Ježiš je so svojimi učeníkmi zrejme ešte stále v dome Zacheja, kde sa zastavili cestou do Jeruzalema. Učeníci si myslia, že už čoskoro bude zriadené „Božie Kráľovstvo“ a Ježiš bude kráľom. (Lukáš 19:11) Ich predstavy sú mylné a nechápu ani to, že Ježiš musí zomrieť. A tak im vyrozpráva podobenstvo, aby im pomohol pochopiť, že Kráľovstvo bude zriadené oveľa neskôr.

Hovorí: „Istý človek urodzeného pôvodu odcestoval do ďalekej krajiny, aby získal kráľovskú moc, a potom sa mal vrátiť.“ (Lukáš 19:12) Taká cesta trvá nejaký čas. Človekom „urodzeného pôvodu“ je zjavne Ježiš, ktorý cestuje do „ďalekej krajiny“, teda do neba, kde mu jeho Otec odovzdá kráľovskú moc.

Podobenstvo pokračuje tým, že „človek urodzeného pôvodu“ si pred odchodom zavolá desať otrokov a každému dá striebornú mínu so slovami: „Obchodujte s nimi, kým neprídem.“ (Lukáš 19:13) Doslovné strieborné míny sú peniaze vysokej hodnoty. Jedna mína zodpovedá mzde, ktorú zarobí roľník za tri mesiace.

Učeníci si zrejme uvedomujú, že sa podobajú tým desiatim otrokom z podobenstva, lebo Ježiš ich už skôr pripodobnil k žatevným robotníkom. (Matúš 9:35–38) Samozrejme, nejde tu o doslovnú žatvu. Ide tu o zhromažďovanie nových učeníkov, ktorí budú vládnuť v Božom Kráľovstve. Učeníci využívajú čas, silu i prostriedky na to, aby našli ďalších dedičov Kráľovstva.

Čo ešte odhaľuje Ježiš v tomto podobenstve? Hovorí, že spoluobčania toho urodzeného muža „nenávideli a poslali za ním skupinu vyslancov s odkazom: ‚Nechceme, aby si nad nami kraľoval.‘“ (Lukáš 19:14) Učeníci vedia, že Židia odmietajú Ježiša a niektorí ho chcú dokonca zabiť. Po jeho smrti a odchode do neba Židia ako celok prejavia svoj názor tým, že budú prenasledovať jeho učeníkov. Títo odporcovia dávajú jasne najavo, že nechcú Ježiša za kráľa. (Ján 19:15, 16; Skutky 4:13–18; 5:40)

Pokiaľ ide o tých desať otrokov, ako využijú svoje míny, kým „človek urodzeného pôvodu“ nezíska „kráľovskú moc“ a nevráti sa? Ježiš pokračuje: „Keď získal kráľovskú moc a vrátil sa, dal si zavolať otrokov, ktorým zveril peniaze, aby zistil, koľko zarobili. Predstúpil prvý a povedal: ‚Pane, tvoja mína vyniesla desať mín.‘ Povedal mu: ‚Výborne, dobrý otrok! Pretože si bol verný vo veľmi malej veci, budeš vládnuť nad desiatimi mestami.‘ Prišiel druhý a povedal: ‚Pane, tvoja mína vyniesla päť mín.‘ Tomu povedal: ‚Vládni nad piatimi mestami.‘“ (Lukáš 19:15–19)

Ak sú učeníci ako otroci, ktorí naplno využívajú svoj čas i prostriedky, aby robili ďalších učeníkov, môžu mať istotu, že Ježiš bude spokojný. A môžu dôverovať, že odmení ich úsilie. Samozrejme, nie všetci Ježišovi učeníci majú rovnaké možnosti, schopnosti či životné okolnosti. No Ježiš, ktorý získa „kráľovskú moc“, vidí a požehná ich verné úsilie robiť učeníkov. (Matúš 28:19, 20)

Všimnime si však jeden kontrast v závere Ježišovho podobenstva: „Prišiel ďalší [otrok] a povedal: ‚Pane, tu je tvoja mína. Mal som ju odloženú v plátne. Bál som sa ťa, lebo si tvrdý človek. Vyberáš, čo si si neuložil, a žneš, čo si nezasial.‘ On mu povedal: ‚Zlý otrok, budem ťa súdiť podľa tvojich vlastných slov. Hovoríš, že som tvrdý človek a že vyberám, čo  som si neuložil, a žnem, čo som nezasial. Prečo si teda nedal moje peniaze do banky? Pri svojom príchode by som si ich vybral aj s úrokom.‘ A tým, čo tam stáli, povedal: ‚Vezmite mu tú mínu a dajte ju tomu, ktorý má desať mín.‘“ (Lukáš 19:20–24)

Tento otrok nepracoval na zveľadení majetku svojho pána, a preto utrpí stratu. Apoštoli očakávajú, že Ježiš bude vládnuť v Božom Kráľovstve. A tak z toho, čo hovorí o poslednom otrokovi, zrejme chápu, že ak nebudú usilovní, v Kráľovstve pre nich nebude miesto.

Tieto slová určite podnecujú verných učeníkov k väčšiemu úsiliu. Ježiš končí toto podobenstvo slovami: „Každý, kto má, dostane ešte viac, ale tomu, kto nemá, bude vzaté aj to, čo má.“ Dodáva, že jeho nepriatelia, ktorí nechcú, aby „nad nimi kraľoval“, prídu o život. Potom Ježiš pokračuje v ceste do Jeruzalema. (Lukáš 19:26–28)