Ježiš je ešte stále na Olivovom vrchu so svojimi štyrmi apoštolmi a začína im rozprávať ďalšie podobenstvo, tentoraz o talentoch. V mnohom pripomína podobenstvo o mínach, ktoré pred niekoľkými dňami rozprával v Jerichu a na ktorom ukázal, že Kráľovstvo sa týka vzdialenej budúcnosti. Podobenstvo o talentoch je súčasťou odpovede na otázku o jeho prítomnosti a o závere tohto usporiadania sveta. Poukazuje na to, že učeníci si musia usilovne spĺňať úlohy, ktoré im Ježiš zveril.

Začína sa slovami: „Kráľovstvo sa podobá aj človeku, ktorý sa chystal na cestu do cudziny. Zavolal si otrokov a zveril im svoj majetok.“ (Matúš 25:14) Keďže Ježiš sa už predtým prirovnal k človeku, ktorý odcestoval, „aby získal kráľovskú moc“, pre apoštolov nie je ťažké dovtípiť sa, že muž v tomto podobenstve opäť predstavuje Ježiša. (Lukáš 19:12)

Skôr než muž z podobenstva vycestuje do cudziny, zverí svojim otrokom majetok vysokej hodnoty. Ježiš sa počas triapolročnej služby zameriaval na zvestovanie dobrej správy o Božom Kráľovstve a školil v tom aj svojich učeníkov. Onedlho bude musieť odísť, ale dôveruje im, že aj po jeho odchode budú v tejto práci pokračovať. (Matúš 10:7; Lukáš 10:1, 8, 9; porovnaj Jána 4:38; 14:12.)

Ako muž z Ježišovho podobenstva rozdelí svoj majetok? Ježiš rozpráva: „Jednému dal päť talentov, inému dva, ďalšiemu jeden, každému podľa jeho schopností. Potom odcestoval.“ (Matúš 25:15) Ako jeho otroci naložia s tým, čo im bolo zverené? Budú usilovne zveľaďovať majetok svojho pána?

Ježiš pokračuje: „Ten, ktorý dostal päť talentov, ihneď odišiel, obchodoval s nimi a získal ďalších päť. Rovnako aj ten, ktorý dostal dva, získal ďalšie dva. Ale otrok, ktorý dostal len jeden talent, odišiel a zakopal peniaze svojho pána do zeme.“ (Matúš 25:16–18) Čo sa stane pri pánovom návrate?

Ježiš rozpráva: „Po dlhom čase prišiel pán tých otrokov a začal s nimi účtovať.“ (Matúš 25:19) Prví dvaja urobili, čo mohli – „každý podľa svojich schopností“. Obaja boli usilovní a pracovití. Ten, ktorý dostal päť talentov, získal ďalších päť. Zverený majetok zdvojnásobil aj otrok, ktorý dostal dva talenty. (V tých časoch musel robotník pracovať asi 20 rokov, aby zarobil peniaze v hodnote jedného  talentu.) Obom otrokom pán adresuje rovnakú pochvalu: „Výborne, dobrý a verný otrok! Verne si spravoval málo, preto budeš spravovať mnoho. Raduj sa spolu so svojím pánom.“ (Matúš 25:21)

Ale s otrokom, ktorý dostal jeden talent, je to iné. Ten hovorí: „Pane, vedel som, že si náročný. Žneš, kde si nezasial, a zberáš úrodu, kde si nepracoval. Bál som sa, a tak som odišiel a skryl som tvoj talent v zemi. Tu máš, čo je tvoje.“ (Matúš 25:24, 25) Dokonca svoj talent ani neuložil do banky, aby jeho pánovi priniesol aspoň nejaký zisk vo forme úroku. Pracoval vlastne proti záujmom svojho pána.

Preto ho jeho pán výstižne nazve „zlým a lenivým otrokom“. To, čo má, mu bude vzaté a dostane to otrok, ktorý je ochotný usilovne pracovať. Pán to uzatvára slovami: „Každý, kto má, dostane ešte viac a bude mať hojnosť. Ale tomu, kto nemá, bude vzaté aj to, čo má.“ (Matúš 25:26, 29)

Ježišovi učeníci majú o čom premýšľať. Z tohto podobenstva môžu pochopiť, že úloha, ktorou ich Ježiš poveril – robiť učeníkov –, má veľkú hodnotu a mali by si ju usilovne spĺňať. Ježiš však neočakáva, že sa všetci budú môcť zapojiť v rovnakej miere. Ako to povedal vo svojom podobenstve, každý by mal robiť, čo môže – „podľa svojich schopností“. No to neznamená, že by sa Ježišovi páčilo, keby bol niekto „lenivý“ a nesnažil by sa zo všetkých síl podporovať jeho záujmy.

Apoštolov však určite veľmi povzbudilo Ježišovo uistenie: „Každý, kto má, dostane ešte viac.“