Skip to content

Yi xósɛxweta ɔ jí

WEMATA 3

È Jì Mɛ E Na Bló Ali ɔ Ðó É

È Jì Mɛ E Na Bló Ali ɔ Ðó É

LUKI 1:57-79

  • È JÌ JAAN BAPTƐMUBLONUMƐTƆ́ Ɔ BO SUN NYǏ I

  • ZAKALÍI ÐƆ AZƆ̌ E JAAN NA WÀ É Ð’AYǏ

Vǐjiji Elizabɛti tɔn ko sɛkpɔ bǐ. Mali e nyí hɛnnumɔ tɔn é ko xɔ sun atɔn mɔ̌ ɖò gɔ̌n tɔn. Dìn ɔ, hwenu sù bɔ Mali na byɔ gbè bo na lɛkɔ yì xwé tɔn gbè ɖò kaka Nazalɛti, ɖò sókan Judée tɔn lɛ sín taligbé. Sun ayizɛ́n mɔ̌ gudo ɔ, é lɔ na jì vǐ sunnu ɖokpo.

Mali wá yì gudo é ɔ, é sɔ́ lín cobonu Elizabɛti jì vǐ ǎ. Ee vǐjiji ɔ yì ganji bɔ Elizabɛti kpo vǐ ɔ kpo ɖò ganji é ɔ, xomɛhunhun ɖaxó sín nǔ wɛ é nyí. Hwenu e Elizabɛti xlɛ́ vǐ ɔ mɛ e ɖò xwé tɔn kpá lɛ é kpo hɛnnumɔ tɔn lɛ kpo é ɔ, ye lɔmɔ̌ j’awǎ tawun.

Sɛ́n e Mawu na Izlayɛli-ví lɛ é ɖɔ ɖɔ enyi è jì vǐ sunnu ɖé ɔ, è ɖó na gbò ada n’i bo sun nyǐ i ɖò azǎn tɔn tantɔngɔ ɔ gbè. (Levíi ví lɛ 12:2, 3) Mɛɖé lɛ lin ɖɔ Zakalíi wɛ è na sun vǐ ɔ tɔ́ ɔ ɖɔhun. Amɔ̌, Elizabɛti ka ɖɔ nú ye ɖɔ: “Eǒ! Jaan wɛ é ɖó na nyí.” (Luki 1:60) Flín ɖɔ wɛnsagun Gabliyɛli ko ɖɔ ɖɔ Jaan wɛ è ɖó na sun vǐ ɔ.

Mɛ e ɖò xwé yetɔn kpá lɛ é kpo hɛnnumɔ yetɔn lɛ kpo gbɛ́ bo ɖɔ: “Mɛɖé ma ka nyí mɔ̌ ɖò hɛ̌n ɔ nu nɛ!” (Luki 1:61) Ye sɔ́ alɔ dó ɖɔ xó nú Zakalíi, bo kanbyɔ ɛ ɖɔ nɛ̌ é ka jló na sun nyǐ vǐ sunnu tɔn ɖɔ à jí. Zakalíi ka byɔ nǔ e jí è nɔ wlan nǔ dó é ɖokpo bo wlan ɖɔ: “Jaan wɛ nyikɔ tɔn nyí.”​—Luki 1:63.

Zakalíi wlan mɔ̌ gudo tlolo é ɔ, nùjiwǔ ɖé jɛ, é wɛ nyí ɖɔ ɖɛ̌ tɔn tún kàn, bɔ é jɛ xó ɖɔ jí. A sixu ko flín ɖɔ hwenu e wɛnsagun ɖé ɖɔ ɖɔ Elizabɛti na jì vǐ sunnu ɖé, bɔ é ma ɖi nǔ na ǎ é wɛ ɖɛ̌ tɔn kú bɔ xóɖiɖɔ gló è. Amɔ̌ dìn e Zakalíi jɛ xó ɖɔ jí é ɔ, é kpaca mɛ e ɖò xwé tɔn kpá lɛ é bɔ ye nɔ kanbyɔ yeɖée ɖɔ: “Ani nyí gbé wɛ vǐ elɔ ka ja?” (Luki 1:66) Ye mɔ ɖɔ Mawu wɛ nɔ gudo nú lee è sun nyǐ Jaan gbɔn é.

Enɛ gudo ɔ, gbigbɔ mímɛ́ gɔ́ ayi mɛ nú Zakalíi b’ɛ ɖɔ: “È ni kpa susu nú Aklunɔ, Mawu Izlayɛli tɔn, ɖó é wá ba togun tɔn kpɔ́n, lobo hwlɛn ɛ gán. É sɛ́ Mɛhwlɛngantɔ́ hlɔnhlɔnnɔ ɖé dó mǐ. Mɛhwlɛngantɔ́ enɛ jɔ ɖò mɛsɛntɔ́ tɔn axɔsu Davidi hɛnnu mɛ.” (Luki 1:68, 69) Aklunɔ Jezu e è na jì zaanɖé ɔ xó ɖɔ wɛ é ɖè bo dó ɖɔ “Mɛhwlɛngantɔ́ hlɔnhlɔnnɔ.” Zakalíi ɖɔ ɖɔ gbɔn Mɛ enɛ gblamɛ ɔ, Mawu “na bló, bɔ mǐ na gló kɛntɔ́ mǐtɔn lɛ, bo na gbó adɔ, bo wà azɔ̌ [n’i]; bɔ mǐ na ɖó ayi mímɛ́ kpodo ayijlɔjlɔ kpan, ɖò nukɔn [tɔn] kaka yì jɛ kúzán gbè mǐtɔn.”​—Luki 1:74, 75.

Zakalíi ɖɔ ɖ’ayǐ dó vǐ tɔn wu ɖɔ: “Vǐ ce, hwɛ ɔ, è na ylɔ we ɖɔ gbeyiɖɔ Mawu Ajalɔnlɔn tɔn, ɖó a na jɛ nukɔn nú Aklunɔ, bo na bló ali tɔn lɛ ɖó n’i. É na sɔ́ togun tɔn sín hwɛ lɛ kɛ ɛ, bo na ɖexlɛ́ ɛ ɖɔ emi hwlɛn ɛ gán. Ðó Mawu mǐtɔn ɔ, nùblawukúnúmɛtɔ́ wɛ, bo ka lɛ́ fá xomɛ; é na bló bɔ hwlɛngán sín weziza ɔ na hɔ́n dó mǐ jí sín jixwé hwesivɔ ɖɔhun; weziza enɛ ɔ na hɔ́n dó mɛ e jinjɔn zinflu mɛ, bo ɖò kúyɛmɛ lɛ jí, bo na kplá mǐ gbɔn fífá li jí.” (Luki 1:76-79) Nǔɖɔɖ’ayǐ enɛ dó wusyɛn lanmɛ nú mɛ tawun à cé?

Ðò hwenɛnu ɔ, Mali na ko jɛ xwégbe ɖò Nazalɛti. É ka ko da asú ǎ. Etɛ ka na jɛ hwenu e è na mɔ ɖɔ é ɖò xò é?