Skip to content

Yi xósɛxweta ɔ jí

WEMATA 58

É Bló Wɔxúxú Gègě Bo Gbò Akpá nú Mɛ Dó Tɔ́n Wu

É Bló Wɔxúxú Gègě Bo Gbò Akpá nú Mɛ Dó Tɔ́n Wu

MATIE 15:32–16:12 MAKI 8:1-21

  • JEZU NA NÙÐUÐU SUNNU 4 000

  • É GBÒ AKPÁ NÚ MƐ DÓ TƆ́N FALIZYƐN LƐ TƆN WU

Mɛ wɔbuwɔbu ɖé kplé dó Jezu ɖò Tota Wǒ lɛ gbéjí ɖò Galilée Xù ɔ kpá ɖò zǎnzǎnhweji. Ye wá bá ɖótó è bonu é na lɛ́ gbɔ azɔn nú ye. Ye hɛn xasun ɖaxó e mɛ nùɖuɖu nɔ nɔ lɛ é.

É ɖò mɔ̌ có, é jɛ hwenu e é na jɛ é ɔ, Jezu ɖɔ nú ahwanvu tɔn lɛ ɖɔ: “Mɛ elɔ lɛ sín nǔ blawu nú mì, ɖó sín azǎn atɔn ɖíe ɖokpoo wɛ ye ko ɖò kpɔ́ xá mì; ye ka sɔ́ ɖó nùɖé bo na ɖu ǎ. Nú ye ma ka ɖu nǔ ǎ, bonu un nyì ye sɛ́dó tò yetɔn lɛ mɛ ɔ, hlɔnhlɔn na hwedo ye ɖò alixo, bɔ ye na jɛ ayǐ, ɖó mɛɖé lɛ ɖò ye mɛ, bo gosin fí línlín.” Ahwanvu tɔn lɛ ka yí gbè n’i ɖɔ: “Fitɛ è ka sixu mɔ nùɖuɖu ɖè nú mɛ tobutobu elɔ lɛ, ɖò gbetótló mɛ fí, bɔ é na kpé ye?”​—Maki 8:2-4.

Jezu ka kanbyɔ ye ɖɔ: “Wɔxúxú nabi wɛ ɖò mi sí?” Bɔ ahwanvu lɛ ɖɔ: “Wɔxúxú tɛnwe wɛ, bɔ hweví kpɛví kpɛví ɖé lɛ ka gɔ́ na.” (Matie 15:34) Enɛ gudo ɔ, Jezu byɔ mɛ lɛ ɖɔ ye ni jinjɔn ayǐ. É fɔ wɔxúxú lɛ kpo hweví lɛ kpo bo dokú nú Mawu bo bɛ́ jó nú ahwanvu tɔn lɛ ɖɔ ye ni má nú mɛ lɛ. Nǔ e jiwǔ é wɛ nyí ɖɔ ye mɛ bǐ ɖu nǔ b’ɛ jɛ mɛ nú ye. Ye bɛ́ wɔxúxú e kpò lɛ é kplé b’ɛ gɔ́ xasun tɛnwe, có sunnu 4 000 mɔ̌ wɛ ɖu, gɔ́ nú nyɔnu lɛ kpo vǐ lɛ kpo!

Ee Jezu nyì mɛ lɛ gudo é ɔ, é kpo ahwanvu tɔn lɛ kpo byɔ tɔjihun mɛ bo yì Magadán ɖò Galilée Xù ɔ tó ɖò gbadahweji. Finɛ ɔ, Falizyɛn lɛ kpo sinsɛngbɛ́ Saduseɛn lɛ tɔn sín mɛɖé lɛ kpo wá bo jló na tɛ́n ɛ kpɔ́n. Ye byɔ ɛ ɖɔ é ni jlɛ́ nùɖé bonu é ni xlɛ́ ɖɔ jixwé wɛ é gosin.

Ðó Jezu mɔ nǔ jɛ nǔ e wu ye ɖɔ mɔ̌ é wu wutu ɔ, é ɖɔ: “É jɛ gbadanu bonu hwe gbà amizɛ́n ɔ, mi nɔ ɖɔ: ‘Ayǐ e na hɔ́n sɔ ɔ, gbɛmɛ na hɔ́n.’ É ka sù zǎnzǎn bonu gbɛmɛ mya, bo dó ablu d’emɛ ɔ, mi nɔ ɖɔ jǐ na ja égbé. Enyi gbɛmɛ na cí alɔkpa ɖé ɔ, mi nɔ mɔ enɛ ɔ, bo nɔ tuùn. Enyi mi ka mɔ hwenu e mi ɖè ɔ sín wuntun lɛ ɔ, mi nɔ sixu tuùn ǎ.” (Matie 16:2, 3) Enɛ gudo ɔ, Jezu ɖɔ nú Falizyɛn lɛ kpo Saduseɛn lɛ kpo ɖɔ ye kún na mɔ nǔjlɛ́jlɛ́ ɖebǔ zɛ Jonasi tɔn wu ó.

Jezu kpo ahwanvu tɔn lɛ kpo byɔ tɔjihun mɛ bo tunta Bɛtisayida ɖò xù ɔ sín totaligbé-zǎnzǎnhweji. Hwenu e ye ɖò ali jí é ɔ, ahwanvu lɛ ɖ’ayi wu ɖɔ emi wɔn bo kún fɔ wɔxúxú gègě ó. Wɔxúxú ɖokpo jɛn ye sɔ́. Jezu flín xó e é ɖɔ kpodo Falizyɛn lɛ kpo kpodo Saduseɛn e nɔ jɛhun dó Elodu jí lɛ é kpo, bo gbò akpá nú ahwanvu tɔn lɛ ɖɔ: “Mi cɔ́ miɖée dó Falizyɛn lɛ kpodo axɔsu Elodu kpan sín tɔ́n wu.” Ahwanvu tɔn lɛ vɛdo ɖɔ wɔn e emi wɔn bo ma hɛn wɔxúxú ǎ é wu wɛ é ɖɔ tɔ́n xó sín. Ee Jezu ɖ’ayi ali e bú wɛ ye ɖè é wu é ɔ, é ɖɔ: “Etɛwutu wɛ mi ka ɖò ɖiɖɔ wɛ ɖɔ wɔxúxú ɖee emi ma hɛn ǎ wutu wɛ un ɖɔ xó enɛ?”​—Maki 8:15-17.

Zaanɖé dìn jɛn Jezu na wɔxúxú mɛ afatɔ́n mɔkpan. Enɛ wu ɔ, ahwanvu lɛ ɖó na ko tuùn ɖɔ é kún nyí wɔxúxú ɖesu xó ɖɔ wɛ é ɖè ó. É kanbyɔ ye ɖɔ: “Mi nɔ flín nǔ ǎ wɛ à? Hwenu e un sɔ́ wɔxúxú atɔ́ɔ́n dó na nùɖuɖu gbɛtɔ́ děgba ɖě afatɔ́n (5 000) ɔ, xasun nabi mɛ mi ka bɛ́ nǔ e ye ɖu kpò lɛ dó, bɔ é gɔ́, bɔ mi bɛ́ yì?” Ye yí gbè n’i ɖɔ: “Wěwè.” Jezu lɛ́ ɖɔ: “Hwenu e un ka zé wɔxúxú tɛnwe dó na nùɖuɖu gbɛtɔ́ děgba (4 000) ɔ, xasun nabi mɛ mi ka bɛ́ nǔ e ye ɖu kpò ɔ dó, bɔ é gɔ́, bɔ mi bɛ́ yì?” Ye yí gbè n’i ɖɔ: “Tɛnwe.”​—Maki 8:18-20.

Jezu kanbyɔ ɖɔ: “Nɛ̌ wɛ mi ma ka sixu mɔ nukúnnú jɛ mɛ ɖɔ é kún nyí wɔxúxú xó ɖɔ nú mi wɛ nyɛ ɖè ó gbɔn?” É ɖɔ gɔ́ na ɖɔ: “Mi ni cɔ́ miɖée dó Falizyɛn lɛ kpo Saduseɛn lɛ kpo sín tɔ́n wu.”​—Matie 16:11.

Gudo mɛ ɔ, ahwanvu lɛ wá mɔ nǔ e ɖɔ wɛ é ɖè é. È nɔ zán tɔ́n dó fɔ́n linfin na. Ðò fí elɔ ɔ, Jezu zán tɔ́n b’ɛ nɔte nú hwɛhuhu. É ɖò akpá gbò nú ahwanvu tɔn lɛ dó “nùkplɔnmɛ Falizyɛn lɛ kpo Saduseɛn lɛ tɔn kpo” wu wɛ; nùkplɔnmɛ enɛ lɛ nɔ dɔn mɛ dó hwɛ mɛ.​—Matie 16:12.