Skip to content

Yi xósɛxweta ɔ jí

WEMATA 50

Yadonumɛ lɛ Na Ðò Finɛ Có, Ye Na Jla Wɛnɖagbe Ɔ

Yadonumɛ lɛ Na Ðò Finɛ Có, Ye Na Jla Wɛnɖagbe Ɔ

MATIE 10:16–11:1 MAKI 6:12, 13 LUKI 9:6

  • JEZU KPLƆ́N AZƆ̌ MƐSƐ́DÓ LƐ BO SƐ́ YE DÓ

Jezu na alixlɛ́mɛ titewungbe ɖé lɛ mɛsɛ́dó tɔn lɛ dó lee ye na wà wɛnɖagbejijlazɔ́ ɔ gbɔn é wu hwenu e ye ɖido webɔ webɔ é. É ka nɔte ɖó finɛ ǎ. É gb’akpá nú ye kpo xomɛnyínyɔ́ kpo dó gbeklanxamɛtɔ́ lɛ wu bo ɖɔ: “Eɖíe, un sɛ́ mi dó, bɔ mi na cí lɛngbɔ̌ ɖò hla lɛ tɛntin ɖɔhun è . . . Mi cɔ́ miɖée dó gbɛtɔ́ lɛ wu, ɖó ye na wá dɔn mi yì hwɛ nukɔn, bo na wá ɖɔhwɛ xá mi, lobo na ɖó bǎ nú mi ɖò kplɔ́ngbasá yetɔn lɛ. Ye na wá kplá mi yì tokpɔngán lɛ kpodo axɔsu lɛ kpo nukɔn ɖó nyɛ wutu.”​—Matie 10:16-18.

Nugbǒ ɔ, è sixu doya nú ahwanvu Jezu tɔn lɛ syɛnsyɛn, amɔ̌, é d’akpá nú ye dó na ganjɛwu ye ɖɔ: “Hwenu e ye na wá wlí mi yì jó ɔ, mi ma jɛ tagba bo ɖò nǔ e mi na ɖɔ ɖò dɔ̌n lɛ, abǐ lee mi na ɖɔ xó gbɔn ɖò dɔ̌n ɔ linkpɔ́n wɛ ó, è na sɔ́ nǔ e mi na ɖɔ ɖò dɔ̌n hwenɛnu lɛ dó ayi mɛ nú mi. Ðó miɖesunɔ wɛ ɖò xó na ɖɔ wɛ ǎ; [gbigbɔ] Tɔ́ mitɔn tɔn wɛ na ɖò xó ɖɔ wɛ gbɔn mi jí.” Jezu lɛ́vɔ ɖɔ: “Nɔví na jó nɔví tɔn, bɔ è na hu; tɔ́ na jó vǐ tɔn, bɔ è na hu; vǐ lɛ na fɔ́n gǔ dó mɛjitɔ́ yetɔn lɛ jí, bo na zɔ́n ɖɔ è ni hu ye. Mɛ bǐ na gbɛ́ wǎn nú mi ɖó nyɛ wu. Loɔ, mɛ e na dɛ ɖò ya enɛ lɛ nu kaka yì fó ɔ, è na hwlɛn ɛ gán.”​—Matie 10:19-22.

Ðó wɛnɖagbe ɔ jijla ɖò taji hú nǔ bǐ wutu ɔ, Jezu tɛɖɛ̌ jí nú ahwanvu tɔn lɛ ɖɔ ye ni ɖó ayi te, bo na dó sixu vo bo wà azɔ̌ enɛ. É ɖɔ: “Nú è doya nú mi ɖò toxo ɖé mɛ hǔn, mi hɔn yì toxo ɖevo mɛ. Ma ɖɔ nugbǒ nú mi: mi na ko gbɔn Izlayɛli toxo lɛ bǐ mɛ fó, cobɔ nyɛ Gbɛtɔ́ví ɔ na wá ǎ.”​—Matie 10:23.

Alixlɛ́mɛ, akpágbánúmɛ, kpo wusyɛn dó lanmɛ nú mɛ kpo titewungbe ɖé wɛ xó enɛ lɛ nyí nú mɛsɛ́dó 12 Jezu tɔn lɛ à cé? Amɔ̌, a sixu ko mɔ ɖɔ xó enɛ lɛ lɛ́vɔ ɖó tinmɛ nú mɛ ɖěɖee na wá ɖ’alɔ ɖò wɛnɖagbejijlazɔ́ ɔ mɛ ɖò kú kpo fínfɔ́n sín kú Jezu tɔn kpo gudo lɛ é. Enɛ tɔ́n ɖò xó e é ɖɔ bo ɖɔ “mɛ na gbɛ́ wǎn nú” ahwanvu emitɔn lɛ é mɛ, hǔn é nyí mɛ e mɛsɛ́dó lɛ xwè wɛn ɔ jla gbé lɛ é kɛɖɛ wɛ ǎ nɛ. Gɔ́ nú enɛ ɔ, mǐ xà ɖò fí ɖé bonu è kplá mɛsɛ́dó lɛ hɛn yì tokpɔngán lɛ kpo axɔsu lɛ kpo nukɔn ɖò táan klewun enɛ e ye jla wɛn ɔ na ɖò Galilée é mɛ ǎ. Mɔ̌ jɛn mǐ ma ka lɛ́ xà bonu hagbɛ̌ xwédo tɔn yetɔn lɛ jó ye bɔ è hu ye ǎ é nɛ.

É ɖò wɛn ɖɔ sɔgudo wɛ ɖò ayi mɛ nú Jezu bɔ é dó ɖɔ xó enɛ lɛ nú mɛsɛ́dó lɛ. Jezu ɖɔ ɖɔ ahwanvu emitɔn lɛ kún na fó wɛnɖagbejijlazɔ́ ɔ “cobɔ [emi] Gbɛtɔ́ví ɔ na wá [ó].” Lin tamɛ kpɔ́n dó xó enɛ jí. Jezu ɖò ɖiɖexlɛ́ wɛ ɖɔ ahwanvu emitɔn lɛ kún na fó Axɔsuɖuto Mawu Tɔn sín wɛnɖagbejijlazɔ́ ɔ cobonu Axɔsu Jezu Klisu e è sɔ́ sù é na wá ɖi hwɛɖɔtɔ́ Mawu tɔn ɖɔhun ó.

Enyi mɛsɛ́dó lɛ ɖò wɛnɖagbe ɔ jla wɛ nú mɛ lɛ ván nukún dó ye ɔ, é ɖó na kpaca ye ǎ, ɖó Jezu ɖɔ: “Nùkplɔntɔ́ ɖé nɔ hugǎn mɛ̌si tɔn ǎ; mɔ̌ ɖokpo ɔ, mɛsɛntɔ́ ɖé nɔ hugǎn gǎn tɔn ǎ.” Nǔ e ɖɔ wɛ Jezu ɖè é ɖò wɛn. È xò daka wǔ tɔn bo lɛ́ doya n’i ɖó é ɖò Axɔsuɖuto Mawu Tɔn sín wɛn jla wɛ wutu, bɔ mɔ̌ wɛ é na nyí gbɔn nú ahwanvu lɛ lɔmɔ̌. É ɖò mɔ̌ có, Jezu byɔ ye ɖɔ: “Mi ma ɖi xɛsi nú ye mɛ e nɔ hu agbaza, bo ma ka sixu wà nùɖé nú lindɔ̌n ǎ lɛ ó; loɔ, mi ɖi xɛsi nú Mawu e ɖó acɛ e sixu dɔn lindɔ̌n kpodo agbaza kpo bǐ dó [Jeyɛnu] mɛ é.”​—Matie 10:24, 28.

Ðò ali enɛ nu ɔ, Jezu zé kpɔ́ndéwú ɖé ɖ’ayǐ. É sà gbeji e é ɖè nú Jehovah Acɛbǐnɔ ɔ é ǎ, é nyɔ́ wà ɔ, é kpankɔ́n bo yí gbè bo kú. Mawu Nǔbǐwukpétɔ́ ɔ wɛ sixu sú kún dó nú mɛɖé sín “lindɔ̌n” (nukúnɖiɖo gbɛ̀ mavɔmavɔ tɔn e mɛ ɔ ɖó é) alǒ fɔ́n mɛ ɔ sín kú b’ɛ na ɖu vivǐ gbɛ̀ mavɔmavɔ tɔn. Kpɔ́n lee xó enɛ lɛ na ko na jiɖe mɛsɛ́dó lɛ sɔ́ é!

Jezu jlɛ́ nukún e Mawu nɔ kpé dó ahwanvu tɔn lɛ wu kpo wanyiyi kpo é, bo ɖɔ ɖɔ gboli kún ɖò akwɛ ɖé jí ó có, ɖokpo yetɔn kún ka nɔ kú bonu Mawu nɔ dɛ̌n ó. É ɖɔ gɔ́ na ɖɔ: “Mi bo ma ɖi xɛsi ó, ɖó mi xɔ akwɛ hú gboli gègě.”​—Matie 10:31.

Wɛn e ahwanvu Jezu tɔn lɛ na jla é na klán xwédo lɛ, hagbɛ̌ xwédo ɖé lɛ tɔn na yí bɔ ɖevo lɛ ka na gbɛ́. “Mi ma vɛdo ɖɔ fífá wɛ un hɛn wá ayikúngban jí sín ó,” wɛ Jezu tinmɛ. Nugbǒ ɔ, é byɔ akɔnkpinkpan ɖò hagbɛ̌ xwédo tɔn ɖé sí nú é na dó zunfan nugbǒ Biblu tɔn ɔ. Jezu ɖɔ: “Mɛ e yí wǎn nú tɔ́ tɔn abǐ nɔ tɔn hú mì ɔ, mɛ enɛ jɛxa na nyí ahwanvu ce ǎ; mɛ e ka na yí wǎn nú vǐ tɔn sunnu abǐ vǐ tɔn nyɔnu hú mì ɔ, mɛ enɛ lɔmɔ̌ jɛxa na nyí ahwanvu ce ǎ.”​—Matie 10:34, 37.

É ɖò mɔ̌ có, mɛɖé lɛ na yí ahwanvu tɔn lɛ ganji. É ɖɔ: “Mɛɖebǔ ka na sìn fífá kɔfu ɖokpo kpowun yɔkpɔvu lehunkɔtɔn, ɖó é nyí ahwanvu ce wutu ɔ, ma ɖɔ nugbǒ nú mi, é na ba ajɔ tɔn kpò ǎ.”​—Matie 10:42.

Kpodo alixlɛ́mɛ, akpágbánúmɛ gɔ́ nú wusyɛn dó lanmɛ nú mɛ enɛ lɛ kpo ɔ, mɛsɛ́dó Jezu tɔn lɛ ɖido “bo nɔ gbɔn fí bǐ ɖò gletoxo lɛ mɛ, bo nɔ jla Wɛnɖagbe Mawu tɔn ɔ, bo nɔ gbɔ azɔn nú mɛ lɛ gbɔn fí bǐ.”​—Luki 9:6.