Prejsť na článok

Prejsť na obsah

102. KAPITOLA

Príchod kráľa na osliatku

Príchod kráľa na osliatku

MATÚŠ 21:1–11, 14–17 MAREK 11:1–11 LUKÁŠ 19:29–44 JÁN 12:12–19

  • JEŽIŠOV SLÁVNOSTNÝ PRÍCHOD DO JERUZALEMA

  • PROROCTVO O ZNIČENÍ JERUZALEMA

Na druhý deň, v nedeľu 9. nisana, Ježiš s učeníkmi odchádza z Betánie a ide do Jeruzalema. Keď sa blížia k Betfage na Olivovom vrchu, Ježiš hovorí dvom učeníkom:

„Choďte do dediny, ktorá je pred vami, a hneď ako do nej vojdete, nájdete priviazanú oslicu a pri nej osliatko. Odviažte ich a priveďte ku mne. Keby niekto niečo namietal, povedzte: ‚Pán ich potrebuje.‘ A on vám ich hneď dovolí vziať.“ (Matúš 21:2, 3)

Títo učeníci nepostrehnú, že Ježišove pokyny obsahujú biblické proroctvo. Neskôr však pochopia, že sa tým splnilo proroctvo Zachariáša. Ten predpovedal, že Boží sľúbený kráľ príde do Jeruzalema pokorne, „na oslovi, na osliatku, mláďati oslice“. (Zachariáš 9:9)

Keď učeníci prídu do Betfage a odväzujú osliatko s oslicou, okolostojaci ľudia sa ich pýtajú: „Čo robíte? Prečo to osliatko odväzujete?“ (Marek 11:5) Keď počujú, že tieto zvieratá sú pre Ježiša, dovolia učeníkom, aby ich odviedli. Tí potom na oslicu i osliatko položia svoje plášte, no Ježiš sa posadí na mláďa.

Ježiš ide smerom k Jeruzalemu a zástup ľudí okolo neho sa zväčšuje. Mnohí prestierajú na cestu svoje odevy. Ďalší odrezávajú vetvy alebo „listy stromov rastúcich popri ceste“ a kladú ich na cestu. Volajú: „Zachráň ho, prosíme! Požehnaný je ten, ktorý prichádza v Jehovovom mene! Požehnané je prichádzajúce Kráľovstvo nášho otca Dávida!“ (Marek 11:8–10) Farizejov, ktorí sú medzi ľuďmi, poburujú také slová. Hovoria Ježišovi: „Učiteľ, pokarhaj svojich učeníkov.“ On im však odpovedá: „Hovorím vám, keby oni mlčali, kričali by kamene.“ (Lukáš 19:39, 40)

Keď Ježiš zbadá mesto, začne nad ním plakať: „Keby si len v tento deň rozoznalo, čo by ti prinieslo pokoj! Ale teraz je to skryté pred tvojimi očami.“ Jeruzalem zaplatí za svoju neposlušnosť. Ježiš predpovedá: „Tvoji nepriatelia postavia okolo teba opevnenie z ostrých kolov, obkľúčia ťa a zovrú zo všetkých strán. Zrovnajú ťa so zemou a zabijú tvoje deti. Nenechajú v tebe kameň na kameni.“ (Lukáš 19:42–44) Tieto slová sa splnia v roku 70 n. l., keď bude Jeruzalem zničený.

Len čo Ježiš vstúpi do Jeruzalema, „v celom meste nastane rozruch“ a všetci sa pýtajú: „Kto je to?“ Mnohí hovoria: „To je Ježiš, ten prorok z Nazareta v Galilei!“ (Matúš 21:10, 11) Tí, ktorí videli, ako Ježiš vzkriesil Lazara, rozprávajú o tomto zázraku iným. Farizeji bedákajú, lebo sú úplne bezradní. Hovoria si medzi sebou: „Celý svet ide za ním.“ (Ján 12:18, 19)

Ježiš ide podľa svojho zvyku do chrámu vyučovať. Tam uzdravuje slepých a chromých. Keď hlavní kňazi a znalci Zákona vidia, čo Ježiš robí, a počujú, ako deti v chráme volajú: „Zachráň, prosíme, Syna Dávidovho!“, rozhnevajú sa. Pýtajú sa Ježiša: „Počuješ, čo hovoria?“ On im odpovedá: „Nikdy ste nečítali: ‚Z úst detí a dojčiat si si zaobstaral chválu‘?“ (Matúš 21:15, 16)

Ježiš si všetko v chráme obzerá. Je už neskoro, a tak s apoštolmi odchádza. Ešte pred začiatkom 10. nisana sa vracia do Betánie, kde strávi noc z nedele na pondelok.