Na Ježišove slová a skutky ľudia reagujú rôzne – podľa toho, čo majú v srdci. To sa ukáže aj v jednom dome v Galilei. Istý farizej, ktorý sa volá Šimon, chce Ježiša pohostiť a pozýva ho k sebe domov. Možno chce lepšie spoznať človeka, ktorý koná také výnimočné skutky. Ježiš jeho pozvanie prijíma, tak ako inokedy prijal pozvanie od vyberačov daní a hriešnikov. Zrejme to považuje za príležitosť zvestovať ľuďom, ktorí tam budú prítomní.

No Ježišovi sa nedostáva takého prijatia, aké by si ako hosť zaslúžil. Z prašných palestínskych ciest mali ľudia zvyčajne rozhorúčené a zaprášené nohy, keďže nosili sandále. Preto bolo zvykom prejaviť návšteve pohostinnosť tak, že im domáci umyli nohy chladnou vodou. Tento hostiteľ to však pre Ježiša neurobil. Ani ho neprivítal bozkom, ako to bolo zvykom. K prejavom láskavosti a pohostinnosti patrilo aj potrieť hosťovi vlasy olejom. Ale ani toto hostiteľ pre Ježiša neurobil. Je tu naozaj vítaný?

Hostia si líhajú k stolu a začínajú jesť. Vtom do miestnosti potichu vchádza nejaká žena. Nikto ju nepozval. V meste je „známa ako hriešnica“. (Lukáš 7:37) Všetci nedokonalí ľudia sú hriešnici, no táto žena zrejme žije nemravne, možno je to prostitútka. Pravdepodobne počula, ako Ježiš vyučuje a ako pozýva všetkých, ktorí sú preťažení, aby sa k nemu prišli občerstviť. (Matúš 11:28, 29) Ježišove slová a skutky ju očividne podnietili vyhľadať ho.

Pristupuje k Ježišovi a kľaká si k jeho nohám. Z očí jej padajú slzy na Ježišove nohy a utiera ich svojimi vlasmi. Nežne mu ich bozkáva a potiera vonným olejom, ktorý so sebou priniesla. Hostiteľ Šimon to s nevôľou sleduje a hovorí si: „Keby to bol prorok, vedel by, čo za žena sa ho dotýka. Vedel by, že je to hriešnica.“ (Lukáš 7:39)

Keďže Ježiš vie, o čom Šimon premýšľa, hovorí mu: „Šimon, chcem ti niečo povedať.“ On mu odpovedá: „Povedz, Učiteľ!“ Ježiš pokračuje: „Istý veriteľ mal dvoch dlžníkov. Jeden mu bol dlžný 500 denárov a druhý 50. Keď nemali čím zaplatiť, ochotne im obom odpustil. Ktorý z nich ho bude viac milovať?“ Šimon, možno s nádychom ľahostajnosti, odpovedá: „Asi ten, komu odpustil viac.“ (Lukáš 7:40–43)

Ježiš s ním súhlasí. Potom sa pozrie na ženu a Šimonovi hovorí: „Vidíš túto ženu? Keď som vošiel do tvojho domu, nedal si mi vodu na umytie nôh. Ale ona mi zmáčala nohy slzami a utrela ich svojimi vlasmi. Ty si ma nepobozkal, ale ona od chvíle, keď som vošiel, neprestala nežne bozkávať moje nohy. Ty si mi nenatrel hlavu olejom, ale ona mi vonným olejom natrela nohy.“ Ježiš vidí, že táto žena úprimne ľutuje svoj nemravný spôsob života. A tak na záver hovorí: „Jej hriechy, hoci ich je mnoho, sú odpustené, lebo veľmi milovala. Ale komu sa málo odpúšťa, málo miluje.“ (Lukáš 7:44–47)

Ježiš neospravedlňuje nemravnosť. Má však súcit a pochopenie s ľuďmi, ktorí sa dopustili vážnych hriechov, ale potom to ľutujú a hľadajú uňho pomoc. Táto žena určite pocíti obrovskú úľavu, keď Ježiš hovorí: „Tvoje hriechy sú ti odpustené... Tvoja viera ťa zachránila. Choď v pokoji.“ (Lukáš 7:48, 50)