Keď znalci Zákona a farizeji popierajú, že Ježiš vyháňa démonov mocou od Boha, stavajú sa do nebezpečnej situácie – môžu sa rúhať proti svätému duchu. Na čiu stranu sa teda postavia? Na stranu Boha alebo Satana? Ježiš hovorí: „Môžete vypestovať buď dobrý strom, ktorý bude prinášať dobré ovocie, alebo zlý strom, ktorý bude prinášať zlé ovocie. Strom sa pozná podľa ovocia.“ (Matúš 12:33)

Ježiš priniesol dobré ovocie, keď z ľudí vyháňal démonov. Je nerozumné tvrdiť, že by také skutky vyplývali z toho, že slúži Satanovi. Aj vo svojej kázni na vrchu vysvetlil, že dobré ovocie môže priniesť len dobrý strom. O čom teda svedčí ovocie, ktoré prinášajú farizeji, keď vznášajú proti Ježišovi nezmyselné obvinenia? O tom, že sú zlí. Ježiš im vyčíta: „Potomstvo vreteníc, ako môže z vašich úst vychádzať niečo dobré, keď ste zlí? Ústa hovoria to, čím je naplnené srdce.“ (Matúš 7:16, 17; 12:34)

Naše slová teda odhaľujú stav nášho srdca a sú podkladom pre súd. Ježiš vysvetľuje: „Hovorím vám, že v súdny deň sa ľudia budú zodpovedať z každého prázdneho slova, ktoré vyslovia. Lebo podľa svojich slov budeš vyhlásený za spravodlivého a podľa svojich slov budeš odsúdený.“ (Matúš 12:36, 37)

Mocné skutky, ktoré Ježiš robí, znalcom Zákona a farizejom nestačia. Žiadajú ho: „Učiteľ, chceme od teba nejaké znamenie.“ Aj keby neboli osobne pri tom, keď Ježiš robil zázraky, existuje viac než dostatočné svedectvo očitých svedkov. Preto Ježiš týmto židovským vodcom môže povedať: „Zlá a neverná generácia žiada znamenie, ale nedostane žiadne okrem znamenia proroka Jonáša.“ (Matúš 12:38, 39)

Potom im jasne vysvetľuje, čo tým myslí: „Tak ako bol Jonáš v bruchu veľkej ryby tri dni a tri noci, aj Syn človeka bude v srdci zeme tri dni a tri noci.“ Jonáša zhltla nejaká obrovská ryba, ale potom sa z nej dostal von, akoby bol vzkriesený. Ježiš tým predpovedá, že zomrie, ale na tretí deň bude vzkriesený. Keď sa to neskôr naozaj stane, židovskí vodcovia zavrhnú „znamenie proroka Jonáša“, lebo odmietnu robiť pokánie a zmeniť sa. (Matúš 27:63–66; 28:12–15) Na rozdiel od nich „ľudia z Ninive“ robili pokánie, keď počuli, čo Jonáš zvestuje. Tým túto generáciu odsúdia. Podobne ich svojím príkladom odsúdi aj kráľovná zo Sáby.  Túžila počuť Šalamúnove múdre slová a žasla nad nimi. „Ale tu je niekto významnejší ako Šalamún,“ hovorí Ježiš. (Matúš 12:40–42)

Vtedajšiu zlú generáciu Ježiš prirovnáva k človeku, z ktorého vychádza zlý duch. (Matúš 12:45) Keďže tento muž nezaplnil prázdne miesto dobrými vecami, zlý duch sa vráti s ďalšími siedmimi duchmi horšími než je on sám a toho človeka ovládnu. Aj izraelský národ, podobne ako človek, z ktorého vyšiel zlý duch, bol očistený a napravený. Ale zavrhol Božích prorokov a napokon aj samotného Ježiša, ktorý mal očividne Božieho ducha. Tak bol na tom tento národ horšie než na začiatku.

Kým Ježiš rozpráva, prichádzajú za ním jeho matka a bratia, ale zostanú stáť bokom. Tí, čo pri ňom sedia, mu hovoria: „Tvoja matka a tvoji bratia stoja vonku a chcú ťa vidieť.“ Vtedy Ježiš ukáže, akí blízki sú mu jeho učeníci, ktorí sú preňho ako skutoční bratia, sestry a matky. Vystrie ruku k svojim učeníkom a hovorí: „Mojou matkou a mojimi bratmi sú tí, ktorí počujú Božie slovo a konajú podľa neho.“ (Lukáš 8:20, 21) Tým chce povedať, že hoci ho s príbuznými spája silné puto, vzťah s učeníkmi je preňho ešte cennejší. Aj my si veľmi ceníme blízke vzťahy s našou duchovnou rodinou, zvlášť keď nás druhí odsudzujú, spochybňujú naše pohnútky a kritizujú naše dobré skutky.