Ježiš opúšťa Pereu a blíži sa k Betánii, dedine, ktorá sa nachádza asi tri kilometre na východ od Jeruzalema. Lazarove sestry Mária a Marta oplakávajú svojho brata, ktorý pred pár dňami zomrel. Mnoho ľudí ich prišlo utešiť.

Vtom niekto hovorí Marte, že prichádza Ježiš, a ona mu hneď vychádza naproti. Marta teraz hovorí Ježišovi niečo, na čo spolu so sestrou celé štyri dni zrejme mysleli: „Pane, keby si tu bol, môj brat by nezomrel.“ No to neznamená, že už stratili všetku nádej. Marta pokračuje: „Viem, že Boh ti dá všetko, o čo ho poprosíš.“ (Ján 11:21, 22) Myslí si, že Ježiš môže jej bratovi ešte pomôcť.

Ježiš jej odpovedá: „Tvoj brat vstane.“ Marta tomu rozumie tak, že hovorí o vzkriesení, ktoré bude v budúcnosti prebiehať na zemi. Túto nádej mal Abrahám i ďalší. Marta svoju vieru potvrdzuje slovami: „Viem, že vstane pri vzkriesení v posledný deň.“ (Ján 11:23, 24)

No mohol by Ježiš urobiť niečo hneď teraz? Ďalšími slovami Marte pripomína, že od Boha dostal moc nad smrťou: „Kto verí vo mňa, aj keby zomrel, bude žiť. A nikto, kto žije a verí vo mňa, nikdy nezomrie.“ (Ján 11:25, 26)

Ježiš tým nemyslí, že jeho učeníci, ktorí teraz žijú, nikdy nezomrú. Zomrieť musí aj on, ako to už predtým povedal svojim apoštolom. (Matúš 16:21; 17:22, 23) Chce tým zdôrazniť, že viera v neho môže viesť k večnému životu. Mnohí tento život získajú prostredníctvom vzkriesenia. No niektorí z verných, ktorí budú žiť na konci tohto systému, nikdy nebudú musieť zomrieť. V každom prípade ten, kto v neho verí, si môže byť istý, že aj keby zomrel, nebude mŕtvy natrvalo.

Ježiš Marte povedal: „Ja som vzkriesenie a život.“ No môže pomôcť Lazarovi, ktorý je mŕtvy už niekoľko dní? Pýta sa Marty: „Veríš tomu?“ Ona mu odpovedá: „Áno, Pane, uverila som, že ty si Kristus, Boží Syn, ten, ktorý mal prísť do sveta.“ Marta verí, že Ježiš môže niečo urobiť ešte v ten deň. Ponáhľa sa domov a svojej sestre pošepká: „Učiteľ je tu a volá ťa.“ (Ján 11:25–28) Mária rýchlo odchádza z domu a niektorí ľudia idú za ňou, lebo si myslia, že ide k Lazarovej hrobke.

Mária však ide za Ježišom, s plačom mu padá k nohám a opakuje slová svojej sestry: „Pane, keby si bol tu, môj brat by nezomrel.“ Ježiša rozruší, keď vidí Máriu a iných plakať, a hlboko si vzdychne, dokonca mu vyhŕknu slzy. To na okolostojacich zapôsobí, lebo vidia, že mal Lazara veľmi rád. No niektorí sa pýtajú: „Nemohol on, ktorý otvoril oči slepému, zabrániť, aby tento človek zomrel?“ (Ján 11:32, 37)