Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

YITSO 133

Asaa Yesu Gbonyo lɛ ni Ayafu

Asaa Yesu Gbonyo lɛ ni Ayafu

MATEO 27:57–28:2 MARKO 15:42–16:4 LUKA 23:50–24:3 YOHANE 19:31–20:1

  • AJIE YESU GBONYO LƐ YƐ TSO JAŊŊ LƐ HE

  • ASAA GBONYO LƐ KƐHÃ FUU

  • YEI YANA GBONYO BU NI KÃ SHI EFOLO

Yesu gbo Sohaa, Nisan 14 lɛ nɔ, ni no mli lɛ etsɛŋ ni hulu baanyɔ shi. Kɛ́ hulu nyɔ shi lɛ, Nisan 15 ni ji Hejɔɔmɔ Gbi lɛ baaje shishi. Yesu egbo momo, shi ojoyelɔi enyɔ ni yɔɔ emasɛi lɛ gboiko. Mla lɛ tsɔɔ akɛ esaaa akɛ ‘ahãa gbonyo hiɔ tso nɔ ni je tsɛreɔ nɔ,’ shi moŋ esa akɛ afu amɛ “nakai gbi lɛ nɔŋŋ.”​—5 Mose 21:22, 23.

Kɛfata he lɛ, atsɛɔ Sohaa shwane akɛ Hesaamɔkɛtoo Gbi ejaakɛ mɛi hoɔ nii amɛmaa shi, ni kɛ́ amɛyɛ nitsumɔ ko ni amɛnyɛŋ amɛmɛ ni aye Hejɔɔmɔ Gbi lɛ atã dani amɛtsu lɛ, amɛtsuɔ amɛgbeɔ naa. Nakai Hejɔɔmɔ Gbi lɛ, Hejɔɔmɔ Gbi “wulu” ni, ni ebaaje shishi kɛ́ hulu nyɔ shi. (Yohane 19:31) Nɔ hewɔ lɛ ji akɛ, Nisan 15 lɛ baafee klɛŋklɛŋ gbi ni akɛyeɔ Aboloo ni Akɛ Ma ni Eshako Feɔ lɛ Gbi Jurɔ lɛ ní heɔ gbii kpawo lɛ, ni be fɛɛ be lɛ klɛŋklɛŋ gbi lɛ ji Hejɔɔmɔ Gbi. (3 Mose 23:5, 6) Be nɛɛ mli lɛ, nakai klɛŋklɛŋ gbi lɛ yagbee gbi kpawo lɛ, ni ji Hejɔɔmɔ Gbi lɛ ni ayeɔ daa otsi lɛ nɔ.

No hewɔ lɛ, Yudafoi lɛ bi Pilato koni efee nɔ ko ni baahã Yesu kɛ ojoyelɔi enyɔ lɛ agboi oya. Mɛni ebaahã afee? Ebaahã akumɔ amɛnaji. Kɛ́ akumɔ amɛnaji lɛ, no haŋ amɛnyɛ amɛkɛ amɛnaji lɛ apiŋ shi kɛhole amɛgbɔmɔtsei lɛ anɔ ni amɛmu. Asraafoi lɛ ba, ni amɛbakumɔ ojoyelɔi enyɔ lɛ anaji. Shi akɛni amɛna akɛ Yesu egbo momo hewɔ lɛ, amɛkumɔɔɔ enaji. Enɛ wo Lala 34:21obɔ̃, ekɛɔ akɛ: “Ebaa ewui fɛɛ yi, amɛteŋ ekome folo ekuuu.”

Bɔ ni afee ni aná nɔmimaa akɛ Yesu egbo lɛɛlɛŋ lɛ, asraafoi lɛ ateŋ mɔ kome kɛ akplɔ tsu Yesu ŋmawuiaŋ kɛyanina he gbɛ ni etsui yɔɔ lɛ. “Ni amrɔ lɛ lá kɛ nu jɛ mli ho.” (Yohane 19:34) Enɛ hu wo gbalɛ kroko obɔ̃, ekɛɔ akɛ: “Ni amɛaakwɛ mɔ ni amɛtsu lɛ nɔ lɛ.”​—Zakaria 12:10.

Be ni agbe Yesu lɛ, no mli lɛ Yosef ni ji “nuu niiatsɛ ko” ni jɛ Arimatia, ni eji Sanhedrin lɛ mli nyo ko ni amuɔ afɔ̃ɔ enɔ lɛ hu yɛ jɛmɛ. (Mateo 27:57) Awie ehe akɛ eji “gbɔmɔ kpakpa kɛ jalɔ,” ni “eemɛ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ.” Anɔkwa, efiii bɔ ni saneyelihe lɛ kojo Yesu lɛ sɛɛ ejaakɛ eji “Yesu kaselɔ, shi Yudafoi lɛ agbeyeishemɔ hewɔ lɛ, ejieee ehe shi.” (Luka 23:50; Marko 15:43; Yohane 19:38) Yosef fee ekãa ni eyabi Pilato koni aŋɔ Yesu gbonyo lɛ ahã lɛ. Pilato tsɛ asraafoiatsɛ ni kwɛ ní agbe Yesu lɛ kɛba, ni ebama nɔ mi akɛ Yesu egbo. Nɔŋŋ kɛkɛ ni Pilato hã akɛ gbonyo lɛ hã Yosef.

Yosef yahé klala kpakpa ni he tse, ni ejie Yesu gbonyo lɛ yɛ tso jaŋŋ lɛ nɔ kɛkpeleke shi. Ekɛ klala lɛ bala gbonyo lɛ kɛsaa lɛ kɛhã fuu. Nikodemo, “mɔ ni tsutsu ko lɛ eba Yesu ŋɔɔ nyɔɔŋ” lɛ, baye ebua kɛsaa gbonyo lɛ. (Yohane 19:39) Ekɛ mire kɛ aloe ni afutu ni jara wala, aaafee Roma nsɛnii tɛi oha (kilogram 33) ba. Amɛkɛ klalai ni tsofai ni jeɔ ŋma lɛ yɔɔ mli lɛ bala Yesu gbonyo lɛ, taakɛ Yudafoi lɛ feɔ fuɔ mɔ lɛ.

Yosef yɛ gbonyo bu ko ni bɛŋkɛ jɛmɛ ni akpɛ́ yɛ tɛsaa mli ni akɛ mɔ ko eŋmɛko mli dã, ni akɛ Yesu gbonyo lɛ yaŋmɛ mli. Ni akokolo tɛ agbo ko kɛtsĩ gbonyo bu lɛ naa. Amɛkɛ oyaiyeli fee enɛ, ejaakɛ etsɛŋ ni Hejɔɔmɔ Gbi lɛ baaje shishi. Ekolɛ Maria Magdalena kɛ Maria ni ji Yakobo Bibioo lɛ nyɛ lɛ fata he ni asaa Yesu gbonyo lɛ. No sɛɛ lɛ, amɛsha amɛhe kɛtee shĩa koni “amɛyasaa tsofai ni jeɔ ŋma kɛ mui ni jeɔ ŋma amɛto” koni amɛkɛyakpa Yesu gbonyo lɛ yɛ Hejɔɔmɔ Gbi lɛ sɛɛ.​—Luka 23:56.

Enɔ jetsɛremɔ, yɛ Hejɔɔmɔ Gbi lɛ nɔ lɛ, osɔfoi tsiifoi lɛ kɛ Farisifoi lɛ tee Pilato ŋɔɔ amɛyakɛɛ lɛ akɛ: “Wɔkaiɔ akɛ be ni nakai shishiulɔ lɛ yɔɔ wala mli lɛ, ekɛɛ akɛ, ‘Gbii etɛ sɛɛ lɛ, abaatee mi shi.’ No hewɔ lɛ, fã koni ayabu gbonyo bu lɛ he kɛyashi gbi ni ji etɛ lɛ nɔ, koni ekaselɔi lɛ akaba amɛbaju lɛ ni amɛkɛɛ mɛi akɛ, ‘Atee lɛ shi kɛjɛ gbohii ateŋ!’ Ni naagbee shishiumɔ nɛɛ bafee efɔŋ fe klɛŋklɛŋ nɔ lɛ.” Pilato kɛɛ amɛ akɛ: “Naa, bulɔi nɛ. Nyɛyaa nyɛyabua he jogbaŋŋ bɔ ni nyɛbaanyɛ.”​—Mateo 27:63-65.

Hɔgbaa leebi maŋkpa lɛ, Maria Magdalena, Yakobo nyɛ Maria, kɛ yei krokomɛi kɛ tsofai ni jeɔ ŋma ba gbonyo bu lɛ naa koni amɛkɛbakpa Yesu gbonyo lɛ. Amɛkɛɛkɛɛ amɛhe akɛ: “Namɔ baakoklo tɛ lɛ kɛjɛ gbonyo bu lɛ naa ehã wɔ?” (Marko 16:3) Shi no mli lɛ shikpɔŋ lɛ ehoso. Kɛfata he lɛ, Nyɔŋmɔ bɔfo ko ebakoklo tɛ lɛ kɛtee sɛɛ, bulɔi lɛ hu bɛ jɛmɛ, ni gbonyo lɛ bɛ bu lɛ mli!