Ježiš je stále v Judei a vyučuje. Teraz spomenie niečo, čo si jeho poslucháči dokážu dobre predstaviť – ovce a ovčince. No nemyslí doslovné ovce, ale obrazné. Židia si zrejme spomenú na Dávidove slová: „Jehova je môj Pastier, nič mi nebude chýbať. Dáva mi líhať na zelených pastvinách.“ (Žalm 23:1, 2) V ďalšom žalme Dávid vyzýval ľud: „Padnime na kolená pred Jehovom, naším Tvorcom. Veď je náš Boh a my sme ľud na jeho pastvinách.“ (Žalm 95:6, 7) Áno, Izraeliti pod Zákonom boli už oddávna prirovnávaní k ovciam.

Tieto „ovce“ sú v „ovčinci“ v tom zmysle, že sa narodili pod zmluvou mojžišovského Zákona. Tento Zákon slúžil ako ohrada, ktorá ich oddeľovala od skazeného vplyvu okolitých národov. Niektorí Izraeliti však s Božím stádom zle zaobchádzali. Ježiš hovorí: „Verte mi, ten, kto nevchádza do ovčinca dverami, ale prelezie inokade, je zlodej a lupič. Ale ten, kto vchádza dverami, je pastier oviec.“ (Ján 10:1, 2)

Poslucháči si pri týchto slovách zrejme spomenú na ľudí, ktorí o sebe tvrdia, že sú Mesiáš alebo Kristus. Títo ľudia sú ako zlodeji a lupiči. Takých podvodníkov by nemali nasledovať. Mali by nasledovať „pastiera oviec“, o ktorom Ježiš hovorí:

„Tomu vrátnik otvára a ovce počúvajú jeho hlas. Volá svoje ovce po mene a vyvádza ich von. Keď všetky svoje ovce vyvedie, kráča pred nimi a ony ho nasledujú, lebo poznajú jeho hlas. Cudzieho nikdy nenasledujú, ale utečú od neho, lebo nepoznajú hlas cudzích.“ (Ján 10:3–5)

Už predtým Ján Krstiteľ ako „vrátnik“ označil Ježiša za toho, koho by obrazné ovce pod Zákonom mali nasledovať. A niektoré ovce v Galilei i priamo tu v Judei spoznali Ježišov hlas. Kam ich Ježiš „vyvedie“? A k čomu to povedie, ak ho budú nasledovať? Niektorí jeho poslucháči si možno kladú tieto otázky, keďže „nepochopili, čo im chcel povedať“. (Ján 10:6)

Ježiš pokračuje: „Verte mi, ja som dverami pre ovce. Všetci, ktorí prišli a vydávali sa za mňa, sú zlodeji a lupiči, a ovce ich nepočúvali. Ja som tými dverami. Kto vojde cezo mňa, bude zachránený a bude vchádzať a vychádzať a nájde pastvu.“ (Ján 10:7–9)

Ježiš zjavne poukazuje na niečo nové. Jeho poslucháči vedia, že nie je dverami vedúcimi k zmluve Zákona, ktorá existuje už stáročia. A tak jeho slová musia znamenať, že ovce, ktoré „vyvádza von“, majú vojsť do iného ovčinca. Do akého?

V ďalších slovách Ježiš vysvetľuje svoju úlohu: „Ja som prišiel, aby mali život a mali ho v hojnej miere. Ja som dobrý pastier. Dobrý pastier je ochotný položiť za ovce aj svoj život.“ (Ján 10:10, 11) Už predtým Ježiš upokojoval učeníkov slovami: „Neboj sa, malé stádo, lebo vášmu Otcovi sa zapáčilo dať vám Kráľovstvo.“ (Lukáš 12:32) Teda práve tých, ktorí tvoria „malé stádo“, Ježiš povedie do nového ovčinca, aby „mali život a mali ho v hojnej miere“. Patriť k tomuto stádu je ozajstným požehnaním!

Ježiš však túto tému ešte neuzatvára. Pokračuje: „Mám aj iné ovce, ktoré nie sú z tohto ovčinca. Aj tie musím priviesť a budú počúvať  môj hlas, a vznikne jedno stádo s jedným pastierom.“ (Ján 10:16) Tieto „iné ovce“ nie sú „z tohto ovčinca“. Musí byť teda ešte iný ovčinec, odlišný od ovčinca „malého stáda“, ktoré zdedí Kráľovstvo. Tieto dva ovčince majú odlišné vyhliadky do budúcnosti. Obe stáda však budú mať úžitok z toho, čo Ježiš ešte vykoná. Dodáva: „Preto ma Otec miluje, lebo sa vzdávam svojho života.“ (Ján 10:17)

Mnoho ľudí spomedzi poslucháčov na to reaguje slovami: „Je posadnutý démonom a je šialený.“ No iní tohto dobrého pastiera počúvajú so záujmom a chystajú sa ho nasledovať. Hovoria: „Takto nehovorí človek posadnutý démonom. Môže démon otvoriť oči slepým?“ (Ján 10:20, 21) Očividne tým myslia prípad, keď Ježiš nedávno uzdravil muža slepého od narodenia.