Kpohọ eme nọ e riẹ eva

Kpohọ oria eware nọ e riẹe eva

UZOU AVỌ 115

Ehaa Ọnyavrẹ Urere Jesu O bi Si Kẹle

Ehaa Ọnyavrẹ Urere Jesu O bi Si Kẹle

MATIU 26:1-5, 14-19 MAK 14:1, 2, 10-16 LUK 22:1-13

  • A KẸ JUDAS ISKARIỌT IGHO RE O VIVIE JESU

  • IKỌ IVẸ JESU A RUẸRẸ EWARE HỌ KẸ EHAA ỌNYAVRẸ NA

Jesu o ku ẹme nọ ọ jẹ ta kẹ ikọ ene riẹ evaọ Ugbehru Olivi na họ nọ ọ kuyo onọ rai no kpahe etoke ọzino riẹ nọ ọ rrọ obaro tha gbe urere uyero-akpọ na.

Jesu avọ ilele riẹ a re wẹ hẹ evaọ ẹdẹ Nisan 11 nana. Ẹsejọhọ okenọ a je zihe kpobọ Bẹtani nọ a te wezẹ Jesu ọ rọ ta kẹ ikọ riẹ nọ: “Wha riẹ nọ edẹ ivẹ i kiọkọ re ehaa Ọnyavrẹ na o te ti te, yọ a te rehọ Ọmọ ohwo kẹ ewegrẹ re a kare iẹe fihọ ure kpe.”—Matiu 26:2.

O wọhọ nọ okiokiọ riẹ nọ o jọ Edesa-Oka, Jesu avọ ikọ riẹ ọvo a jọ kugbe. Evaọ Edivẹ-Oka, ọ whọku isu egagọ na jẹ fere iruemu iyoma rai via. A be gwọlọ epanọ a re ro kpei. Fikiere, Jesu o dhesẹ oma via ha evaọ ẹdẹ Nisan 12 na, keme ọ gwọlọ nọ oware ovo o rẹ whaha iẹe ehaa Ọnyavrẹ na nọ o re ru kugbe ikọ riẹ hẹ evaọ owọwọ okiokiọ riẹ nọ Nisan 14 o ti ro muhọ na.

Rekọ ilori izerẹ gbe ekpako ahwo Ju na a be gwọlọ epanọ a re ro kpe Jesu taure oke ehaa Ọnyavrẹ na o te ti te. A te kokohọ ọgwa Kayafas, ozerẹ okpehru na. Fikieme? Eva e be dha ae inọ Jesu ọ be fere eware iyoma nọ a bi ru via. Obọnana a si uzou koko re a “rehọ ẹghẹ kru Jesu je kpei.” Kọ oke vẹ gbe oghẹrẹ vẹ a ti ro ru onana? A ta nọ: “Ma ru ei evaọ etoke ehaa na ha, re o siọ ozighi ba ẹwhaze evaọ udevie ahwo na.” (Matiu 26:4, 5) Ozọ u bi mu ai keme ahwo buobu a rri Jesu ghaghae.

Ẹsiẹvo na, ohwo jọ ọ tẹ nya bru isu egagọ na. U gbe rai unu gaga inọ ohwo nọ ọ nya bru ai ze na yọ omọvo ikọ Jesu nọ a re se Judas Iskariọt. Setan ọ ro riẹ udu re o vivie Olori riẹ. Judas ọ nọ isu egagọ na nọ: “Eme wha rẹ kẹ omẹ re me vivie iei kẹ owhai?” (Matiu 26:15) Eva e were rai gaga, “a tẹ rọwo nọ a rẹ kẹe igho isiliva.” (Luk 22:5) Bro igho? A ta nọ a rẹ kẹe ewẹ isiliva 30. Whaọ ewẹ isiliva 30 a jẹ hae rọ dẹ ọrigbo. (Ọnyano 21:32) Isu egagọ na a rọ onana dhesẹ nọ a se Jesu gb’oware ovo ho. Judas ọ tẹ be “gwọlọ oke nọ u kiehọ nọ o re ro vivie iei ababọ ogbotu nọ ọ rẹ jariẹ.”—Luk 22:6.

Ẹdẹ Nisan 13 o muhọ evaọ Edesa-Oka nọ ọre o kiediwi no, yọ ẹdẹ nana họ ẹdẹ avọ ezeza nọ Jesu ọ rọ rrọ Bẹtani, o tẹ jẹ rrọ ẹdẹ urere riẹ evaọ etẹe. O gwọlọ nọ okiokiọ riẹ a rẹ ruẹrẹ eware họ kẹ ehaa Ọnyavrẹ na. A te dẹ omogodẹ nọ a ti kpe, a vẹ tọe ọsoso nọ ẹdẹ Nisan 14 o te muhọ no. Diẹse a te jọ re emu na, kọ ono o ti there iei? Jesu ọ re vuẹ ae he. Fikiere, Judas ọ sae fodẹ onana kẹ ilori izerẹ na ha.

Ẹsejọhọ evaọ uvo Edene-Oka, Jesu o te vi Pita avọ Jọn uwou no Bẹtani, inọ: “Wha nyae ruẹrẹ eware Ehaa Ọnyavrẹ na họ kẹ omai nọ ma te re.” A tẹ nọe nọ: “Diẹse whọ gwọlọ nọ ma jọ ruẹrẹ eware họ?” Jesu ọ tẹ ta kẹ ae nọ: “Wha tẹ ruọ okpẹwho na, ọzae jọ nọ ọ wọ othẹ-ame ọ te nyaku owhai. Wha lele iei ruọ uwou nọ ọ te ro. Wha vẹ ta kẹ ọnọ o wo uwou na nọ, ‘Owuhrẹ na ọ ta nọ ma nọ owhẹ nọ: “Diẹse họ ubruwou erara nọ mẹ avọ ilele mẹ ma sae jọ re emu Ọnyavrẹ na?”’ Ọzae yena o ve ti dhesẹ ubruwou ehru ulogbo jọ kẹ owhai, onọ a ruẹrẹ kpahe no. Wha ruẹrẹ eware họ etẹe.”—Luk 22:8-12.

Avro ọ riẹ hẹ, ohwo nọ o wo uwou na yọ ilele Jesu. Ẹsejọhọ o je rẹro nọ Jesu ọ te yare uwou riẹ re a ro ru ehaa na. Nọ ikọ ivẹ na a te Jerusalẹm, a ruẹ eware kpobi wọhọ epanọ Jesu ọ vuẹ rai na. Fikiere a tẹ ruẹrẹ omogodẹ na gbe eware nọ i kiọkọ họ re ae ahwo 13, koyehọ Jesu avọ ikọ 12 riẹ a ro ru ehaa Ọnyavrẹ na.