Kpohọ eme nọ e riẹ eva

Kpohọ oria eware nọ e riẹe eva

UZOU AVỌ 113

Jesu O Wuhrẹ Kpahe Oma nọ A re Kruga​—⁠Etalẹnte Na

Jesu O Wuhrẹ Kpahe Oma nọ A re Kruga​—⁠Etalẹnte Na

MATIU 25:14-30

  • JESU Ọ KẸ ỌTADHESẸ ETALẸNTE NA

Nọ Jesu avọ ikọ ene riẹ a gbẹ rrọ Ugbehru Olivi na, ọ tẹ rọ ọtadhesẹ ọfa ta ẹme kẹ ae. Emedẹ jọ nọ i kpemu nọ ọ jọ obọ Jẹriko, ọ kẹ ọtadhesẹ emaina na ro dhesẹ nọ o te gbẹ rehọ oke re Uvie na o tẹ ze. Ọtadhesẹ nana nọ ọ be te rọ ta ẹme na ọ wọhọ orọ emaina na evaọ idhere buobu. Ọtadhesẹ nana yọ abọjọ uyo nọ ọ kẹ ikọ riẹ kpahe onọ nọ a nọ riẹ kpahe etoke ọzino riẹ gbe ekuhọ uyero-akpọ na. Ọ rọ ọtadhesẹ na wuhrẹ nọ o gwọlọ nọ ilele riẹ a re kru oma ga evaọ iruo nọ ọ kẹ rai na.

Jesu o mu ọtadhesẹ na họ nọ: “O wọhọ epaọ ọzae nọ ọ gwọlọ kpohọ erẹ evaọ orẹwho ofa nọ o se erigbo riẹ o te mu ekwakwa riẹ họ ae obọ.” (Matiu 25:14) Nọ orọnọ Jesu ọ kake rọ oma riẹ dhesẹ ọzae nọ o kpohọ ugbothabọ “nyai wo ogaga uvie tobọ” na, ikọ na a te nwani vuhumu nọ Jesu họ “ọzae” nọ ọ fodẹ evaọ ọtadhesẹ nana.—Luk 19:12.

Taure ọzae nọ Jesu ọ fodẹ evaọ ọtadhesẹ na o te ti kpohọ erẹ, o mu ekwakwa eghaghae riẹ họ obọ erigbo riẹ. Evaọ ikpe esa gbe emerae ezeza erọ odibọgba Jesu na, ọ tẹrovi usiuwoma Uvie na nọ ọ jẹ ta, je wuhrẹ ilele riẹ epanọ a re ru iruo nana. Whaọ o bi ti zihe kpobọ odhiwu, avọ imuẹro inọ ilele riẹ a te ruabọhọ iruo nọ o wuhrẹ i rai na.—Matiu 10:7; Luk 10:1, 8, 9; wawo Jọn 4:38; 14:12.

Evaọ ọtadhesẹ na, ẹvẹ ọzae na ọ ghale ekwakwa riẹ? Jesu ọ ta nọ: “Ọ kẹ ọjọ etalẹnte isoi, ọfa ivẹ, ọfa kọ ọvo, ọ kẹ omomọvo wọhọ epanọ ẹgba riẹ o mu, o te kpohọ erẹ.” (Matiu 25:15) Kọ ẹvẹ erigbo na a ti ru ekwakwa nọ a kẹ rai na? Kọ a ti kru oma ga rehọ ae ru iruo kẹ olori rai? Jesu ọ ta kẹ ikọ riẹ nọ:

“Ọnọ a kẹ etalẹnte isoi na ọ tẹ nwane nyae rehọ ai mu eki họ ẹtho, o te wo isoi efa bae. Ere ọvona ọnọ a kẹ ivẹ na o ru re, o te wo ivẹ efa bae. Rekọ ọrigbo nọ a kẹ etalẹnte ọvo na ọ tẹ nyae tọ ugho olori riẹ na họ otọ.” (Matiu 25:16-18) Eme ọ te via nọ olori na o te kpozi?

Jesu ọ ta haro nọ: “Nọ oke krẹkri o vrẹ no, olori erigbo na o te kpozi, o te se ai re a vuẹe epanọ a rọ igho na ru te.” (Matiu 25:19) Erigbo ivẹ ọsosuọ na a dawo ẹgba rai kpobi, ‘wọhọ epanọ ẹgba rai o mu.’ Aimava na a kru obọ ga evaọ iruo, a te wo efa ba ekwakwa nọ a kẹ rai na. Ọnọ a kẹ etalẹnte isoi na o wo isoi bae, ọnọ a kẹ ivẹ na o te je wo ivẹ bae re. (Evaọ oke yena, etalẹnte ọvo yọ osa nọ a rẹ hwa ohwo nọ o te ru iruo ikpe 19.) Olori na o jiri rai omomọvo, inọ: “Whẹ kobiruo, emamọ ọrigbo nọ a re fievahọ! Whọ riẹ ru evaọ umutho eware nọ a muhọ owhẹ obọ. Me ti mu eware buobu họ owhẹ obọ. Nyaze te reawere oghọghọ olori ra.”—Matiu 25:21.

Rekọ ọrigbo nọ a kẹ etalẹnte ọvo na ọ rehọ etalẹnte na ru oware ovo ho. Ọ ta nọ: “Olori, mẹ riẹ nọ whẹ yọ ohwo nọ oware nọ omọfa o ru o rẹ kake da ẹro ho, who re vu evaọ oria nọ whọ kọ fihọ họ, je kokohọ evaọ oria nọ whọ ruẹ uye fihọ họ. Fikiere ozọ u te mu omẹ, mẹ tẹ tọ etalẹnte ra họ otọ. Ugho ra ona.” (Matiu 25:24, 25) O tube fi ugho na họ uwou-igho ho re a hwa isuo fihọ iẹe rọkẹ olori riẹ. Ma sae ta nọ ọ raha ekọ ku olori riẹ.

Agbẹta nọ olori na o ro sei “ọrigbo omuomu, ọyẹlẹ na.” A mi rie onọ a kẹ riẹ vẹre na, a tẹ rehọ iẹe kẹ ọrigbo nọ o kru oma ga evaọ iruo na. Olori na o te fi uzi họ nọ: “Ohwo kpobi nọ o wo a rẹ te kẹe efa kugbe, o ve ti wo buobu. Rekọ ọnọ o wo ho, a ti mi ei makọ onọ o wo na dede.”—Matiu 25:26, 29.

Jesu ọ ta eme buobu no nọ u fo nọ ilele riẹ a re roro kpahe, makọ enọ ọ ta evaọ ọtadhesẹ nana. A ruẹ vevẹ nọ iruo nọ Jesu o mu họ ae obọ na, koyehọ iruo usiuwoma ota re ahwo a zihe ruọ ilele Jesu na, yọ iruo nọ i wuzou gaga. Yọ Jesu ọ gwọlọ nọ a kru oma ga evaọ iruo nana. Orọnikọ Jesu o bi rẹro nọ aikpobi a ti ru epọvo na ha evaọ iruo usiuwoma ota na nọ o mu họ ae obọ na. Wọhọ epanọ ọ fodẹ evaọ ọtadhesẹ na, ohwo kpobi o re ru “wọhọ epanọ ẹgba riẹ o mu.” Orọnikọ onana u dhesẹ nọ eva e te were Jesu hu nọ olele riẹ jọ ọ tẹ rrọ “ọyẹlẹ,” nọ ọ gbẹ be dawo ẹgba riẹ kpobi hi evaọ iruo Olori na.

Ababọ avro, eva e were ikọ na gaga nọ Jesu ọ kẹ ae imuẹro nọ: “Ohwo kpobi nọ o wo a rẹ te kẹe efa kugbe.”