Kpohọ eme nọ e riẹ eva

Kpohọ oria eware nọ e riẹe eva

UZOU AVỌ 99

Jesu O Siwi Ezae nọ I Tuaro je Fiobọhọ kẹ Zakiọs

Jesu O Siwi Ezae nọ I Tuaro je Fiobọhọ kẹ Zakiọs

MATIU 20:29-34 MAK 10:46-52 LUK 18:35–19:10

  • JESU O SIWI EZAE NỌ I TUARO EVAỌ JẸRIKO

  • ZAKIỌS NỌ O RE MI OSA-UZOU NA O KURẸRIẸ

Jesu avọ ahwo nọ a gbẹ rrọ usu a te ti te Jẹriko, yọ re ohwo ọ nya no Jẹriko te Jerusalẹm o rẹ rehọ enwenọ okpẹdoke. Ma sae ta nọ ewho ivẹ i ru Jẹriko via, ọnọ ọ mai kri no evaọ usu ivẹ na o rehọ emaele ọvo thabọ no ọdekọ nọ a bọ evaọ etoke esuo ahwo Rom. Nọ Jesu avọ ogbotu nọ o bi lele iei na a je no ọjọ evaọ usu ewho ivẹ nana bi kpohọ ọdekọ, ezae ivẹ jọ nọ i tuaro nọ e rẹ yare eware a te bi yo edo ogbotu ahwo. Odẹ ọjọ evaọ usu ezae ivẹ na Batimiọs.

Nọ Batimiọs avọ ọrivẹ riẹ a yo nọ Jesu ọ be nyavrẹ na, a te muhọ ebo nọ: “Jọ ohrọ mai o re owhẹ, Olori, Ọmọ Devidi!” (Matiu 20:30) Ejọ evaọ ogbotu na a te bi do ku ai inọ a fibo, rekọ ezae ivẹ na a te bo ga viere. Nọ Jesu o yo edo rai, o te dikihẹ. Ọ tẹ ta kẹ enọ e rrọ kugbei na nọ a se ahwo nọ a bi bo na ze. A tẹ nyabru ezae na jẹ ta kẹ ọjọ evaọ usu rai nọ: “Kru udu ga! Kpama; o bi se owhẹ.” (Mak 10:49) Avọ oghọghọ, ọzae nọ o tuaro na ọ tẹ ba ewu ehru riẹ no, sakpama jẹ dhẹ bru Jesu.

Jesu ọ tẹ nọe nọ: “Eme wha gwọlọ nọ me ru kẹ owhai?” Ezae ivẹ na a tẹ lẹe nọ: “Olori, jọ ma wariẹ mu ude họ ẹruẹ.” (Matiu 20:32, 33) Ohrọ rai o tẹ re Jesu, ọ tẹ rọ obọ te ibiaro rai, jẹ ta kẹ ọjọ evaọ usu rai nọ: “Nya kpo. Ẹrọwọ ra o siwi owhẹ no.” (Mak 10:52) Ezae ivẹ nọ i tuaro vẹre na a te mu ude họ ẹruẹ, yọ u muẹro nọ aimava na a je jiri Ọghẹnẹ. Nọ ogbotu na a ruẹ oware nọ o via na, ae omarai a te bi jiri Ọghẹnẹ. Ezae ivẹ nọ aro rai i rovie no na a te mu Jesu họ elele.

Ogbotu ahwo buobu a bi lele Jesu nọ ọ be nya Jẹriko vrẹ na. Ohwo kpobi ọ gwọlọ ruẹ ohwo nọ o siwi ezae nọ i tuaro na. Ogbotu na a bi tunyẹ Jesu no abọ kpobi ze; fikiere ahwo jọ a be sae ruẹ e riẹ dede he. Omọvo rai jọ họ Zakiọs. Zakiọs yọ ọnowuzou enọ i re mi osa-uzou evaọ Jẹriko gbe ewho efa nọ e kẹle etẹe. Fikinọ Zakiọs ọ rrọ kpẹkpẹe, ọ jẹ sae ruẹ oware nọ o be via ha. Fikiere ọ tẹ dhẹ kpobọ aro, ọ tẹ gadiẹ ure sikamọ nọ o rrọ edhere nọ Jesu ọ be te nyavrẹ na. Nọ Jesu o te etẹe jẹ ruẹ Zakiọs evaọ ehru ure na, ọ tẹ ta kẹe nọ: “Zakiọs, nwrotọ vẹrẹ vẹrẹ, keme uwou ra mẹ be jọ nẹnẹ.” (Luk 19:5) Zakiọs ọ tẹ gadiẹ ziọ otọ je mu obọ uwou riẹ họ ẹnya ovovẹrẹ re ọ ruẹrẹ oma kpahe kẹ obọdẹ ọrara nana.

Nọ ogbotu na a ruẹ oware nọ o be via na, a te muhọ ẹgo. A bi roro nọ u fo vievie he re Jesu ọ kpahe ohwo nọ a rri fihọ ọrahauzi. Zakiọs o fe no fikinọ o bi mi ahwo igho vrẹ oma evaọ iruo osa-uzou na.

Nọ Jesu ọ be ruọ uwou Zakiọs na, ogbotu na a tẹ be go nọ: “Ọ kpahe uwou ọzae nọ ọ rrọ ọrahauzi.” Rekọ Jesu ọ ruẹ nọ Zakiọs yọ ohwo nọ o ti kurẹriẹ. Yọ ere o ginẹ via. Zakiọs ọ tẹ kpama ọ tẹ ta kẹ Jesu nọ: “Rri! Olori, mẹ te rehọ abọvo eyero mẹ kẹ iyogbere, yọ oware kpobi nọ mẹ rehọ iwhayo mi ohwo jọ, me ti zihe iei akuane.”—Luk 19:7, 8.

Oghẹrẹ nọ Zakiọs o ro dhesẹ nọ o kurẹriẹ no eva ze, u kiehọ kẹhẹ. U muẹro nọ ọ te riẹ unuigho nọ o ro fi omomọvo iwhayo nọ o te rri ebe nọ a je ro mi osa-uzou na, yọ ọ ya eyaa nọ ọ te hwa igho na zihe kẹ ae akuane. Oyena u tube bu vi onọ uzi Ọghẹnẹ o ta nọ ohwo nọ o fi omọfa iwhayo ọ rẹ hwa zihe kẹe. (Ọnyano 22:1; Iruo-Izerẹ 6:2-5) U te no ere no, Zakiọs ọ ya eyaa nọ ọ te rọ abọvo eyero riẹ kẹ iyogbere.

Oghẹrẹ nọ Zakiọs o ro dhesẹ nọ o kurẹriẹ o were Jesu gaga, ọ tẹ ta kẹe nọ: “Nẹnẹ esiwo ọ ziọ uwou nana no keme ọmọ Abraham ọ rrọ re. Keme Ọmọ ohwo ọ nyaze te gwọlọ je siwi enọ i vru.”—Luk 19:9, 10.

Kẹle na, Jesu ọ rọ ọtadhesẹ ọmọ nọ o vru ro wuhrẹ kpahe uyero “enọ i vru” no egagọ Ọghẹnẹ. (Luk 15:11-24) Obọnana, ahwo na kpobi a ruẹ oriruo ohwo nọ o vru vẹre, rekinọ a wariẹ ruẹ no. Isu egagọ na gbe enọ e rrọ abọ rai a sae go hayo fo Jesu inọ o bi fiobọhọ kẹ ahwo wọhọ Zakiọs. Ghele na, Jesu ọ gbẹ be gwọlọ emọ Abraham nọ i vru re o fiobọhọ kẹ ae.