Je jeseň roku 32 n. l. Od Ježišovho krstu prešli už asi tri roky. Nedávno bol Ježiš s učeníkmi na Sviatku stánkov v Jeruzaleme a zrejme sú ešte stále v jeho okolí. (Lukáš 10:38; Ján 11:1) Posledných šesť mesiacov svojej služby strávi väčšinou v Judei alebo na druhej strane Jordána v oblasti Perea. Aj tu je potrebné zvestovať.

Už predtým, po Pesachu v roku 30 n. l., Ježiš niekoľko mesiacov zvestoval v Judei a prešiel aj územím Samárie. No potom, v období Pesachu roku 31 n. l., sa ho Židia v Jeruzaleme pokúsili zabiť. A tak ďalší rok a pol Ježiš vyučoval hlavne na severe, v Galilei. V tom čase sa mnoho ľudí stalo jeho nasledovníkmi. Vtedy Ježiš vyškolil svojich apoštolov a poslal ich na cestu so slovami: „Choďte a zvestujte: ‚Nebeské Kráľovstvo sa priblížilo.‘“ (Matúš 10:5–7) Teraz organizuje zvestovanie v Judei.

Ježiš najprv vyberá 70 učeníkov a vysiela ich po dvoch. V tejto oblasti, kde „žatva je veľká, ale robotníkov je málo“, bude teda zvestovať 35 dvojíc. (Lukáš 10:2) Majú ísť vopred a Ježiš pôjde za nimi neskôr. Majú uzdravovať chorých a šíriť rovnakú správu, akú oznamuje Ježiš.

Učeníci sa nemajú zameriavať na vyučovanie v synagógach. Ježiš im hovorí, aby išli za ľuďmi domov. Prikazuje im: „Keď vojdete do domu, najprv povedzte: ‚Pokoj tomuto domu.‘ Ak tam je priateľ pokoja, váš pokoj zostane na ňom.“ Akú správu majú ľuďom oznamovať? Ježiš pokračuje: „Hovorte: ‚Priblížilo sa k vám Božie Kráľovstvo.‘“ (Lukáš 10:5–9)

Tieto pokyny pripomínajú to, čo povedal 12 apoštolom, keď ich asi pred rokom vysielal zvestovať. Upozorňuje učeníkov na to, že nie všade ich prijmú s otvorenou náručou. No vnímaví ľudia budú vďaka ich úsiliu pripravení, keď za nimi onedlho príde Ježiš. Mnohí ho budú s radosťou očakávať a budú venovať pozornosť jeho vyučovaniu.

Onedlho sa všetkých 70 zvestovateľov Kráľovstva vracia k Ježišovi. Nadšene mu hovoria: „Pane, aj démoni sa nám podriaďujú, keď používame tvoje meno.“ Táto úžasná správa Ježiša určite poteší, lebo im odpovedá: „Videl som už Satana padať z neba ako blesk. Dal som vám moc šliapať po hadoch a škorpiónoch.“ (Lukáš 10:17–19)

Ježiš tým svojich nasledovníkov uisťuje, že dokážu zvíťaziť nad všetkým, čo by im  mohlo ublížiť, teda obrazne šliapať po hadoch a škorpiónoch. Navyše si môžu byť istí, že v budúcnosti bude Satan zvrhnutý z neba. Ježiš zároveň pomáha 70 učeníkom pochopiť, čo je z dlhodobého hľadiska naozaj dôležité. Hovorí im: „Neradujte sa z toho, že sa vám podriaďujú duchovia, ale radujte sa z toho, že vaše mená sú zapísané v nebesiach.“ (Lukáš 10:20)

Ježiš je veľmi šťastný a verejne chváli svojho Otca za to, že používa svojich pokorných služobníkov takým obdivuhodným spôsobom. Obráti sa k učeníkom a hovorí im: „Šťastné sú oči, ktoré vidia to, čo vidíte vy. Hovorím vám, mnohí proroci a králi túžili vidieť, čo vidíte vy, ale nevideli to, a túžili počuť, čo počujete vy, ale nepočuli to.“ (Lukáš 10:23, 24)