Yaa mi ní ɔ nɔ

Yaa e mi ní ɔ mi

YI 108

Yesu Ha Nɛ Ni Ɔmɛ A Yi Mi Tomi Pee Yaka

Yesu Ha Nɛ Ni Ɔmɛ A Yi Mi Tomi Pee Yaka

MATEO 22:15-40 MARKO 12:13-34 LUKA 20:20-40

  • NYƐƐ NGƆ KAISARE NƆ́ KƐ HA KAISARE

  • KE A TLE GBOGBOEHI SI Ɔ, A MAA SƐ GBA SI HIMI MI LO?

  • MLAA NƐ NƆ KUƆ PE KULAA

Jami hɛ mi nyɛɛli ɔmɛ a mi mi fu Yesu wawɛɛ, ejakaa e ngɔ nɔ́ hetomi nɔ́ ko kɛ tsu ní kɛ kpa a yi wu tso ní peepee ɔ he bo. Farisi bi ɔmɛ to kaa a maa tsɔ lɛ klama. A tsɔ nihi kaa a ya ka Yesu konɛ e de nɔ́ ko nɛ sɛ́, nɛ́ a da nɔ kɛ nu lɛ kɛ ya ha Roma amlaalo ɔ.​​—Luka 6:7.

Benɛ ni ɔmɛ ya Yesu ngɔ ɔ, a bi lɛ ke: “Tsɔɔlɔ, wa le kaa munyu nɛ jeɔ o nya, kɛ ní nɛ o tsɔɔ ɔ, anɔkuale sɔuu. Wa le kaa o hyɛ we nimli a hɛ mi, se mohu o tsɔɔ mɛ Mawu yi mi tomi kɛ ha nɔmlɔ adesa. Anɛ wa mlaa a ngmɛɛ blɔ kaa a tsu tó ha Kaisare ɔ, loo a ko tsu?” (Luka 20:21, 22) E ngɛ mi kaa a je Yesu yi loko a bi lɛ sane ɔ mohu lɛɛ, se e ha we nɛ e yi nɛ fu, mohu ɔ, e yɔse kaa a hɛɛ juɛmi yaya. Ke Yesu ha heto ke, ‘Dɛbi, e sɛ nɛ a woɔ tó nɛ ɔ,’ a ma nyɛ ma ya po e nya kaa e suɔ nɛ e ywia Roma nɔ yemi ɔ. Nɛ ke e ha heto hu ke, ‘Ee, nyɛɛ wo tó nɛ ɔ,’ Yuda bi ɔmɛ nɛ a sume Roma nɔ yemi ɔ be lɛ sisi nue, nɛ a maa kongo lɛ loo a maa gbe lɛ. Lɔ ɔ, kɛ e sa nɛ e ha mɛ heto kɛɛ?

Yesu ha mɛ heto ke: “Osatotsɛmɛ, mɛni he je nyɛ ngɛ mi dae ɔ? Nyɛɛ tsɔɔ mi sika nɛ a kɛ tsuɔ tó ɔ.” A ngɔ sika a kɛ ba nɛ e bi mɛ ke, ‘Mɛnɔ foni ji nɛ ɔ, nɛ mɛnɔ biɛ a ngma ngɛ nɔ ɔ?’ A he nɔ ke, “Kaisare ɔ.” Yesu de mɛ ke, “Lɛɛ nyɛɛ ngɔ Kaisare ɔ níhi ngɔ ha Kaisare ɔ, nɛ nyɛɛ ngɔ Mawu níhi ngɔ ha Mawu.”​​—Mateo 22:18-21.

Blɔ nɔ nɛ Yesu gu kɛ ha mɛ heto ɔ pee mɛ nyakpɛ. A nyɛ we nɛ a de nɔ́ ko hu, nɛ a je. Se je jɔɛ lolo, lɔ ɔ he ɔ, ni ɔmɛ hu a kpa we Yesu dami. Benɛ ga yaya nɛ Farisi bi ɔmɛ to ɔ pee yaka a, jami kuu kpa ko mi bi hu ya Yesu ngɔ.

Saduki bi ɔmɛ nɛ mɛɛ a ke gbogboehi a si temi ko be ɔ ya bi Yesu gbogboehi a si temi, kɛ yalɔyo nɛ a kɛ haa gba he sane. A bi Yesu ke: “Tsɔɔlɔ, Mose de ke, ke nyumu ko gbo nɛ e be bimɛ ɔ, e nyɛmi nɛ ngɔ e yalɔyo ɔ, konɛ e wo ngmɛdu ha e nyɛmi nɛ be je mi ɔ. Aa, nyɛmimɛ kpaago hi hiɛmɛ nɛ ɔ. Nɔkɔtɔma a ngɔ yo nɛ e gbo; nɛ akɛnɛ e si we bimɛ ngɛ e se he je ɔ, e si e yalɔyo ɔ ngɔ ha e senɔ ɔ. E tsa nɔ jã nɔuu kɛ gu nɔ nɛ ji enyɔ ɔ kɛ nɔ nɛ ji etɛ ɔ a nɔ, kɛ ya su nɔ nɛ ji kpaago ɔ nɔ. Nyagbe ɔ, yo ɔ hu ba gbo. Lɛɛ ligbi ɔ nɛ ni gbogboehi maa te si ɔ, nyɛmimɛ kpaago ɔmɛ a kpɛti mɛnɔ yo e maa pee, nɛ́ mɛ tsuo a kɛ lɛ hi si ɔ?”​​—Mateo 22:24-28.

Yesu da níhi nɛ Mose ngma, nɛ́ Saduki bi ɔmɛ hu heɔ yeɔ nɔ kɛ ha mɛ heto ke: ‘Nyɛ tɔ! Nyɛ le nɔ́ nɛ he je lo? Nyɛ li ngmami ɔmɛ, nɛ Mawu he wami ɔ hu nyɛ li. Ejakaa benɛ a ma tle ni gbogboehi si ɔ, a be yo ngɔe, nɛ a be gbae hulɔ; mohu a maa hi kaa hiɔwe bɔfohi. Se kaa ni gbogboehi maa te si ekohu ɔ, anɛ nyɛ kane we mio tso ɔ he sane ɔ ngɛ Mose womi ɔ mi lo? Lejɛ ɔ nɛ a ngma ngɛ ke Mawu de Mose ke, “Imi ji Abraham, Isak, kɛ Yakob a Mawu ɔ nɛ.” Enɛ ɔ tsɔɔ kaa Mawu ɔ, pi ni gbogboehi a Mawu, se hɛngmengmletsɛmɛ a Mawu ji lɛ. Enɛ ɔ lɛɛ nyɛ tɔ!’ (Marko 12:24-27; 2 Mose 3:1-6) Heto nɛ Yesu ha mɛ ɔ pee ma kpekpemi ɔ nyakpɛ.

Akɛnɛ ga yaya nɛ Farisi bi ɔmɛ kɛ Saduki bi ɔmɛ to ɔ yi manye he je ɔ, a ya pee kake kɛ wo Yesu he kaa a maa ka lɛ ekohu. Mlaa tsɔɔli ɔmɛ a ti nɔ kake ya bi lɛ ke: “Tsɔɔlɔ, mlaa a te nɔ́ nɛ pe kulaa nɛɛ?”​​—Mateo 22:36.

Yesu ha lɛ heto ke: ‘Kekleekle nɔ́ ji, “Israel, bu tue! Yehowa wa Mawu ɔ, lɛ nɔ kake pɛ ji Yehowa. Suɔ Yehowa, o Mawu ɔ kɛ o tsui, kɛ o klaa, kɛ o juɛmi, kɛ o he wami tsuo!” Enyɔne nɛ he hia ji, “Suɔ o nyɛmi nɔmlɔ kaa bɔ nɛ o suɔ mo nitsɛ o he.” Mlaa ko be nɛ pe enɛ ɔmɛ.’​​—Marko 12:29-31.

Mlaa tsɔɔlɔ ɔ bua jɔ heto nɛ Yesu ha lɛ ɔ he, nɛ e de lɛ ke: “Saminya tsɔɔlɔ! O tu anɔkuale, kaa Yehowa pɛ ji Mawu, nɛ nɔ kpa ko be, ja lɛ kɛkɛ. Jehanɛ, e sa kaa nɔmlɔ nɛ suɔ Mawu kɛ e tsui, kɛ e juɛmi, kɛ e klaa, kɛ e he wami tsuo, nɛ́ e suɔ e nyɛmi nɔmlɔ hu kaa bɔ nɛ e suɔ lɛ nitsɛ e he. Ke o ye mlaa enyɔ nɛ ɔmɛ a nɔ ɔ, e hi pe sami bɔhi, kɛ bɔhi tsuo nɛ o maa sã ha Mawu.” Benɛ Yesu na kaa nyumu ɔ ha lɛ heto ngɛ ní lemi mi ɔ, e de lɛ ke, “O kɛ Mawu matsɛ yemi ɔ kpɛti kɛ we kulaa.”​​—Marko 12:32-34.

Yesu tsɔɔ ní ngɛ sɔlemi we ɔ kɛ je Nisan ligbi 9 ɔ nɔ hluu kɛ ya si Nisan ligbi 11 ɔ nɔ. Ni komɛ hu bu Yesu tue kaa bɔ nɛ mlaa tsɔɔlɔ nɛ ɔ pee ɔ. Se jami hɛ mi nyɛɛli ɔmɛ lɛɛ, a ti “nɔ ko nyɛ we nɛ e bi Yesu sane ko hu.”