Kpohọ eme nọ e riẹ eva

Kpohọ oria eware nọ e riẹe eva

UZOU AVỌ 2

A Kẹ Jesu Orro Taure A te ti Yẹi

A Kẹ Jesu Orro Taure A te ti Yẹi

LUK 1:34-56

  • MERI O WEZE BRU ẸLIZABẸT OMONI RIẸ

Nọ Gebriẹl ukọ-odhiwu na ọ ta kẹ Meri nọ o ti yẹ ọmọzae nọ a ti se Jesu, Ovie nọ o ti su bẹdẹ bẹdẹ, Meri ọ tẹ nọe nọ: “Ẹvẹ onana o te rọ via, kpakiyọ ọzae o bi lele omẹ wezẹ hẹ?”—Luk 1:34.

Gebriẹl ọ tẹ kẹe uyo nọ: “Ẹzi ọfuafo ọ te ruọ owhẹ oma, ogaga Ọnọ Ọ Mai Kpehru na u ve ti ruru owhẹ. Fiki oyena, a ti se ọmọ nọ who bi ti yẹ na ọrẹri, Ọmọ Ọghẹnẹ.”—Luk 1:35.

Ẹsejọhọ re u fiobọhọ kẹ Meri rọwo ẹme nọ ọ ta kẹe na, Gebriẹl o te fibae nọ: “Rri! Ẹlizabẹt omoni ra o dieva ọmọzae họ no re dede nọ ọ who no, yọ amara avọ ezeza ọ rrọ na, aye nọ a bi se ọga na; keme ẹme ọvo nọ Ọghẹnẹ ọ ta nọ ọ rẹ sai ru gba ha o rrọ họ.”—Luk 1:36, 37.

Meri ọ tẹ te rọwo ẹme Gebriẹl na, keme ọ ta nọ: “Rri! Mẹ yọ odibo-ọmọtẹ Jihova! Jọ o via kẹ omẹ wọhọ epanọ whọ ta na.”—Luk 1:38.

Nọ Gebriẹl ọ nwane nyavrẹ no, Meri ọ tẹ wọ re o weze bru Ẹlizabẹt nọ avọ Zekaraya ọzae riẹ a be rria kẹle Jerusalẹm evaọ ofẹ ikpehru erọ Judia. No obọ Nazarẹt nọ Meri ọ rrọ te obọ uwou Ẹlizabẹt, o rẹ rehọ edẹ esa hayo ene.

Meri o te ti te uwou Zekaraya. Nọ ọ ruọ uwou, o te yere Ẹlizabẹt omoni riẹ. Kẹsena ẹzi ọfuafo ọ tẹ vọ Ẹlizabẹt oma, ọ tẹ ta kẹ Meri nọ: “Oghale u te owhẹ evaọ udevie eyae, yọ oghale u te ọmọ nọ ọ rrọ edhede ra! Kọ ẹvẹ ọghọ nana o ro te omẹ obọ, nọ oni Olori mẹ ọ rọ nya bru omẹ ze? Keme rri! nọ ezọ mẹ i yo uyere ra, ọmọ nọ ọ rrọ edhede mẹ o te nuhu oma avọ oghọghọ.”—Luk 1:42-44.

Nọ Meri o yo ẹme ọnana, ọ tẹ ta avọ evawere nọ: “Me jiri Jihova, yọ ẹzi mẹ ọ rẹ ghọghọ ẹsikpobi fiki Ọghẹnẹ, Osiwi mẹ, keme o muẹrohọ odibo-ọmọtẹ riẹ nọ ọ rrọ oruori. Keme rri! no umuo enẹna vrẹ, ige kpobi i ti se omẹ ọnọ o wo oghale, keme Ọnọ o wo ogaga na o ru eware ilogbo kẹ omẹ no.” Muẹrohọ nọ Meri ọ kpọ orro kpobi nọ a rọ kẹe na bru Ọghẹnẹ. Ọ ta nọ: “Odẹ riẹ o rrọ ọrẹri, yọ no oge te oge, o re dhesẹ ohrọ-oriọ kẹ enọ e be dhozọ riẹ.”—Luk 1:46-50.

Meri ọ ruabọhọ ujiro nọ ọ jẹ rọ kẹ Ọghẹnẹ avọ eme urirẹ nana nọ a kere fihọ Ebaibol na, inọ: “Ọ rọ obọ riẹ ru eware ilogbo no; yọ enọ e be rehọ okpiroro nọ e rrọ udu rai dhesẹ nọ a wo omorro, ọ vaha e rai no. O si ahwo nọ a wo ogaga no egbara-uvie no jẹ kpare iruori kpehru no; ọ rehọ eware iwoma kuọ enọ ohọo u bi kpe je vi enọ i fe kpo ababọ no. Ọ nyaze ti fiobọhọ kẹ Izrẹl odibo riẹ no, ro dhesẹ nọ ọ kareghẹhọ inọ o re dhesẹ ohrọ-oriọ kẹ Abraham gbe emọ riẹ bẹdẹ bẹdẹ, wọhọ epanọ ọ ta kẹ esẹ-ode mai.”—Luk 1:51-55.

Meri ọ tẹ jọ kugbe Ẹlizabẹt oware wọhọ emerae esa, yọ ababọ avro ọ jọ obufihọ ulogbo kẹ Ẹlizabẹt evaọ eka urere udihọ riẹ na. U kiehọ kẹhẹ nọ eyae ivẹ nana nọ i wo ẹrọwọ na, enọ i dihọ avọ obufihọ Ọghẹnẹ na, a rọ jọ kugbe evaọ etoke obọdẹ nana evaọ uzuazọ rai.

Muẹrohọ nọ a kẹ Jesu orro taure a te ti yẹi. Ẹlizabẹt o se rie “Olori mẹ,” yọ ọmọ nọ ọ jọ edhede riẹ o “nuhu oma avọ oghọghọ” nọ Meri ọ ruọ uwou na. Rekọ, wọhọ epanọ ma te ruẹ na, orọnikọ ohwo kpobi ọ kẹ Meri avọ ọmọ nọ o ri yẹ hẹ na orro utioye he.