Ježiš práve v hornej miestnosti zaviedol slávnosť na pripomienku svojej smrti a povzbudzuje svojich apoštolov: „Nech sa vaše srdce neznepokojuje. Verte v Boha a verte aj vo mňa.“ (Ján 13:36; 14:1)

Ježiš svojim verným apoštolom vysvetľuje, prečo ich nemusí znepokojovať jeho odchod. Hovorí: „V dome môjho Otca je veľa miesta na bývanie... Keď odídem a pripravím vám miesto, prídem opäť a prijmem vás k sebe, aby ste boli aj vy tam, kde som ja. A cestu, kam idem, poznáte.“ Apoštoli však nechápu, že hovorí o odchode do neba. Tomáš sa ho pýta: „Pane, nevieme, kam ideš. Ako môžeme poznať cestu?“ (Ján 14:2–5)

Ježiš odpovedá: „Ja som cesta, pravda a život.“ Do nebeského „domu“ jeho Otca môže vojsť len ten, kto uverí v Ježiša, prijme jeho učenie a napodobňuje ho. Ježiš pokračuje: „Nikto neprichádza k Otcovi, iba prostredníctvom mňa.“ (Ján 14:6)

Filip, ktorý pozorne počúva, hovorí Ježišovi: „Pane, ukáž nám Otca a to nám stačí.“ Filip asi chce, aby sa im Boh nejakým spôsobom zjavil, tak ako sa zjavil vo videní Mojžišovi, Eliášovi a Izaiášovi. Apoštoli však dostali niečo lepšie než videnie. Ježiš na to poukazuje slovami: „Filip, tak dlho som bol s vami a nespoznal si ma?... Kto videl mňa, videl aj Otca.“ Ježiš dokonale odráža osobnosť svojho Otca, a tak byť v jeho prítomnosti a pozorovať ho je ako vidieť Otca. Samozrejme, Otec je nadradený Synovi, ako to Ježiš zdôrazňuje ďalej: „To, čo vám hovorím, nehovorím sám od seba.“ (Ján 14:8–10) Apoštoli môžu vidieť, že Ježiš chce, aby bol za jeho učenie chválený jeho Otec, a nie on.

Apoštoli boli svedkami Ježišových úžasných skutkov a počuli ho zvestovať dobrú správu  o Božom Kráľovstve. Teraz im hovorí: „Kto verí vo mňa, bude tiež konať skutky, ktoré konám ja, a bude konať ešte väčšie skutky.“ (Ján 14:12) Ježiš tým nechce povedať, že budú konať väčšie zázraky než on. V porovnaní s ním však budú zvestovať oveľa dlhší čas, na oveľa väčšom území a oveľa väčšiemu množstvu ľudí.

Po Ježišovom odchode nezostanú sami. Ježiš im totiž sľubuje: „Ak poprosíte o čokoľvek v mojom mene, urobím to.“ A to nie je všetko. Hovorí: „Poprosím Otca a on vám dá iného pomocníka, aby bol navždy s vami, ducha pravdy.“ (Ján 14:14, 16, 17) Sľubuje im, že dostanú „pomocníka“, svätého ducha. To sa stane v deň Letníc.

Ježiš hovorí: „Ešte chvíľku a svet ma viac neuvidí, ale vy ma uvidíte, lebo ja žijem a aj vy budete žiť.“ (Ján 14:19) Ježiš sa im nielenže zjaví v ľudskej podobe po svojom vzkriesení, ale niekedy v budúcnosti vzkriesi aj ich, aby s ním mohli byť v nebi ako duchovní tvorovia.

Teraz Ježiš vysloví jednoduchú pravdu: „Kto prijíma moje prikázania a dodržiava ich, ten ma miluje. Kto miluje mňa, toho bude milovať môj Otec. I ja ho budem milovať a jasne sa mu ukážem.“ Apoštol Judáš, nazývaný tiež Tadeáš, ho preruší: „Pane, ako to, že sa chceš jasne ukázať nám, a nie svetu?“ Ježiš mu odpovedá: „Ak ma niekto miluje, bude zachovávať moje slovo a môj Otec ho bude milovať... Kto ma nemiluje, nezachováva moje slová.“ (Ján 14:21–24) Svet na rozdiel od Ježišových nasledovníkov neuznáva, že Ježiš je cesta, pravda a život.

Ale keď Ježiš odíde, ako si učeníci na všetko, čo ich učil, spomenú? Ježiš vysvetľuje: „Pomocník, svätý duch, ktorého pošle Otec v mojom mene, ten vás bude učiť všetko a pripomenie vám všetko, čo som vám hovoril.“ Apoštoli už vedia, aký silný môže byť svätý duch, a tak je pre nich toto uistenie veľkým povzbudením. Ježiš dodáva: „Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam... Nech sa vaše srdce neznepokojuje a nechveje strachom.“ (Ján 14:26, 27) Učeníci sa teda nemusia znepokojovať, lebo Ježišov Otec ich bude viesť a ochraňovať.

Boh sa prejaví ako ochranca už onedlho. Ježiš hovorí: „Prichádza vládca sveta a nemá nado mnou moc.“ (Ján 14:30) Judáš dal priestor Diablovi, aby doňho mohol vojsť a získať nad ním moc. Ale Ježiš nemá žiadnu hriešnu slabosť, ktorú by Satan mohol využiť, aby ho obrátil proti Bohu. Nedokáže ho ani natrvalo držať v stave smrti. Prečo? Ježiš vysvetľuje: „Robím všetko tak, ako mi Otec prikázal.“ Je si úplne istý, že Otec ho vzkriesi. (Ján 14:31)