Skip to content

Yi xósɛxweta ɔ jí

WEMATA 48

É Bló Nùjiwǔ lɛ, Nazalɛtinu lɛ ka Ði Nǔ N’i Ǎ

É Bló Nùjiwǔ lɛ, Nazalɛtinu lɛ ka Ði Nǔ N’i Ǎ

MATIE 9:27-34; 13:54-58 MAKI 6:1-6

  • JEZU GBƆ AZƆN NÚ NUKÚNTÍNTƆ́NNƆ KPO ÐƐ̌KÚNANƆ KPO

  • NAZALƐTINU LƐ ÐI NǓ N’I Ǎ

Alɔnu Jezu tɔn ján tawun ɖò gbè ɔ gbè. Ee é lɛkɔ sín Tota Wǒ lɛ gbéjí é ɔ, é gbɔ azɔn nú nawe e ɖò hun ɖi wɛ é bo fɔ́n Jayilɔsi sín ɖyɔvivu ɔ. Azɔ̌ ka lɛ́ kpó n’i ɖò kéze ɔ mɛ. Jezu tɔ́n sín Jayilɔsi xwé kɛɖɛ bɔ nukúntíntɔ́nnɔ wè xwedó è bo ɖò xó sú wɛ ɖɔ: “Kú nǔblawu nú mǐ, Davidi ví.”​—Matie 9:27.

Ðó nya enɛ lɛ ylɔ Jezu ɖɔ “Davidi ví” wutu ɔ, ye ɖexlɛ́ ɖɔ emi ɖó nùɖiɖi ɖɔ Jezu wɛ nyí Mɛsiya ɔ bo na yì axɔsuzinkpo Davidi tɔn jí. Jezu bló nǔ mɛ e ma sè xósusu yetɔn ǎ é ɖɔhun, vlafo bo na kpɔ́n ɖɔ ye ka na ɖókan d’ewu à jí, bɔ ye ka bló mɔ̌. Hwenu e Jezu byɔ xwé ɖé gbè é ɔ, ye mɛ wè lɛ xwedó è byɔ mɛ. Jezu kanbyɔ ye ɖɔ: “Mi ɖi ɖɔ un hɛn ɔ, un na hun nukún nú mi à?” Ye ka na sìnkɔn ɛ kpo jiɖiɖe kpo bo ɖɔ: “Ɛɛn Aklunɔ.” Ee ye ɖɔ mɔ̌ é ɔ, Jezu ɖ’alɔ nukún yetɔn lɛ wu, bo ɖɔ: “Nǔ e mi ɖi ɔ ni nyí gbɔn mɔ̌ nú mi.”​—Matie 9:28, 29.

Tlolo ɔ, ye jɛ nǔ mɔ jí! Jezu dó sɛ́n nú ye ɖɔ ye ni ma jla nǔ e emi bló é ó, lee é ko ɖɔ gbɔn nú mɛ ɖevo lɛ ɖ’ayǐ é. Amɔ̌, ɖó xomɛ hun ye tawun wutu ɔ, ye jla gbɔn fí bǐ.

Ee sunnu enɛ lɛ ɖò yiyi wɛ é ɔ, mɛ lɛ kplá nya ɖé wá nú Jezu bɔ é sixu ɖɔ xó ǎ, ɖó yɛ nyanya ɖò jǐ tɔn. Jezu nya yɛ nyanya ɔ, bɔ tɛn tɔn mɛ ɔ, nya ɔ jɛ xó ɖɔ jí. É kpaca mɛ lɛ tawun bɔ ye nɔ ɖɔ: “Mǐ mɔ nǔ lehunkɔtɔn kpɔ́n gbeɖé ɖò Izlayɛli ǎ.” Falizyɛn lɛ lɔ ɖò finɛ. Ye sixu gbɛ́ ɖɔ nùjiwǔ enɛ lɛ kún jɛ ó ǎ, enɛ wu ɔ, ye vɔ́ hwɛ agɔ e ye dó Jezu dó fí e é nɔ ba hlɔnhlɔn sín dó wà azɔ̌ enɛ lɛ wu é dó è bo ɖɔ: “Yɛ nyanya lɛ xɔsu sín hlɔnhlɔn wɛ é nɔ dó nya yɛ nyanya lɛ na.”​—Matie 9:33, 34.

É nɔ zaan é ɔ, Jezu lɛkɔ ɖido tò tɔn mɛ ɖò Nazalɛti, bɔ dìn ɔ, ahwanvu tɔn lɛ xwedó è. Xwè ɖokpo mɔ̌ ɖíe wɛ é kplɔ́n nǔ mɛ ɖò finɛ ɖò kplɔ́ngbasá ɔ. Jɛ nukɔn hwɛ̌ ɔ, nǔ e é ɖɔ lɛ é jiwǔ nú ye, amɔ̌, nukɔnmɛ ɔ, nùkplɔnmɛ tɔn sìn xomɛ nú ye bɔ ye bla gbě tɔn bo na hu i. Dìn ɔ, Jezu lɛ́ tɛnkpɔn bo na d’alɔ nɔzo tɔn ɖ’ayǐ tɔn lɛ.

Ðò Gbɔjɛzángbe ɔ, é lɛkɔ yì kplɔ́ngbasá ɔ bo na kplɔ́n nǔ mɛ. Nùkplɔnmɛ tɔn lɛ kpaca mɛ gègě, bɔ ye tlɛ nɔ kanbyɔ ɖɔ: “Fitɛ é ka yì ba nùnywɛ enɛ ɔ sín? Hlɔnhlɔn e é nɔ dó ɖò nǔ lɛ jlɛ́ na wɛ ɔ, fitɛ é ka yì ba sín?” Ye ɖɔ: “Atínkpatɔ́ví ɔ nɛ à cé? Mali wɛ nyí nɔ tɔn à cé? Nɔví tɔn lɛ wɛ nyí Jaki kpodo Jozɛfu kpo, Sinmɔ́ɔ kpo Judi kpan à cé? Nɔví tɔn nyɔnu lɛ bǐ ma ka ɖò mǐ mɛ fí dìn à? Fitɛ é ka yì ba nùnywɛ enɛ kpodo hlɔnhlɔn enɛ kpo sín?”​—Matie 13:54-56.

Mɛ lɛ nɔ kpɔ́n Jezu dó mɔ mɛ kpaà ɖé na. Ye lin ɖɔ, ‘Nukún mǐtɔn mɛ fí jɛn é ka sú ɖè nɛ, bɔ nɛ̌ é ka sixu nyí Mɛsiya ɔ gbɔn?’ É sín linlin yetɔn enɛ wu bɔ nùnywɛ kpo nùjiwǔ Jezu tɔn lɛ kpo kpodo kúnnuɖenú ɖevo lɛ kpan ɖò gaàn có, ye ɖi nǔ n’i ǎ. Ðó ye kpo Jezu kpo má wutu ɔ, nǔ enɛ lɛ huzu afɔklɛ́nnú nú ye, kaka jɛ hɛnnumɔ tɔn lɛ jí, b’ɛ sín enɛ wu bɔ Jezu ɖɔ: “Mɛ bǐ wɛ nɔ sí gbeyiɖɔ Mawu tɔn; tò tɔn mɛ nu lɛ, kpodo xwé tɔn gbè nu lɛ kpan jɛn ma nɔ sí i ǎ.”​—Matie 13:57.

Nùmaɖi yetɔn kpaca Jezu tawun. Enɛ wu ɔ, é sɔ́ bló nùjiwǔ ɖě ɖò finɛ “zɛ azinzɔnnɔ kwínwe e jí é ɖó alɔ, bo gbɔ azɔn na lɛ wu ǎ.”​—Maki 6:5, 6.