V posledný, siedmy deň Sviatku stánkov Ježiš vyučuje v časti chrámu, ktorá sa nazýva „pokladničná sieň“. (Ján 8:20; Lukáš 21:1) Je to zrejme na Nádvorí žien, kde ľudia hádžu do pokladníc svoje príspevky.

Počas sviatku je táto časť chrámu v noci špeciálne osvetlená. Stoja tu štyri obrovské svietniky a každý z nich má štyri nádrže naplnené olejom. Svetlo z týchto svietnikov je také silné, že osvetľuje priestor do veľkej vzdialenosti. Ježiš teraz hovorí niečo, čo jeho poslucháčom môže pripomenúť toto osvetlenie: „Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, určite nebude chodiť v tme, ale bude mať svetlo života.“ (Ján 8:12)

Farizeji ale Ježišovi oponujú: „Keď svedčíš sám o sebe, tvoje svedectvo nie je platné.“ On im odpovedá: „Aj keď svedčím sám o sebe, moje svedectvo je platné, lebo viem, odkiaľ som prišiel a kam idem. Ale vy neviete, odkiaľ som prišiel a kam idem.“ Potom dodáva: „Aj vo vašom Zákone je napísané: ‚Svedectvo dvoch ľudí je platné.‘ Svedčím o sebe ja sám a svedčí o mne Otec, ktorý ma poslal.“ (Ján 8:13–18)

No farizeji jeho argumenty neprijímajú a pýtajú sa: „Kde je tvoj Otec?“ Ježiš im dáva priamočiaru odpoveď: „Vy nepoznáte ani mňa, ani môjho Otca. Keby ste ma poznali, poznali by ste aj môjho Otca.“ (Ján 8:19) Hoci farizeji stále chcú Ježiša zatknúť, nikto sa ho ani nedotkne.

Ježiš teraz opakuje výrok, ktorý už raz povedal: „Odchádzam a budete ma hľadať, a predsa zomriete vo svojom hriechu. Kam  odchádzam, tam vy nemôžete prísť.“ Židia tieto slová zle pochopia, a preto si hovoria: „Chce sa azda zabiť, keď hovorí: ‚Kam odchádzam, tam vy nemôžete prísť‘?“ Nerozumejú, čo tým Ježiš myslí, lebo nepoznajú jeho pôvod. Preto pokračuje: „Vy ste zdola, ja som zhora. Vy ste z tohto sveta, ja nie som z tohto sveta.“ (Ján 8:21–23)

Ježiš tu hovorí o svojej predľudskej existencii v nebi a o tom, že je sľúbeným Mesiášom, čiže Kristom, ktorého by mali títo náboženskí vodcovia rozpoznať. Oni sa ho namiesto toho opovržlivo pýtajú: „Kto si?“ (Ján 8:25)

Keď Ježiš vidí ich odmietanie a odpor, poznamená: „Prečo s vami vôbec hovorím?“ Ďalej však upriamuje pozornosť na svojho Otca a vysvetľuje, prečo by Židia mali počúvať Syna: „Ten, ktorý ma poslal, hovorí vždy pravdu a ja hovorím svetu to, čo som počul od neho.“ (Ján 8:25, 26)

Potom Ježiš vyjadruje dôveru v Otca, ktorá týmto Židom chýba: „Keď raz vyzdvihnete Syna človeka, potom spoznáte, že som to ja a že nerobím nič sám od seba, ale hovorím tak, ako ma naučil Otec. A ten, ktorý ma poslal, je so mnou. Nenechal ma samého, lebo vždy robím to, čo sa mu páči.“ (Ján 8:28, 29)

Niektorí Židia však veria v Ježiša a tým hovorí: „Ak zostanete verní môjmu slovu, ste naozaj moji učeníci a spoznáte pravdu a pravda vás oslobodí.“ (Ján 8:31, 32)

Niektorým sa tieto slová o slobode zdajú zvláštne. Preto namietajú: „Sme Abrahámovi potomkovia a nikdy sme nikomu neslúžili ako otroci. Ako to, že hovoríš: ‚Budete slobodní‘?“ Títo Židia vedia, že ich národ si občas podrobili cudzí vládcovia. Napriek tomu odmietajú nazývať sa otrokmi. Ježiš im však vysvetľuje, že aj tak sú otrokmi: „Verte mi, každý, kto hreší, je otrokom hriechu.“ (Ján 8:33, 34)

Keďže títo ľudia si neuvedomujú, že sú otrokmi hriechu, stavia ich to do nebezpečnej pozície. „Otrok nezostáva v domácnosti navždy,“ hovorí Ježiš. „Syn zostáva navždy.“ (Ján 8:35) Otrok nemá žiadne právo na dedičstvo a kedykoľvek môže byť prepustený. Iba syn, ktorý sa v rodine narodil alebo bol adoptovaný, zostáva „navždy“, teda po celý svoj život.

Táto pravda o Synovi je pravdou, ktorá ľudí navždy oslobodí od smrtonosného hriechu. Ježiš hovorí: „Ak vás oslobodí Syn, budete skutočne slobodní.“ (Ján 8:36)