Ježiš už povedal učeníkom jedno podobenstvo o vytrvalosti v modlitbe. (Lukáš 11:5–13) Teraz je zrejme v Samárii alebo v Galilei a znova pripomína, že je dôležité vytrvávať v modlitbách. Rozpráva ďalšie podobenstvo:

„V jednom meste bol sudca, ktorý sa nebál Boha a nezáležalo mu na ľuďoch. V tom meste žila aj vdova, ktorá k nemu stále chodila a hovorila: ‚Rozsúď spor medzi mnou a mojím protivníkom a zabezpeč mi spravodlivosť.‘ Dosť dlho jej nechcel pomôcť, ale potom si povedal: ‚Boha sa nebojím ani na ľuďoch mi nezáleží, ale keď už ma táto vdova toľko obťažuje, zabezpečím jej spravodlivosť, aby za mnou ďalej nechodila a neotravovala ma.‘“ (Lukáš 18:2–5)

Ježiš vysvetľuje hlavnú myšlienku podobenstva takto: „Počuli ste, čo povedal sudca, hoci bol nespravodlivý? Či nezabezpečí aj Boh spravodlivosť svojim vyvoleným, ktorí k nemu volajú dňom a nocou, kým je k nim trpezlivý?“ (Lukáš 18:6, 7) Čo tu Ježiš naznačuje o svojom Otcovi?

Určite tým nechce povedať, že Boh Jehova je v nejakom ohľade ako ten nespravodlivý sudca. Chce skôr poukázať na to, že ak nespravodlivý sudca zareagoval na vytrvalé žiadosti, nepochybne to urobí aj Boh. Je spravodlivý a dobrý a vypočúva modlitby svojich služobníkov, ktorí sa k nemu vytrvalo modlia. Vidno to i z ďalších Ježišových slov: „Hovorím vám, rýchlo im zabezpečí spravodlivosť.“ (Lukáš 18:8)

Prostí a chudobní ľudia sa často nedočkajú spravodlivosti, kým mocní a bohatí bývajú zvýhodňovaní. Toto však nie je spôsob, akým koná Boh. Keď príde čas, on sám dohliadne na to, aby zlí boli potrestaní a jeho služobníci získali večný život.

Kto má vieru ako tá vdova? Koľkí naozaj veria, že Boh im „rýchlo zabezpečí spravodlivosť“? Ježiš práve znázornil, že je potrebné vytrvávať v modlitbe. Teraz kladie otázku, ktorá súvisí s vierou v silu modlitby. Pýta sa: „Keď príde Syn človeka, nájde takú vieru na zemi?“ (Lukáš 18:8) Z týchto slov nepriamo vyplýva, že keď príde Kristus, taká viera nebude bežná.

Pokiaľ ide o vieru, niektorí z Ježišových poslucháčov sa cítia sebaisto. Považujú sami seba za spravodlivých, zatiaľ čo na ostatných hľadia zvrchu. Takým ľuďom Ježiš adresuje toto podobenstvo:

„Dvaja ľudia vošli do chrámu modliť sa. Jeden bol farizej a druhý bol vyberač daní. Farizej stál a v duchu sa modlil: ‚Bože, ďakujem ti, že nie som ako ostatní ľudia: vydierači, nespravodliví, cudzoložníci alebo ako tento vyberač daní. Dvakrát týždenne sa postím a dávam desiatky zo všetkého, čo získam.‘“ (Lukáš 18:10–12)

 Farizeji sú známi tým, že sa snažia u druhých vyvolať dojem, že sú spravodliví. Robia to preto, aby ich obdivovali. Postia sa v pondelky a štvrtky, keď je na trhoch veľa ľudí, ktorí ich môžu vidieť. Puntičkársky platia desiatky aj z byliniek. (Lukáš 11:42) Len niekoľko mesiacov predtým dali najavo svoje pohŕdanie obyčajnými ľuďmi: „Uveril len tento zástup, ktorý nepozná Zákon [podľa názoru farizejov]. Sú prekliati.“ (Ján 7:49)

Ježiš pokračuje v podobenstve slovami: „Ale vyberač daní stál obďaleč a neodvážil sa ani zodvihnúť oči k nebu. Bil sa do pŕs a hovoril: ‚Bože, som hriešnik, zmiluj sa nado mnou.‘“ Tento vyberač daní pokorne uznáva svoje nedostatky. Ježiš na záver vyvodzuje poučenie: „Hovorím vám, že keď tento muž odišiel domov, bol v Božích očiach spravodlivejší ako ten farizej. Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, ale kto sa ponižuje, bude povýšený.“ (Lukáš 18:13, 14)

Ježiš tým zdôrazňuje, aká dôležitá je pokora. To je užitočná rada pre učeníkov, ktorí vyrastali v spoločnosti, kde samospravodliví farizeji kladú dôraz na vysoké postavenie. A je to cenná rada pre všetkých Ježišových nasledovníkov.