Rozhovor medzi Ježišom a jeho štyrmi apoštolmi na Olivovom vrchu sa končí. Apoštoli dostali odpoveď na svoju otázku o Ježišovej prítomnosti a závere tohto usporiadania sveta.

Jedenásty nisan bol veľmi rušný deň. Ježiš je s apoštolmi na ceste do Betánie, kde majú prenocovať, a asi práve teraz im hovorí: „O dva dni bude Pesach a Syn človeka bude vydaný, aby ho pribili na kôl.“ (Matúš 26:2)

Nasledujúci deň je streda a Ježiš ju zrejme trávi v pokoji so svojimi apoštolmi. V utorok pokarhal náboženských vodcov a verejne odhalil ich pokrytectvo. Teraz sa ho snažia zabiť, a preto sa 12. nisana neobjavuje na verejnosti. Na druhý deň po západe slnka, keď sa začne 14. nisan, plánuje Ježiš sláviť Pesach so svojimi apoštolmi a nechce, aby mu v tom niečo zabránilo.

Hlavní kňazi a starší ľudu však pred Pesachom nesedia so založenými rukami. Zhromažďujú sa na nádvorí veľkňaza Kaifáša. Prečo? Sú rozčúlení, lebo Ježiš odhalil ich pravú tvár. Teraz sa radia, „ako sa ho úskokom zmocniť a zabiť ho“. Ale ako to urobiť a kedy? Hovoria si: „Nie vo sviatok, aby to medzi ľuďmi nevyvolalo rozruch.“ (Matúš 26:4, 5) Boja sa, pretože mnohí ľudia majú Ježiša radi.

Náboženskí vodcovia medzitým dostanú nečakanú návštevu. Na ich prekvapenie je to Judáš Iškariotský, jeden z Ježišových apoštolov! Satan mu vnukol myšlienku, aby zradil svojho Pána. Judáš sa ich pýta: „Čo mi dáte, ak vám ho zradím?“ (Matúš 26:15) Táto ponuka  sa im páči a rozhodnú sa, „že mu dajú strieborné peniaze“. (Lukáš 22:5) Koľko? Dohodnú sa na 30 strieborných. Stojí za zmienku, že táto suma zodpovedá približne 30 šekelom, čo bola cena za otroka. (2. Mojžišova 21:32) Touto ponukou dávajú náboženskí vodcovia najavo, ako veľmi Ježišom pohŕdajú a akú nízku hodnotu má v ich očiach. Odteraz Judáš „hľadá vhodnú príležitosť, aby im ho zradil, keď s ním nebude zástup“. (Lukáš 22:6)

V stredu po západe slnka sa začína 13. nisan. Je to šiesta a posledná Ježišova noc v Betánii. Na druhý deň treba urobiť záverečné prípravy na Pesach. Niekto musí zaobstarať jahňa, ktoré treba zabiť a vcelku upiecť, keď sa začne 14. nisan. Kde budú jesť túto večeru a kto ju pripraví? O týchto podrobnostiach sa Ježiš nezmienil, a tak ich Judáš ani nemôže prezradiť hlavným kňazom.

Vo štvrtok, zrejme hneď poobede, Ježiš posiela Petra a Jána z Betánie do Jeruzalema. Hovorí im: „Choďte a pripravte pre nás pesachovú večeru.“ Pýtajú sa ho: „Kde chceš, aby sme ju pripravili?“ Vysvetľuje: „Keď budete vchádzať do mesta, stretnete človeka, ktorý ponesie nádobu s vodou. Choďte za ním do domu, do ktorého vojde. A pánovi domu poviete: ‚Učiteľ sa pýta: „Kde je hosťovská izba, v ktorej by som mohol so svojimi učeníkmi jesť pesachovú večeru?“‘ Ukáže vám veľkú hornú miestnosť, v ktorej bude všetko potrebné. Tam to pripravte.“ (Lukáš 22:8–12)

Pán domu je určite Ježišovým učeníkom. Možno počíta s tým, že sa naňho Ježiš obráti. Keď tí dvaja apoštoli prídu do Jeruzalema, všetko je presne tak, ako Ježiš povedal. A tak sa postarajú o to, aby bolo jahňa a všetko ostatné pripravené na pesachovú večeru pre 13 ľudí – pre Ježiša a jeho 12 apoštolov.