Je piatok 14. nisana a schyľuje sa k večeru. Po západe slnka sa začne 15. nisan, sabat. Ježiš je už mŕtvy, no dvaja zločinci povesení vedľa neho ešte žijú. Podľa Zákona telo mŕtveho „nesmie zostať na kole cez noc“, ale musí sa pochovať „ešte v ten deň“. (5. Mojžišova 21:22, 23)

Okrem toho piatok je deň prípravy – ľudia pripravujú jedlo a dokončujú veci, ktoré treba stihnúť ešte pred sabatom. Západom slnka sa začne „veľký sabat“. (Ján 19:31) Prečo sa nazýva veľký? Pätnástym nisanom sa začína sedemdňový Sviatok nekvasených chlebov a prvý deň tohto sviatku je vždy sabat bez ohľadu na to, na ktorý deň v týždni pripadne. (3. Mojžišova 23:5–7) Tentoraz 15. nisan vychádza na siedmy deň v týždni, teda sabat. Keďže tieto dva sabaty pripadajú na ten istý deň, bude to veľký sabat.

Preto Židia žiadajú Piláta, aby urýchlil smrť Ježiša a dvoch zločincov povesených s ním. Robí sa to tak, že odsúdeným polámu nohy. To im znemožní zaprieť sa o nohy, nadvihnúť telo a dýchať. Vojaci teda polámu nohy obom zločincom, ale Ježišovi nie, lebo vidia, že je už mŕtvy. Tak sa spĺňa Žalm 34:20: „Chráni  všetky jeho kosti, ani jedna z nich nebude zlomená.“

Aby nebolo pochýb o tom, že Ježiš skutočne zomrel, jeden z vojakov ho bodne do boku kopijou a zasiahne oblasť srdca. „Ihneď vyšla krv a voda.“ (Ján 19:34) Tým sa spĺňa iné proroctvo: „Budú hľadieť na toho, ktorého prebodli.“ (Zachariáš 12:10)

Na poprave je prítomný aj Jozef z mesta Arimatia, „bohatý človek“ a vážený člen Sanhedrinu. (Matúš 27:57) Je opísaný ako „dobrý a spravodlivý človek“, ktorý „očakáva Božie Kráľovstvo“. Nepodporil rozsudok Sanhedrinu nad Ježišom, lebo v skutočnosti je jeho „učeníkom, ale tajným zo strachu pred Židmi“. (Lukáš 23:50; Marek 15:43; Ján 19:38) Naberie odvahu a požiada Piláta o Ježišovo telo. Ten si dáva zavolať dôstojníka, ktorý mu potvrdí, že Ježiš je naozaj mŕtvy. Nato Pilát vyhovie Jozefovej prosbe.

Jozef kúpi čisté jemné plátno, sníme Ježišovo telo z kola a zavinie ho doň. S prípravami na pohreb mu pomáha Nikodém, „ktorý kedysi navštívil Ježiša v noci“. (Ján 19:39) Teraz priniesol asi 100 rímskych libier (33 kilogramov) vzácnej zmesi myrhy a aloy. Podľa židovských pohrebných zvykov zavinú Ježišovo telo do plátna s týmito voňavými látkami.

Odnesú telo do novej hrobky, ktorá patrí Jozefovi a je vytesaná do skaly neďaleko odtiaľ. Vchod zatarasia veľkým kameňom. Musia konať rýchlo, lebo čoskoro sa začne sabat. Pri príprave Ježišovho tela možno pomáha aj Mária Magdaléna a Mária, matka Jakuba Menšieho. Teraz sa ponáhľajú domov „pripraviť voňavé látky a oleje“, aby po sabate mohli pokračovať v natieraní Ježišovho tela. (Lukáš 23:56)

Na druhý deň, v sabat, prichádzajú za Pilátom hlavní kňazi a farizeji a hovoria mu: „Spomenuli sme si, že keď bol ten podvodník ešte nažive, hovoril: ‚Po troch dňoch budem vzkriesený.‘ Preto prikáž, aby hrob strážili až do tretieho dňa, aby neprišli jeho učeníci, neukradli telo a nepovedali ľuďom: ‚Vstal z mŕtvych!‘ A posledný podvod by bol horší ako prvý.“ Pilát im odpovedá: „Tu máte stráž. Choďte a zabezpečte hrob, ako najlepšie viete.“ (Matúš 27:63–65)

V nedeľu skoro ráno prichádzajú Mária Magdaléna, Jakubova matka Mária a ďalšie ženy k hrobke s voňavými látkami, aby natreli Ježišovo telo. Jedna druhej hovoria: „Kto nám odvalí kameň od vchodu do hrobky?“ (Marek 16:3) Nevedia, že nastalo zemetrasenie a Boží anjel odvalil kameň. Stráže sú preč a hrobka je prázdna!