Ježiš prišiel do Jeruzalema na Sviatok zasvätenia (čiže sviatok Chanuka). Tento sviatok je pripomienkou opätovného zasvätenia chrámu. Pred vyše sto rokmi dal sýrsky kráľ Antiochos IV. (Epifanes) na veľkom oltári v Božom chráme postaviť pohanský oltár. Neskôr sa synom jedného židovského kňaza podarilo získať Jeruzalem späť a znovu zasvätili chrám Jehovovi. Odvtedy sa 25. kisleva pravidelne slávi sviatok. Mesiac kislev zodpovedá koncu novembra a začiatku decembra.

Je zima a sprevádza ju chladné počasie. Ježiš sa prechádza v Šalamúnovom stĺporadí chrámu. Tu ho obstúpia Židia a naliehajú naňho: „Ako dlho nás budeš držať v napätí? Ak si Kristus, povedz nám to otvorene.“ (Ján 10:22–24) Čo im Ježiš na to povie? Hovorí: „Povedal som vám to a neveríte.“ Ježiš im nepovedal priamo, že je Kristus, tak ako predtým Samaritánke pri studni. (Ján 4:25, 26) Odhalil však svoju totožnosť slovami: „Skôr ako sa narodil Abrahám, bol som ja.“ (Ján 8:58)

Ježiš chce, aby ľudia sami prišli na to, že je Kristus, keď si porovnajú jeho skutky s tým, čo bolo predpovedané o Kristovi. Preto inokedy svojim učeníkom pripomínal, aby nikomu nehovorili, že je Mesiáš. Týmto nepriateľským Židom však teraz otvorene hovorí: „Svedčia o mne skutky, ktoré robím v mene svojho Otca. Ale vy neveríte.“ (Ján 10:25, 26)

Prečo neveria, že Ježiš je Kristus? Hovorí im: „Vy neveríte, lebo nepatríte k mojim ovciam. Moje ovce počúvajú môj hlas a nasledujú ma a ja ich poznám. Dávam im večný život a istotne nezahynú a nikto ich nevytrhne z mojej ruky. Ovce, ktoré mi dal Otec, sú cennejšie ako všetko ostatné.“ Potom opisuje blízky vzťah so svojím Otcom slovami: „Ja a Otec sme jedno.“ (Ján 10:26–30) Ježiš je tu na zemi a jeho Otec v nebi, teda určite tým nemyslí, že on a jeho Otec sú doslova jedno. Skôr sú „jedno“ v tom zmysle, že majú rovnaký cieľ.

Ježišove slová naplnia Židov takým hnevom, že znova berú do rúk kamene a chcú ho kameňovať. Ale Ježiš sa nezľakne. Hovorí: „Ukázal som vám mnoho dobrých skutkov, ktoré ma poveril vykonať Otec. Za ktorý z týchto skutkov ma chcete kameňovať?“ Odpovedajú: „Nechceme ťa kameňovať za nejaký dobrý skutok, ale za rúhanie, lebo... sa robíš bohom.“ (Ján 10:31–33) Ježiš nikdy netvrdil, že je boh, tak prečo ho obviňujú?

Hovorí totiž, že má moc, ktorú má podľa Židov len Boh. Napríklad o „ovciach“ Ježiš povedal: „Dávam im večný život.“ Také niečo nedokáže žiaden človek. (Ján 10:28) Židia ignorujú skutočnosť, že Ježiš otvorene priznal, že túto moc dostal od svojho Otca.

Ježiš na ich falošné obvinenie reaguje slovami: „Nie je vo vašom Zákone [v Žalme 82:6] napísané: ‚Povedal som: „Ste bohovia“‘? Ak Boh nazval ‚bohmi‘ tých, ktorých jeho slovo odsúdilo... hovoríte mne, ktorého Otec posvätil a poslal do sveta: ‚Rúhaš sa,‘ lebo som povedal, že som Boží Syn?“ (Ján 10:34–36)

Teda Písmo dokonca aj nespravodlivých ľudských sudcov nazýva „bohmi“. Prečo potom títo Židia zazlievajú Ježišovi, že povedal: „Som Boží Syn“? Ježiš poukazuje na niečo, čo by ich malo presvedčiť: „Ak nerobím skutky, ktoré chce odo mňa môj Otec, neverte mi. Ale ak ich robím, aj keby ste neverili mne, verte  kvôli tým skutkom. Vtedy zistíte a budete vedieť, že Otec je v spojení so mnou a ja v spojení s ním.“ (Ján 10:37, 38)

Nato sa ho Židia snažia chytiť, ale on im aj tentoraz utečie. Odchádza z Jeruzalema a cez Jordán smeruje do oblasti, kde takmer pred štyrmi rokmi začal Ján krstiť ľudí. Je to očividne neďaleko južného brehu Galilejského mora.

Za Ježišom prichádza množstvo ľudí a hovoria: „Ján síce neurobil ani jediný zázrak, ale všetko, čo povedal o tomto človeku, je pravda.“ (Ján 10:41) A tak v Ježiša uverí veľa Židov.