọ na wọhọ elo ho evaọ oke yena, a gbẹ te rẹroso ae kẹ ọkpọvio ho. Kọ o sae jọnọ Jesu ọ jẹ rọ ẹme riẹ na dhesẹ eware igbunu jọ nọ e te ginẹ via evaọ ihru na? O sae jọ ere. (Aiz. 13:9-11; Joẹl 2:1, 30, 31) Eme ahwo a ti ru kpahe eware nọ a te ruẹ? “Erẹwho na e te vohẹ” keme a te gbẹ “riẹ onọ a re ru hu.” (Luk 21:25; Zef. 1:17) Ẹhẹ, ewegrẹ Uvie Ọghẹnẹ kpobi, no ‘ivie rite erigbo’ a ti “kie ewawa fiki ozọ gbe irẹro eware nọ e te via evaọ otọakpọ na,” kẹsena a vẹ te gwọlọ oria nọ a re dhere. Rekọ a te ruẹ uvumọ oria nọ o fọ oma ha, nọ o te sae ko ai dhere no ofu Ovie na.—Luk 21:26; 23:30; Evia. 6:15-17.

10. Oziẹ vẹ Jesu o ti bru, kọ ẹvẹ onana o te jọ kẹ enọ e rrọ abọ Uvie na gbe enọ e be wọso ẹe?

10 Oke oziẹobro. Ewegrẹ Uvie Ọghẹnẹ a vẹ te ruẹ oware nọ u ti ru ai rova vi epaọ ọsosuọ. Jesu ọ ta nọ: “A vẹ te ruẹ Ọmọ ohwo nọ ọ be nyaze evaọ ẹgho avọ ogaga gbe oruaro ulogbo.” (Mak 13:26) Edhere igbunu yena nọ Jesu o ti ro dhesẹ ogaga riẹ na u ti dhesẹ via nọ ọ nyaze ti bruoziẹ no. Evaọ abọ ọfa ọrọ ẹme nọ ọ ta kpahe edẹ urere na, Jesu ọ ta ẹme ziezi kpahe oziẹ nọ o ti bru oke yena. Ma rẹ ruẹ onana evaọ ọtadhesẹ igodẹ gbe ewe na. (Se Matiu 25:31-33, 46.) Otu nọ ọ romakpotọ kẹ Uvie Ọghẹnẹ họ “igodẹ” na, yọ a te “kpare uzou rai rri ehru” keme a riẹ nọ “esiwo rai ọ be kẹle no.” (Luk 21:28) Rekọ otu nọ ọ wọso Uvie Ọghẹnẹ kpobi họ “ewe,” yọ a te “vọ avọ uweri” keme a riẹ nọ “ọraha ebẹdẹ bẹdẹ” ọ be hẹrẹ ae.—Mat. 24:30; Evia. 1:7.

11. Eme u fo nọ ma rẹ kareghẹhọ nọ ma be ta kpahe eware nọ e te via na?

11 Nọ Jesu o te bruoziẹ “erẹwho na kpobi” no, eware oka efa e te gbẹ via taure ẹmo Amagẹdọn o te ti fi. (Mat. 25:32) Ma te ta kpahe ivẹ jọ evaọ usu rai: ohọre Gọg gbe ekokohọ otu nọ a rọ ẹzi wholo na. Nọ ma be te ta kpahe eware ivẹ nana, kareghẹhọ nọ Ebaibol na ọ nwane fodẹ oghẹrẹ nọ e te rọ via ha. O tubẹ wọhọ nọ ojọ o te via di ojọ họ.

12. Ovẹ o te jọ ohọre urere nọ Setan ọ te họre Uvie na?

12 Ohọre wọso idibo Ọghẹnẹ. Gọg ọrọ obọ Magọg ọ te wọ ohọre bru Ileleikristi nọ a rọ ẹzi wholo nọ i kiọkọ otọakpọ gbe igodẹ efa na. (Se Izikiẹl 38:2, 11.) Ohọre nana nọ Setan ọ te họre Uvie Ọghẹnẹ nọ a ro mu no na, oye o te jọ orọ urere evaọ ẹmo nọ o bi lele ikpodhiwu nọ e gbẹ rrọ otọakpọ na fi anwẹnọ a ro lei no obọ odhiwu ze na. (Evia. 12:7-9, 17) Maero anwọ okenọ a ro mu Ileleikristi nọ a rọ ẹzi wholo họ ekokohọ ukoko Ileleikristi nọ a wariẹ tohọ na, Setan ọ daoma bẹ no re ọ wha ọraha fihọ ẹnyaharo rai evaọ egagọ Ọghẹnẹ, rekọ omodawọ riẹ ufofe. (Mat. 13:30) Dede na, nọ a tẹ raha egagọ erue kpobi no, nọ o tẹ wọhọ nọ idibo Ọghẹnẹ a “wo itehru-ọzadhe hayo ethẹ-unuighẹ hẹ,” Setan o ve ti roro nọ uvẹ nọ ọ rẹ rọ raha ai o ze no. O ve ti ru ahwo riẹ wọ ohọre bru ahwo nọ a rrọ abọ Uvie Ọghẹnẹ kpobi.

13. Ẹvẹ Jihova ọ te rọ thọ idibo riẹ?

13 Izikiẹl o dhesẹ oware nọ o te via. Eruẹaruẹ riẹ e ta kpahe Gọg nọ: “Wha veti no ẹkpẹlobọ-ọre vievie nyaze avọ ahwo rai kpobi, whai enọ e be dhẹ enyenya, avọ ogbotu ẹmo rai kpobi; wha rẹ te wọ ruru Izrẹl ahwo mẹ, wọhọ epanọ ẹgho o re ruru otọ.” (Izik. 38:15, 16) Eme Jihova o ti ru ogbotu ewegrẹ nana nọ o wọhọ nọ ohwo ọvo ọ sae zadhe he na? Jihova ọ ta nọ: “Me re ti mu ofu.” “Mẹ rẹ te rehọ idudu oghoghẹrẹ kẹ Gọg.” (Izik. 38:18, 21; se Zekaraya 2:8.) Jihova ọ te thọ idibo riẹ nọ e rrọ otọakpọ. Ẹmo Amagẹdọn o ti ro ru onana.

14, 15. Oware ofa vẹ o te via nọ Setan o te mu ohọre urere riẹ họ ẹwọ bru idibo Ọghẹnẹ no?

14 Taure ma tẹ te ta kpahe oghẹrẹ nọ Jihova ọ te rọ thọ idibo riẹ evaọ etoke Amagẹdọn, joma kake ta kpahe oware ofa jọ nọ o te via. Onana o te via nọ ọwọsuọ Gọg o te muhọ no, rekọ taure Jihova ọ tẹ rọ ẹmo Amagẹdọn thọ idibo riẹ. Wọhọ epanọ ma ta evaọ edhe-ẹme avọ 11 na, oware avọ ivẹ nọ o te via na họ ekokohọ ikpodhiwu nọ e gbẹ rrọ otọakpọ.

15 Ekokohọ ikpodhiwu na. Matiu avọ Mak a fodẹ ẹme Jesu nọ ọ ta kpahe ekokohọ “eriẹ nọ a salọ,” koyehọ Ileleikristi nọ a rọ ẹzi wholo na, onana o te jọ usu eware nọ e te via taure ẹmo Amagẹdọn o te ti fi. (Rri edhe-ẹme avọ 7.) Nọ Jesu ọ jẹ ta kpahe omariẹ wọhọ Ovie, ọ ta nọ: “O ve ti vi ikọ-odhiwu na, a ve ti koko eriẹ nọ a salọ na họ no ibienẹ ene akpọ na ze, no oka jọ orọ idhiwu na rite oka ọdekọ.” (Mak 13:27; Mat. 24:31) Oghẹrẹ ekokohọ vẹ Jesu ọ jẹ ta na? Orọnikọ oka urere nọ a ti kpehọ Ileleikristi nọ a rọ ẹzi wholo na, nọ o te romavia taure uye ulogbo na o tẹ nwani muhọ Jesu ọ jẹ ta na ha. (Evia. 7:1-3) Ukpoye, Jesu ọ jẹ ta kpahe oware nọ o te via evaọ etoke uye ulogbo nọ o be tha na. Ẹsejọhọ, onana o te romavia okenọ Setan o te mu ohọre urere riẹ họ ẹwọ bru idibo Ọghẹnẹ no. Evaọ etoke nana, a ve ti koko ikpodhiwu nọ i kiọkọ otọakpọ na họ kpobọ odhiwu.

16. Eme enọ a rọ ẹzi wholo nọ e te jọ obọ odhiwu no na a ti ru evaọ ẹmo Amagẹdọn?

16 Kọ ẹvẹ ekokohọ Ileleikristi nọ a rọ ẹzi wholo nọ i kiọkọ otọakpọ na u ro w’obọ kugbe ẹmo Amagẹdọn? Okenọ a ti ro koko ikpodhiwu nọ i kiọkọ otọakpọ na họ na u dhesẹ nọ Ileleikristi nana nọ a rọ ẹzi wholo na kpobi a ti kpohọ odhiwu no taure ẹmo Amagẹdọn o te ti muhọ. Ahwo idu udhuhrẹ gbe ene (144,000) nọ a ti lele Jesu Kristi su na a te jọ kugbei evaọ obọ odhiwu. A te kẹ ae udu nọ a ti ro lele Jesu kru “ọkpọ ayọno” ọraha nọ a te rọ raha ewegrẹ Uvie Ọghẹnẹ kpobi. (Evia. 2:26, 27) A ve ti kuomagbe ikọ-odhiwu gbe Kristi, Ovie-Ọgbaẹmo na nọ ọ te nyae họre “ogbotu ẹmo” ewegrẹ kpobi nọ e te gwọlọ raha idibo Ọghẹnẹ no na. (Izik. 38:15) Nọ Kristi avọ ogbaẹmo riẹ a tẹ rọ ovao dhe ewegrẹ idibo Ọghẹnẹ no, yọ Amagẹdọn o muhọ no na.—Evia. 16:16.

Nọ Uye Ulogbo na U te Kuhọ No

Ẹmo Amagẹdọn o muhọ no

17. Eme ọ te via kẹ “ewe” na evaọ ẹmo Amagẹdọn?

17 Ọraha kufiẹ. Ẹmo Amagẹdọn o ti ku uye ulogbo na họ. Evaọ oke yena, Jesu o ti ru oware ofa jọ. U te no Oguẹdhọ “erẹwho kpobi” nọ Jesu ọ rrọ no, ọ te jẹ jọ Okpikpakpe erẹwho na, koyehọ ahwo kpobi nọ o gu ẹdhọ rai no inọ “ewe.” (Mat. 25:32, 33) Ovie mai na ọ vẹ te rọ “ọgbọdọ nọ ọ rrọ thethei jẹ rrọ dada . . . ro kpe erẹwho na.” Enọ a se ewe na kpobi, no “ivie” rite “erigbo” a ve ti “kpohọ ọraha ebẹdẹ bẹdẹ.”—Evia. 19:15, 18; Mat. 25:46.

18. (a) Ẹvẹ eware i ti ro nwene kẹ “igodẹ” na? (b) Ẹvẹ Jesu o ti ro ku ẹmo na họ?

18 Eware i ve ti nwene kẹ enọ Jesu o se “igodẹ” na. Ukpenọ ogbotu “ewe” ọrọ ogbaẹmo Setan a re thihi “ogbotu obuobu” ọrọ “igodẹ” nọ o wọhọ nọ a wo ohwo ho na kpe, “igodẹ” na a te “zọ evaọ uye ulogbo na.” (Evia. 7:9, 14) Nọ Jesu o te kpe ewegrẹ Uvie Ọghẹnẹ kpobi no, o ve ti gbolo Setan avọ ikọ riẹ fihọ ọgọdọ odidi nọ o wo oba ha. A vẹ te jọ etẹe odu-ikpe wọhọ ahwo nọ a whu no, a te gbẹ sai ru oware ovo ho.—Se Eviavia 6:2; 20:1-3.

Epanọ Ma Sae rọ Ruẹrẹ Oma Kpahe

19, 20. Ẹvẹ ma sai ro fi eme nọ e rrọ Aizaya 26:20 gbe 30:21 na họ iruo?

19 Ẹvẹ ma sae rọ ruẹrẹ oma kpahe kẹ eware imuozọ nọ e te jọ akpọ-soso via na? Evaọ ikpe jọ nọ i kpemu Uwou-Eroro Na o ta nọ: “Azọ o te . . . roma hwa ẹmeoyo.” Fikieme o rọ rrọ ere? Ma rẹ ruẹ uyo onọ yena evaọ unuovẹvẹ nọ Jihova ọ kẹ ahwo Ju nọ a mu kpohọ igbo Babilọn. Jihova ọ ta nọ a te raha Babilọn, rekọ eme idibo Ọghẹnẹ a ti ru re a sae ruẹrẹ oma kpahe kẹ ọraha na? Jihova ọ ta nọ: “Nyaze, ahwo mẹ, whọ ruọ evaọ uwou ra, re whọ kare ẹthẹ ra dhoma; si oma ra no omoke jọ bẹsenọ ofu na ọ rẹ vrẹ.” (Aiz. 26:20) Muẹrohọ nọ oria ikere nana o ta nọ: “nyaze,” “ruọ,” “kare,” “si oma ra no,” eme nana yọ eme nọ a be rọ ta kẹ ohwo nọ o ru oware jọ. Ahwo Ju nọ a yoẹme kẹ unuovẹvẹ nana a jọ evaọ iwou rai okenọ egbaẹmo a rọ wọ ohọre ziọ orẹwho na. Fikiere ma sae ta nọ, ẹmeoyo kẹ Jihova u ru nọ a sae rọ zọ. b

20 Eme oyena u wuhrẹ omai? Wọhọ epanọ o via kẹ idibo Ọghẹnẹ oke anwae na, ere ọvona o gwọlọ nọ ma re yoẹme kẹ unuovẹvẹ Jihova re ma sae zọ. (Aiz. 30:21) Nẹnẹ, Jihova ọ be rọ ukoko riẹ kẹ omai ithubro sa-sa. Fikiere, o gwọlọ nọ ma rẹ rọ udu mai kpobi gaviezọ kẹ ithubro nọ a be kẹ omai, je ru lele ae. (1 Jọn 5:3) Ma tẹ be hai ru ere ẹsikpobi nẹnẹ, u ti fiobọhọ kẹ omai yoẹme ziezi kẹ Jihova Ọsẹ mai gbe Jesu Ovie mai na evaọ obaro, onọ o te wha esiwo se omai. (Zef. 2:3) Nọ o rọnọ Ọghẹnẹ ọ te thọ omai na, ma te jọ uzuazọ jẹ rọ ẹro ruẹ oghẹrẹ nọ ọ te rọ raha ewegrẹ Uvie na riẹriẹriẹ. Eware nana nọ e te via na e te thọrọ ẹro vievie he!

a Ma sae ta nọ ikoko egagọ erue nọ a te raha họ ẹraha “Babilọn Ologbo na” orọnikọ ahwo kpobi nọ a rrọ egagọ sa-sa ha. Fikiere, ọraha nana o ti te ahwo buobu nọ a jọ egagọ erue vẹre he, yọ u muẹro nọ a te gwọlọ si omarai no egagọ erue nọ a jọ na wọhọ epaọ eruẹaruẹ nọ e rrọ obe Zekaraya 13:4-6.

b Rọkẹ evuẹ efa, rri obe na Isaiah’s Prophecy—Light for All Mankind, uko 1, ẹwẹ-obe avọ 282-283..