Anjel Gabriel povedal mladej žene Márii, že sa jej narodí syn, ktorý sa bude volať Ježiš a bude navždy vládnuť ako Kráľ. Mária sa ho teraz pýta: „Ako sa to stane, keď nemám styk s mužom?“ (Lukáš 1:34)

Anjel odpovedá: „Príde na teba svätý duch a zatieni ťa moc Najvyššieho. Preto ten, ktorý sa narodí, sa bude volať svätý a tiež Boží Syn.“ (Lukáš 1:35)

Keďže pre Máriu môže byť ťažké tomu uveriť, Gabriel dodáva: „Aj tvoja príbuzná Alžbeta počala syna, hoci je vo vysokom veku. Už je v šiestom mesiaci, a pritom o nej hovorili, že je neplodná. Pre Boha nie je nič nemožné.“ (Lukáš 1:36, 37)

Z Máriinej reakcie vidíme, že uverila Gabrielovým slovám. Hovorí: „Som Jehovova otrokyňa! Nech sa mi stane, ako si povedal.“ (Lukáš 1:38)

Po Gabrielovom odchode sa Mária rozhodne navštíviť Alžbetu, ktorá žije s manželom Zachariášom v hornatej časti Judey blízko Jeruzalema. Cesta z Nazareta bude Márii trvať tri až štyri dni.

Napokon Mária prichádza do Zachariášovho domu. Ako vchádza, pozdraví Alžbetu. V tej chvíli Alžbetu naplní svätý duch a Márii hovorí: „Si požehnaná medzi ženami a požehnaný je plod tvojho lona! Čím som si zaslúžila, že matka môjho Pána prichádza ku mne? Len čo som začula tvoj pozdrav, dieťatko v mojom lone poskočilo od radosti.“ (Lukáš 1:42–44)

Mária s hlbokou vďačnosťou v srdci hovorí: „Moja duša chváli Jehovu a moje srdce sa nevýslovne raduje v Bohu, mojom Záchrancovi, lebo obrátil pozornosť na svoju nevýznamnú otrokyňu. Od tejto chvíle ma budú všetky generácie vyhlasovať za šťastnú, lebo ten Mocný pre mňa urobil veľké veci.“ I keď sa Márii dostalo veľkej cti, pripisuje všetku česť Bohu a hovorí: „Jeho meno je sväté. Generáciu za generáciou prejavuje milosrdenstvo tým, ktorí sa ho boja.“ (Lukáš 1:46–50)

Mária ďalej chváli Boha inšpirovanými prorockými slovami: „Dokázal, že jeho ruka je silná, rozohnal tých, ktorí majú v srdci pyšné plány. Mocných zosadil z trónu a ponížených vyvýšil, hladných nasýtil dobrými vecami a bohatých poslal preč naprázdno. Prišiel na pomoc Izraelu, svojmu sluhovi, pretože pamätal na svoj sľub, že bude navždy prejavovať milosrdenstvo Abrahámovi a jeho potomstvu, tak ako povedal našim predkom.“ (Lukáš 1:51–55)

Mária zostáva u Alžbety asi tri mesiace. Zrejme jej pomáha v posledných týždňoch tehotenstva. Keďže obe čakajú dieťa s Božou pomocou, sú určite veľmi šťastné, že tieto výnimočné chvíle svojho života môžu prežiť spolu.

Všimnime si, aká česť bola preukázaná Ježišovi ešte pred narodením. Pri Máriinom príchode ho Alžbeta nazvala svojím Pánom a dieťa v jej lone „poskočilo od radosti“. Ale ako uvidíme ďalej, iní s Máriou a jej dieťaťom zaobchádzali úplne inak.