Ježiš je očividne v Kafarnaume, keď prísne napomína farizejov. Ešte v ten deň odtiaľ odchádza k neďalekému Galilejskému moru, kde sa zhromaždí veľké množstvo ľudí. Nastúpi do člna, odrazí od brehu a začne ich učiť o nebeskom Kráľovstve. Hovorí veľa podobenstiev, čiže prirovnaní, ktoré čerpá z každodenného života svojich poslucháčov. Tak je pre nich ľahšie pochopiť rôzne stránky Kráľovstva.

Najprv Ježiš hovorí o rozsievačovi, ktorý seje semeno. Niektoré semená padnú popri ceste a vyzobú ich vtáci. Iné padnú na skalnaté miesta, kde nie je veľa pôdy. Pustia korienky, ale tie sa hlboko nedostanú a mladé rastlinky spáli slnko. Ďalšie semená padnú medzi tŕnie. Keď vzídu, tŕnie ich udusí. Niektoré semená však padnú na dobrú pôdu. Tieto prinášajú úrodu – „jedny 100-násobnú, ďalšie 60-násobnú, iné 30-násobnú“. (Matúš 13:8)

Aj v ďalšom podobenstve Ježiš prirovnáva Kráľovstvo k človeku, ktorý rozsieva semeno. Či už ten človek spí, alebo bdie, semená rastú „a on ani nevie ako“. (Marek 4:27) Semeno rastie bez jeho pričinenia a prináša úrodu, ktorú zožne.

O siatí semena hovorí Ježiš aj v treťom podobenstve. Nejaký človek zaseje na svojom poli dobré semeno, ale v noci, keď ľudia spia, nepriateľ medzi pšenicu naseje burinu. Otroci toho muža sa pýtajú, či majú burinu vytrhať. Odpovedá im: „Nie, lebo pri trhaní buriny by ste mohli vytrhnúť aj pšenicu.  Nech oboje rastie spolu až do žatvy. V čase žatvy poviem žencom: Najprv vytrhajte burinu a zviažte ju do snopov na spálenie. Potom zhromaždite pšenicu do mojej sýpky.“ (Matúš 13:24–30)

Mnohým Ježišovým poslucháčom je obrábanie pôdy veľmi blízke. Ježiš v tejto téme pokračuje a teraz hovorí o drobnom horčičnom semienku. Vyrastie z neho taká veľká rastlina, že na jej vetvách môžu sedieť vtáky. Ježiš hovorí: „Nebeské Kráľovstvo sa podobá horčičnému zrnku, ktoré človek vzal a zasial na svojom poli.“ (Matúš 13:31) Ježišovým cieľom však nie je naučiť svojich poslucháčov niečo z botaniky. Poukazuje na úžasný vzrast, keď z niečoho maličkého môže vyrásť niečo obrovské.

Potom sa Ježiš zmieňuje o procese, ktorý je mnohým poslucháčom dobre známy. Prirovnáva nebeské Kráľovstvo ku „kvasu, ktorý žena vezme a vmiesi do troch veľkých mier múky“. (Matúš 13:33) Hoci kvas nevidno, prenikne celým cestom a spôsobí, že nakysne. V ceste sa dejú zmeny, ktoré nie sú na prvý pohľad viditeľné.

Keď Ježiš dorozpráva podobenstvá, posiela zástupy preč a vracia sa do domu, kde sa teraz zdržiava. Tam za ním prichádzajú učeníci a prosia ho, aby im svoje podobenstvá vysvetlil.

Učeníci už Ježiša počuli hovoriť v podobenstvách, ale nikdy ich nepovedal toľko naraz. Pýtajú sa ho: „Prečo im hovoríš v podobenstvách?“ (Matúš 13:10)

Jedným dôvodom je splnenie biblického proroctva. V Matúšovej správe čítame: „Inak ako v podobenstvách k nim nehovoril. Tak sa naplnili slová proroka: ‚Otvorím ústa v podobenstvách, oznámim veci, ktoré boli skryté od začiatku.‘“ (Matúš 13:34, 35; Žalm 78:2)

Ježiš svojimi podobenstvami sleduje aj iný cieľ. Odhaľuje postoje ľudí. Mnohí sa o Ježiša zaujímajú len preto, že vie pútavo rozprávať príbehy a robí zázraky. Nevidia v ňom niekoho, koho by mali poslúchať ako svojho Pána a koho by mali nesebecky nasledovať. (Lukáš 6:46, 47) Nechcú sa zamýšľať nad svojimi postojmi a na svojom živote nechcú nič meniť. Nechcú, aby malo Ježišovo posolstvo na ich život hlboký vplyv.

Na otázku učeníkov Ježiš odpovedá: „Preto im hovorím v podobenstvách. Lebo pozerajú, ale nevidia, počúvajú, ale nepočujú ani nerozumejú. Spĺňa sa na nich Izaiášovo proroctvo:... ‚Srdce týchto ľudí prestalo byť vnímavé.‘“ (Matúš 13:13–15; Izaiáš 6:9, 10)

To však neplatí o všetkých Ježišových poslucháčoch. Ježiš učeníkom hovorí: „Vy ste šťastní, lebo vaše oči vidia a vaše uši počujú. Verte mi, mnohí proroci a spravodliví túžili vidieť, čo vidíte vy, ale nevideli to, a túžili počuť, čo počujete vy, ale nepočuli to.“ (Matúš 13:16, 17)

Dvanásti apoštoli a ďalší verní učeníci majú vnímavé srdce. Preto im Ježiš hovorí: „Vám je dané rozumieť svätým tajomstvám nebeského  Kráľovstva, ale im to nie je dané.“ (Matúš 13:11) Keďže ich túžba po porozumení je úprimná, Ježiš im začne vysvetľovať podobenstvo o rozsievačovi.

„Semeno je Božie slovo,“ hovorí Ježiš. (Lukáš 8:11) A pôda je srdce. To je kľúč k pochopeniu tohto podobenstva.

O semene zasiatom popri ceste Ježiš hovorí: „Prichádza Diabol a berie im ho zo srdca, aby neuverili a neboli zachránení.“ (Lukáš 8:12) Keď ďalej hovorí o semene zasiatom na skalnaté miesto, má na mysli srdce ľudí, ktorí slovo prijímajú s radosťou, ale v ich srdci sa nezakorení dostatočne hlboko. „Keď prídu ťažkosti a prenasledovanie pre to slovo,“ strácajú vieru. „V čase skúšky,“ možno keď príde odpor zo strany rodiny či iných ľudí, sa vzdávajú. (Matúš 13:21; Lukáš 8:13)

A čo semeno, ktoré padlo medzi tŕnie? Ježiš hovorí, že to sa vzťahuje na ľudí, ktorí počuli slovo, ale premôžu ich „prílišné starosti spojené so životom v tomto svete a podvodná moc bohatstva“. (Matúš 13:22) Slovo bolo v ich srdci, ale bolo zadusené a neprináša žiadnu úrodu.

Napokon Ježiš hovorí o dobrej pôde. Tá sa vzťahuje na ľudí, ktorí počujú slovo a prijímajú ho do srdca, lebo pochopili jeho skutočný význam. K čomu to vedie? Títo ľudia „prinášajú úrodu“. Pre vek, zdravotný stav či iné okolnosti však nemôžu všetci dosahovať rovnaké výsledky. Niekto prináša 100-násobok,  iný 60-násobok a ďalší zas 30-násobok. Požehnania v službe Bohu teda zažívajú ľudia „s úprimným a dobrým srdcom, ktorí počujú slovo, zachovávajú ho a vytrvalo prinášajú úrodu“. (Lukáš 8:15)

Ježišove slová na učeníkov určite veľmi zapôsobili! Vyhľadali Ježiša preto, aby im vysvetlil svoje učenie a teraz ich poznanie už nie je povrchné. Ježišovi záleží na tom, aby pochopili zmysel jeho podobenstiev, a tak mohli pravdu odovzdávať ďalej. „Slúži azda lampa na to, aby ju položili pod kôš alebo pod posteľ?“ pýta sa. „Nedáva sa na stojan?“ Potom radí: „Kto je ochotný počúvať, nech počúva.“ (Marek 4:21–23)

Po Ježišovom vysvetlení podobenstva o rozsievačovi sa chcú učeníci dozvedieť viac. Prosia ho: „Vysvetli nám podobenstvo o burine na poli.“ (Matúš 13:36)

Ich prosba odhaľuje, že majú úplne iný postoj ako zvyšok ľudí zhromaždených na brehu. Aj tí počujú Ježišove slová, ale netúžia pochopiť, aký význam majú jeho podobenstvá a ako ich majú uplatniť vo svojom živote. Sú spokojní s povrchným poznaním. Ježišovi učeníci sú úplne iní. Prišli za Ježišom s dychtivou túžbou dozvedieť sa viac, a preto im hovorí:

„Venujte pozornosť tomu, čo počujete. Akou mierou meriate, takou bude odmerané vám, a dokonca vám bude pridané.“ (Marek 4:24) Učeníci venujú veľkú „mieru“ pozornosti tomu, čo Ježiš hovorí. Vďaka svojmu úprimnému záujmu získavajú v bohatej miere poučenie. Keď sa učeníci pýtajú Ježiša na podobenstvo o pšenici a burine, začne vysvetľovať:

„Rozsievač dobrého semena je Syn človeka, pole je svet, dobré semeno sú synovia Kráľovstva, burina sú synovia toho zlého a nepriateľ, ktorý ju zasial, je Diabol. Žatva je záver tohto usporiadania sveta a ženci sú anjeli.“ (Matúš 13:37–39)

Keď Ježiš objasní hlavné prvky tohto podobenstva, opisuje výsledok. Hovorí, že v závere tohto usporiadania sveta budú ženci, čiže anjeli, oddeľovať kresťanov podobných burine od skutočných „synov Kráľovstva“. „Spravodliví“ budú zhromaždení a napokon budú „žiariť jasne ako slnko v Kráľovstve svojho Otca“. A čo bude so „synmi toho zlého“? Ich čaká zničenie. Zaslúžene budú „plakať a škrípať zubami“. (Matúš 13:41–43)

Ježiš teraz svojim učeníkom rozpráva ďalšie tri podobenstvá. V prvom hovorí: „Nebeské Kráľovstvo sa podobá pokladu skrytému na  poli, ktorý nejaký človek našiel a znovu ukryl. A od radosti ide, predá všetko, čo má, a kúpi to pole.“ (Matúš 13:44)

Potom pokračuje: „Nebeské Kráľovstvo sa tiež podobá cestujúcemu obchodníkovi, ktorý hľadá vzácne perly. Keď nájde drahocennú perlu, odíde, ihneď predá všetko, čo má, a kúpi ju.“ (Matúš 13:45, 46)

V oboch podobenstvách Ježiš vyzdvihuje ochotu prinášať obete v prospech niečoho, čo má skutočnú hodnotu. Obchodník z podobenstva okamžite predá „všetko, čo má“, aby získal jednu drahocennú perlu. Ježišovi učeníci tomuto príkladu dobre rozumejú. Aj človek, ktorý na poli našiel skrytý poklad, predá „všetko, čo má“, aby ho získal. V oboch prípadoch sa človek usiluje získať niečo veľmi cenné. Podobné obete prináša ten, kto chce uspokojiť svoje duchovné potreby. (Matúš 5:3) Niektorí z Ježišových poslucháčov už dokázali, že sú ochotní priniesť veľké obete, aby uspokojili svoje duchovné potreby a stali sa jeho nasledovníkmi. (Matúš 4:19, 20; 19:27)

Napokon Ježiš prirovnáva nebeské Kráľovstvo k sieti, ktorá zachytáva všetky druhy rýb. (Matúš 13:47) Potom sa ryby triedia – dobré sa dajú do nádob, ale nevhodné sa vyhodia. Ježiš vysvetľuje, že takto to bude v závere tohto usporiadania sveta – anjeli budú oddeľovať dobrých ľudí od zlých.

Sám Ježiš sa zúčastnil duchovného rybolovu, keď svojich prvých učeníkov pozýval, aby sa stali „rybármi ľudí“. (Marek 1:17) Podobenstvo o vlečnej sieti sa však podľa jeho slov vzťahuje na budúcnosť, na „záver tohto usporiadania sveta“. (Matúš 13:49) A tak apoštoli a ďalší učeníci pochopia, že v budúcnosti sa majú odohrať veľmi zaujímavé udalosti.

Učeníkov, ktorí si vypočuli Ježišove podobenstvá, čaká ešte viac duchovného poučenia. Ježiš im neskôr v súkromí ochotne všetko vysvetľuje. (Marek 4:34) Je „ako hospodár, ktorý vynáša zo svojej pokladnice nové aj staré veci“. (Matúš 13:52) Keď Ježiš rozprával tieto podobenstvá, nechcel upriamiť pozornosť na svoje učiteľské schopnosti. Chcel sa s učeníkmi podeliť o pravdy, ktoré sú ako poklad nevyčísliteľnej hodnoty. Je to skutočne výnimočný učiteľ!