Ježiš v chráme práve zmiatol hlavných kňazov a starších ľudu, ktorí sa ho pýtali, odkiaľ má oprávnenie na to, čo robí. Jeho odpoveď ich umlčala. Teraz rozpráva podobenstvo, ktorým odhaľuje, akými ľuďmi v skutočnosti sú.

Hovorí: „Istý človek mal dvoch synov. Šiel k prvému a povedal: ‚Choď dnes pracovať do vinice.‘ Ten odpovedal: ‚Nechce sa mi,‘ no neskôr to oľutoval a šiel. Potom šiel za druhým a povedal mu to isté. Ten odpovedal: ‚Pôjdem,‘ ale nešiel. Ktorý z týchto dvoch urobil, čo si otec prial?“ (Matúš 21:28–31) Odpoveď je jasná – otcovo želanie nakoniec splnil prvý syn.

Preto sa Ježiš obracia na svojich odporcov so slovami: „Uisťujem vás, že vyberači daní a prostitútky sú k Božiemu Kráľovstvu bližšie než vy.“ Vyberači daní a prostitútky spočiatku neslúžili Bohu. No tak ako ten prvý syn, aj oni to neskôr oľutovali a teraz mu slúžia. Na rozdiel od nich náboženskí vodcovia sú ako ten druhý syn, lebo tvrdia, že slúžia Bohu, ale skutočnosť je iná. Ježiš poznamenáva: „Ján [Krstiteľ] vám prišiel ukázať správnu cestu, no neuverili ste mu. Ale vyberači daní a prostitútky mu uverili. Vy ste to videli, ale ani potom ste to neľutovali a neuverili ste mu.“ (Matúš 21:31, 32)

Potom Ježiš rozpráva ďalšie podobenstvo. Ukazuje v ňom, že náboženskí vodcovia nezlyhávajú len v tom, že zanedbávajú službu Bohu. Sú to zlí ľudia. Ježiš hovorí: „Istý človek vysadil vinicu. Oplotil ju, vytesal lisovaciu nádrž a postavil vežu. Potom vinicu prenajal vinohradníkom a odcestoval do cudziny. V čase oberačky poslal k vinohradníkom otroka, aby od nich prevzal podiel z úrody vinice. Oni ho však chytili, zbili a poslali preč s prázdnymi rukami. A tak k nim poslal iného otroka. Tomu rozbili hlavu a ponížili ho. Poslal ďalšieho a toho zabili. A poslal aj mnoho iných, jedných zbili a iných zabili.“ (Marek 12:1–5)

Budú tí, ktorí počúvajú Ježiša, rozumieť tomuto podobenstvu? Možno si pamätajú Izaiášove kritické slová: „Vinica Jehovu vojsk je izraelský ľud a obyvatelia Judska sú sadba, ktorú mal rád. Očakával, že uvidí dodržiavanie práva, ale našiel iba porušovanie zákona.“ (Izaiáš 5:7) Ježišovo podobenstvo je podobné. Majiteľom vinice je Jehova a vinica je izraelský národ, ktorý chráni ohrada v podobe Božieho Zákona. Jehova posielal prorokov, aby vyučovali jeho ľud a pomáhali mu prinášať dobrú úrodu.

No vinohradníci zbili otrokov, ktorých k nim majiteľ poslal, a niektorých dokonca zabili. Ježiš pokračuje: „[Majiteľ vinice] mal ešte milovaného syna. Nakoniec k nim poslal toho, lebo si povedal: ‚Môjho syna si budú vážiť.‘ Ale vinohradníci si povedali: ‚To je dedič. Poďme, zabime ho a dedičstvo bude naše!‘ A tak ho chytili, zabili a vyvliekli z vinice.“ (Marek 12:6–8)

Teraz sa Ježiš pýta: „Čo urobí majiteľ vinice?“ (Marek 12:9) Náboženskí vodcovia odpovedajú: „Pretože sú zlí, usmrtí ich a vinicu prenajme iným vinohradníkom, ktorí mu v určenom čase odovzdajú úrodu.“ (Matúš 21:41)

Tým nevedomky vyrieknu rozsudok sami nad sebou, lebo aj oni patria k „vinohradníkom“ v Jehovovej „vinici“, teda v izraelskom  národe. Úrodou, ktorú od nich Jehova právom očakáva, je okrem iného viera v jeho Syna, Mesiáša. Ježiš sa týmto náboženským vodcom pozrie do očí a povie: „Nikdy ste nečítali v Písme? ‚Kameň, ktorý stavitelia zavrhli, sa stal hlavným uholným kameňom. Pochádza od Jehovu a je obdivuhodný v našich očiach.‘“ (Marek 12:10, 11) Potom dodá vysvetlenie: „Božie Kráľovstvo sa vám vezme a dostane ho národ, ktorý prináša jeho ovocie.“ (Matúš 21:43)

Znalci Zákona a hlavní kňazi si uvedomia, že „tým podobenstvom mal [Ježiš] na mysli ich“. (Lukáš 20:19) Teraz ešte viac než kedykoľvek predtým túžia tohto právoplatného „dediča“ zabiť. No zo strachu pred ľuďmi, ktorí ho považujú za proroka, sa o to nepokúsia teraz.