Yaa mi ní ɔ nɔ

Yaa e mi ní ɔ mi

YI 77

Yesu Bɔ Kɔkɔ Ngɛ Ní Nami Fuu He

Yesu Bɔ Kɔkɔ Ngɛ Ní Nami Fuu He

LUKA 12:1-34

  • NƆ́ HETOMI NƆ́ NƐ KƆƆ NIATSƐ KO HE

  • YESU TU MƆMƆHI KƐ KUAKUALAABITEHI A HE MUNYU

  • “KUU NYAFII” Ɔ NINE MAA SU MATSƐ YEMI Ɔ NƆ

Benɛ Yesu ya ngɛ ní yee ngɛ Farisi no ɔ we ɔ mi ɔ, nimli akpehi abɔ ya bua a he nya ngɛ kpo ɔ nɔ nɛ a ngɛ lɛ mlɛe. Yesu kɛ si fɔfɔɛ ko kaa jã kpe ngɛ Galilea hyɛ. (Marko 1:33; 2:2; 3:9) Se benɛ ya Yudea a, nihi babauu suɔ nɛ a maa na lɛ konɛ a bu lɛ tue. Nimli nɛ ɔmɛ lɛɛ, a be kaa Farisi bi ɔmɛ nɛ Yesu kɛ mɛ ya ye ní ɔ.

Yesu de nɔ́ ko nɛ maa ye bua e kaseli ɔmɛ titli. E de mɛ ke: “Nyɛɛ hyɛ nyɛ he nɔ saminya ngɛ Farisi bi ɔmɛ a masa a he; a we osato peemi ɔ i ngɛ tsɔɔe ɔ nɛ.” Yesu bɔ mɛ kɔkɔ nɛ ɔ hyɛ, se nɔ́ nɛ ya nɔ ngɛ ní yemi ɔ sisi ɔ ha nɛ e na kaa ga womi nɛ ɔ he hia mɛ ekohu. (Luka 12:1; Marko 8:15) Farisi bi ɔmɛ bɔɔ mɔde kaa a maa pee a he klɔuklɔu ngɛ nihi a hɛ mi konɛ a kɛ laa a yayami ɔmɛ a nɔ, enɛ ɔ he ɔ, ke Yesu kpa we a he bo ɔ, a ma nyɛ maa sisi ni kpahi. Yesu de ke: “Nɔ́ ko be nɛ a bu nɔ, nɛ e be kpo jee; nɛ nɔ́ ko hu be nɛ a ngɔ laa nɛ a be lee.”​​—Luka 12:2.

Eko ɔ, nihi nɛ a ngɛ Yesu tue bue jamɛ a be ɔ mi nɛ a kpɛti nihi fuu je Yudea a nui níhi nɛ e tsɔɔ ngɛ Galilea a lolo. Enɛ ɔ he ɔ, Yesu kpale tĩ oti komɛ nɛ e sɛ hlami tu a he munyu ɔ mi ekohu. E wo mɛ tsuo he wami ke: “Nihi nɛ gbeɔ nɔmlɔ tso ɔ, nɛ lɔ ɔ se ɔ, a nyɛ we nɛ a peeɔ nɔ́ ko hu ɔ, nyɛ ko ye mɛ gbeye.” (Luka 12:4) Yesu ma nɔ mi ha e kaseli ɔmɛ kaa e sa nɛ a ngɔ a hɛ kɛ fɔ Mawu nɔ kaa e maa hyɛ a nɔ kaa bɔ nɛ e de mɛ be ko nɛ be ɔ. E sa nɛ a he ye kaa Yesu ji nɔmlɔ Bi ɔ nɛ, nɛ a ná hemi kɛ yemi hu kaa Mawu maa ye bua mɛ.​​—Mateo 10:19, 20, 26-33; 12:31, 32.

Nyumu ko nɛ e ngɛ ni ɔmɛ a kpɛti ɔ ngɔ e nyagba ko kɛ fɔ Yesu hɛ mi. E de Yesu ke: “Tsɔɔlɔ, de ye nyɛmi ɔ nɛ e kɛ mi nɛ dla gbosi ní ɔ.” (Luka 12:13) Mlaa a tsɔɔ kaa ke a ngɛ gbosi ní gbae ha bimɛ ɔ, e sa nɛ bitɛte ɔ nɛ ná totoe enyɔ, enɛ ɔ he ɔ, jinɛ e sɛ nɛ lɔ ɔ nɛ pee pɛ. (5 Mose 21:17) Eko ɔ, nyumu nɛ ɔ ngɛ hlae nɛ e ná pe bɔ nɛ e sa kaa e ná a. Yesu kɔ se mla, nɛ e kɛ e he wui sane ɔ mi. Yesu bi lɛ ke: “Maminyumu, mɛnɔ wo mi kojolɔ, loo ní dlalɔ ha nyɛ?”​​—Luka 12:14.

Lɔ ɔ se ɔ, Yesu slɔ ni ɔmɛ tsuo ke: “Nyɛɛ hyɛ saminya, nɛ nyɛ hɛ ko kɔ nɔ́ ko nɔ́ ko nɔ; ejakaa pi ní babauu nɛ adesa ná a mi nɛ e wami ngɛ.” (Luka 12:15) Ke nɔ ko ná ní kaa mɛni po ɔ, be ko maa su nɛ e ma gbo kɛ je níhi nɛ e bua nya a tsuo he. Yesu ngɔ nɔ́ hetomi nɔ́ ko nɛ a hɛ be nɔ jee gblee kɛ ma bɔ nɛ e he hia kaa a ma ná biɛ kpakpa ngɛ Mawu hɛ mi ɔ nɔ mi. E de ke:

“Nyumu niatsɛ ko zugba ba ní babauu. Kɛkɛ nɛ e bɔni susumi ngɛ e yi mi ke, ‘I be he ko nɛ i kɛ ye ngmɔ mi ní nɛ ɔmɛ tsuo maa to. Kɛ ma pee kɛɛ?’ Kɛkɛ nɛ e de ke, ‘Nɔ́ nɛ maa pee ji nɛ ɔ nɛ. Ma ku ye gba amɛ ngɔ pue si, nɛ ma ma nguanguahi, nɛ ma to blɛfo, kɛ ní kpahi ngɛ lejɛ ɔmɛ. Kɛkɛ ɔ, ma de ye klaa ke, O he ngɛ ní loo! O ngɛ ní babauu nɛ a ngɔ to ha mo jehahi fuu. Fiɛ o yi nɔ bɔɔ! Yé ní nɛ o nu ní, nɛ o ná bua jɔmi!’ Se Mawu de lɛ ke, ‘Kuasia! Nyɔ nɛ ɔ mi nɔuu i ngɛ o wami ɔ hee ngɛ o dɛ. Lɛɛ níhi nɛ o bua nya ngɔ to ɔ, mɛnɔ níhi nɛ a maa pee?’” Yesu de kɛ gbe nya ke, “Nɔ nɛ buaa níhi a nya kɛ haa e he, se e pi niatsɛ ngɛ Mawu níhi a mi ɔ, nɔ́ nɛ baa e nɔ ji nɛ ɔ nɛ.”​​—Luka 12:16-21.

He lo nya níhi a se dimi ma nyɛ maa pee klama kɛ ha kaseli ɔmɛ, kɛ nihi nɛ a ngɛ Yesu tue bue ɔ tsuo. Ní kpa komɛ hu ma nyɛ ma je a juɛmi ngɛ Mawu jami nɔ. Lɔ ɔ he ɔ, Yesu kpale tĩ nile munyuhi nɛ e tu ngɛ e Yoku ɔ Nɔ Fiɛɛmi ɔ mi maa pee jeha kake kɛ fa nɛ sɛ hlami ɔ mi ekohu. E de ke:

‘Nyɛ ko ha nɛ nɔ́ nɛ nyɛ maa ye, aloo tade nɛ nyɛ maa wo he susumi nɛ hao nyɛ. Nyɛɛ hyɛ kuakualabitehi ha; a du we ní, nɛ a kpa we ní hulɔ; a be nito he, loo blɛfo gba; se Mawu lɛɛ mɛ! Hyɛ kaa nyɛ he jua wa hluu pe lohwe pɛlitsɛmɛ! Nyɛɛ hyɛ mɔmɔhi nɛ ngɛ puɛe ha; a tsu we ní, nɛ a kpɛ we tade hulɔ. Se i ngɛ nyɛ dee ke, matsɛ Salomo kɛ e ní babauu ɔ tete po miaa we kaa mɔmɔ nɛ ɔmɛ a kpɛti kake. Lɔ ɔ he ɔ, nyɛ ko hao nyɛ he kulaa; nyɛ ko di nɔ́ nɛ nyɛ maa ye, loo nɔ́ nɛ nyɛ maa nu se tsɔ. Nyɛ Tsɛ ɔ le kaa ní nɛ ɔmɛ a he hia nyɛ. Nyɛ hla Mawu Matsɛ Yemi ɔ mohu, nɛ a maa ngɔ ní nɛ ɔmɛ tsuo ngɔ piɛɛ he ha nyɛ.’​​—Luka 12:22-31; Mateo 6:25-33.

Mɛnɔmɛ titli nɛ a ma hla Mawu Matsɛ Yemi ɔ? Yesu tsɔɔ kaa “kuu nyafii” ko nɛ yeɔ anɔkuale lɛ maa pee jã. Pee se ɔ, e ba pee heii kaa nihi nɛ a ngɛ kuu nɛ ɔ mi ɔ a yibɔ ji 144,000. Ke a hla Matsɛ Yemi ɔ, mɛni a ma ná? Yesu wo mɛ si ke: “Nyɛ Tsɛ ɔ ngɛ he tsui kaa e maa ngɔ Matsɛ Yemi ɔ ngɔ ha nyɛ.” Nimli nɛ ɔmɛ kɛ a juɛmi mɛ je nɛ ɔ mi níhi nɛ juli ma nyɛ maa ju ɔ nɔ. Mohu ɔ, a kɛ a juɛmi maa ‘juetli nɛ puɛ we nɛ ngɛ hiɔwe’ ɔ nɔ. Juetli nɛ ɔ ji he blɔ nɛ a ma ná nɛ a kɛ Kristo maa ye matsɛ ngɛ hiɔwe ɔ.​​—Luka 12:32-34.