Ježiš má za sebou rušný deň. Priplavil sa na člne z Dekapolisu, uzdravil ženu trpiacu krvácaním a vzkriesil Jairovu dcéru. No deň sa ešte neskončil. Keď odchádza z Jairovho domu, idú za ním dvaja slepí muži a volajú: „Zľutuj sa nad nami, Syn Dávidov.“ (Matúš 9:27)

Títo muži nazývajú Ježiša „Syn Dávidov“, čím dávajú najavo svoju vieru, že Ježiš je dedičom Dávidovho trónu, a teda Mesiášom. Zdá sa, že Ježiš si ich nevšíma, možno preto, aby sa presvedčil, či to myslia vážne. A oni sa naozaj nevzdávajú. Keď Ježiš vchádza do domu, idú za ním. Pýta sa ich: „Veríte, že to môžem urobiť?“ S presvedčením odpovedajú: „Áno, Pane.“ Vtedy sa Ježiš dotkne ich očí a hovorí: „Nech sa vám stane podľa vašej viery.“ (Matúš 9:28, 29)

Obaja slepí zrazu vidia! Tak ako veľakrát predtým, aj teraz im Ježiš prikazuje, aby o tom nikomu nehovorili. No oni o tom od radosti rozprávajú všade, kam idú.

Keď títo dvaja muži odídu, ľudia privádzajú muža, ktorý nerozpráva, lebo je posadnutý démonom. Ježiš démona vyženie a muž ihneď začína hovoriť. Ľudia sa divia: „Nič také sa v Izraeli ešte nestalo.“ Vidia to aj farizeji. Nemôžu tieto zázraky poprieť, a tak Ježiša znova obviňujú: „Vyháňa démonov s pomocou vládcu démonov.“ (Matúš 9:33, 34)

Krátko nato sa Ježiš v sprievode učeníkov vracia do svojho domovského mesta Nazaret. Asi pred rokom tam vyučoval v synagóge. Tamojší ľudia spočiatku žasli nad tým, čo hovoril, ale neskôr ich to pobúrilo a snažili sa ho zabiť. Teraz sa im Ježiš opäť snaží pomôcť.

V sabat ide znova vyučovať do synagógy. Mnohí žasnú nad jeho slovami a hovoria: „Odkiaľ má takú múdrosť? A kto mu dal schopnosť robiť zázraky?“ Čudujú sa: „Nie je to syn toho tesára? Nevolá sa jeho matka Mária a jeho bratia Jakub, Jozef, Šimon a Júda? A nežijú tu aj všetky jeho sestry? Odkiaľ to všetko má?“ (Matúš 13:54–56)

Títo ľudia považujú Ježiša len za obyčajného človeka. Hovoria si: Veď tu vyrastal, tak ako by to mohol byť Mesiáš? Napriek všetkým dôkazom – jeho veľkej múdrosti a zázrakom – ho odmietajú. Neprijímajú ho ani jeho príbuzní, ktorí ho dobre poznajú. Preto Ježiš hovorí: „Proroka si vážia všade, len nie v jeho domovine a v jeho vlastnom dome.“ (Matúš 13:57)

Ježiš je sklamaný ich nedostatkom viery. Nerobí tu žiadne zázraky, „len na niekoľkých chorých položil ruky a uzdravil ich“. (Marek 6:5, 6)