Ježiš je ešte stále v Samárii alebo v Galilei. Teraz sa ho farizeji pýtajú na príchod Kráľovstva, ktorý si predstavujú ako niečo okázalé a veľkolepé. On im však hovorí: „Božie Kráľovstvo nepríde tak, aby to všetci spozorovali. Ani ľudia nepovedia: ‚Pozrite, tu je!‘ alebo ‚Tam je!‘ Lebo Božie Kráľovstvo je vo vašom strede.“ (Lukáš 17:20, 21)

Niektorí si možno jeho slová vysvetľujú v tom zmysle, že Kráľovstvo vládne v srdci Božích služobníkov. Ale tak to nemôže byť, lebo Ježiš tieto slová hovorí farizejom a v ich srdci Kráľovstvo nie je. Je však v ich strede, lebo Ježiš, vyvolený Kráľ Božieho Kráľovstva, je medzi nimi. (Matúš 21:5)

Pravdepodobne po odchode farizejov Ježiš oboznamuje svojich učeníkov s ďalšími podrobnosťami o príchode Kráľovstva. Pokiaľ ide o čas, keď bude prítomný ako Kráľ, najprv hovorí: „Príde čas, keď si budete priať, aby tu bol jeden z dní Syna človeka, ale nestane sa to.“ (Lukáš 17:22) Ježiš tým naznačuje, že vláda Syna človeka v Kráľovstve sa má začať v budúcnosti. Dovtedy ju niektorí učeníci budú možno netrpezlivo očakávať, ale budú musieť počkať, kým nepríde čas, ktorý Boh ustanovil na príchod Syna človeka.

Ježiš pokračuje: „Ľudia vám povedia: ‚Pozrite, tam je!‘ alebo ‚Pozrite, tu je!‘ Nikam nechoďte ani za nimi nebežte. Lebo ako keď blesk ožiari celé nebo od jedného kraja až po druhý, tak to bude so Synom človeka v jeho deň.“ (Lukáš 17:23, 24) Čo Ježišových učeníkov ochráni, aby nenasledovali falošných mesiášov? Podľa Ježišových slov bude príchod pravého Mesiáša ako blesk, ktorý je možné vidieť široko-ďaleko. Dôkaz jeho prítomnosti v kráľovskej moci bude jasne viditeľný všetkým všímavým pozorovateľom.

Potom Ježiš pripomína niektoré udalosti z minulosti, aby ukázal, aký postoj budú mať ľudia v tom čase: „Ako bolo za dní Noema, tak bude aj za dní Syna človeka... Podobne to bolo za dní Lóta: ľudia jedli, pili, kupovali, predávali, sadili, stavali. Ale v deň, keď Lót vyšiel zo Sodomy, z neba padal oheň a síra a všetci zahynuli. Tak to bude aj v deň, keď sa zjaví Syn človeka.“ (Lukáš 17:26–30)

Ježiš nehovorí, že ľudia, ktorí žili v Noemových a Lótových časoch, boli zničení preto, lebo sa venovali bežným činnostiam, ako je jedenie, pitie, kupovanie, predávanie, sadenie či stavanie. Prinajmenšom niektoré z týchto vecí určite robili aj Noe a Lót so svojimi  rodinami. Ale na rozdiel od nich ostatným ľuďom vôbec nezáležalo na tom, aká je Božia vôľa, a nepripisovali význam tomu, v akom čase žijú. Ježiš však svojich učeníkov nabáda, aby si všímali, aká je Božia vôľa, a snažili sa ju konať. Tak im ukazuje spôsob, ako sa zachrániť, keď Boh v budúcnosti spôsobí zničenie.

Učeníci nesmú pripustiť, aby ich pozornosť rozptyľovali veci okolo nich. Varuje ich: „Kto bude v ten deň na streche, nech nezostupuje do domu, aby si vzal veci. Ani ten, kto bude na poli, nech sa po nič nevracia. Pamätajte na Lótovu manželku.“ (Lukáš 17:31, 32) Stal sa z nej soľný stĺp.

Ježiš teraz pokračuje v opise situácie, ktorá nastane, keď Syn človeka príde ako Kráľ: „V tú noc budú dvaja na jednej posteli: jeden bude vzatý, druhý zanechaný.“ (Lukáš 17:34) Teda niektorí budú zachránení, kým iní „zanechaní“, čiže prídu o život.

Učeníci sa Ježiša pýtajú: „Kde, Pane?“ Odpovedá im: „Kde je telo, tam sa zhromaždia orly.“ (Lukáš 17:37) Niektorí budú ako orly, ktoré majú ostrý zrak. Títo učeníci rozpoznajú pravého Krista, Syna človeka, a zhromaždia sa k nemu. V tom čase bude Ježiš sýtiť svojich verných učeníkov životne dôležitými pravdami.