Kpohọ eme nọ e riẹ eva

Kpohọ oria eware nọ e riẹe eva

UZOU AVỌ 134

Uki na O Rrọ Ofofe​—⁠Jesu Ọ Kparoma No!

Uki na O Rrọ Ofofe​—⁠Jesu Ọ Kparoma No!

MATIU 28:3-15 MAK 16:5-8 LUK 24:4-12 JỌN 20:2-18

  • JESU Ọ KPAROMA NO

  • EWARE NỌ E VIA EVAỌ UKI JESU

  • Ọ ROMAVIA KẸ EYAE SA-SA

Akpọ o gbe eyae na unu nọ a ruẹ nọ uki Jesu o rrọ ofofe. Meri Magdalini ọ tẹ dhẹ ohrẹ bru “Saemọn Pita gbe olele ọdekọ nọ Jesu o you na,” ọye họ Jọn ukọ na. (Jọn 20:2) Rekọ, eyae edekọ na a ruẹ ukọ-odhiwu jọ evaọ otafe uki na. Yọ ukọ-odhiwu ọfa ọ rrọ obeva uki na, “nọ o ku iwu efuafo họ.”—Mak 16:5.

Ukọ-odhiwu jọ evaọ usu ivẹ na ọ tẹ ta kẹ ae nọ: “Ozọ u mu owhai hi, keme mẹ riẹ nọ Jesu nọ a kare fihọ ure kpe na wha be gwọlọ. Ọ rrọ etenẹ hẹ, keme a kpare riẹ no uwhu ze no, wọhọ epanọ ọ ta. Wha nyaze, wha rri oria nọ ọ jọ. Wha nya ovovẹrẹ nyae ta kẹ ilele riẹ inọ a kpare riẹ no, yọ o bi kpobọ Galili nyae hẹrẹ owhai.” (Matiu 28:5-7) Eyae na a te “bi nuhu avọ ọwhewhe nọ ọ da rai oma fia,” a tẹ dhẹ nyae ta eware nọ a rọ ẹro ruẹ na kẹ ilele na.—Mak 16:8.

Evaọ oke nana yọ Meri ọ ruẹ Pita avọ Jọn no. Avọ ẹwẹ nọ ọ be wẹ fuẹlu fuẹlu, ọ tẹ ta kẹ ae nọ: “A wọ Olori na no uki na no, yọ ma riẹ oria nọ a wọ riẹ fihọ họ.” (Jọn 20:2) Pita avọ Jọn a tẹ be dhẹ kpobọ uki na. Jọn ọ dhẹ vẹrẹ vi Pita, ọ tẹ kaki te obọ uki na. O te ruwẹ bi rri eva uki na, jẹ ruẹ ehọ nọ a rọ variẹ Jesu na, rekọ ọ ruọ eva ha.

Nọ Pita ọ dhẹ te etẹe, ọ tẹ tehe ruọ eva uki na. Ọ tẹ ruẹ ehọ na nọ e rrọ etẹe gbe onọ a rọ variẹ uzou Jesu na. Jọn ọ tẹ ruọ eva uki na re, ọ tẹ te rọwo ẹme nọ Meri ọ ta na. Dede nọ Jesu ọ ta kẹ ae no vẹre, aimava na a ri vuhumu nọ Jesu ọ kparoma no uwhu ze no ho. (Matiu 16:21) Akpọ o gbe rai unu, a te bi zihe kpo. Rekọ Meri nọ o zihe ze no na, ọ tẹ daji oria uki na.

Evaọ oke nana yọ eyae edekọ na a be nyae vuẹ ilele na inọ Jesu ọ kparoma no. Nọ a rrọ edhere na, Jesu o te zere ai, ọ tẹ ta kẹ ae nọ: “Wha do!” A te kru awọ riẹ be “rọ uzou kpotọ kẹe.” Jesu ọ tẹ ta kẹ ae nọ: “Ozọ u mu owhai hi! Wha nyae vuẹ inievo mẹ re a kpobọ Galili, a te jọ obei ruẹ omẹ.”—Matiu 28:9, 10.

Evaọ oke nọ otọ u nuhu nọ ikọ-odhiwu na e romavia evaọ obọ uki na, isoja nọ i bi rou uki na “a te je nuhu a tẹ wọhọ ahwo nọ a whu no.” Nọ a jaja aro vi no, a tẹ ruọ eva ẹwho na re a “ta eware kpobi nọ e via na kẹ ilori izerẹ na.” Izerẹ na a tẹ nyai lele ekpako ahwo Ju gbẹgwae kpahe onana. A tẹ gbaemu nọ a rẹ j’udi kẹ isoja na re a ko oware nọ o via na dhere jẹ ta nọ: “Ilele riẹ a nyaze evaọ aso a te thoi vrẹ nọ ma jọ owezẹ.”—Matiu 28:4, 11, 13.

Otẹrọnọ isoja Rom o kieruọ owezẹ nọ ọ tẹ rrọ irou, a re kpei no, fikiere izerẹ na a tẹ ya eyaa kẹ ae nọ: “Onana [koyehọ ọrue nọ a gu inọ a jọ owezẹ na] u te do te ọba na oma, ma ti lele iei ta ẹme, fikiere wha ruawa ha.” (Matiu 28:14) Isoja na a tẹ rehọ igho nọ a kẹ rai na, a te ru epanọ izerẹ na a ta na. Iku ọrue nana inọ a tho ugboma Jesu na o tẹ vaha ruọ udevie ahwo Ju kpobi.

Meri Magdalini ọ gbẹ rrọ obọ uki na be viẹ. Nọ o ruwẹ rri uki na, ọ tẹ ruẹ ikọ-odhiwu ivẹ nọ i ku iwu efuafo họ. Ọjọ ọ keria oria nọ uzou Jesu o jọ, ọdekọ kọ obọ awọ riẹ. A tẹ nọe nọ: “Aye, eme whọ jẹ be viẹ?” Meri ọ tẹ ta kẹ ae nọ: “A wọ Olori mẹ vrẹ no, yọ mẹ riẹ oria nọ a wọ riẹ fihọ họ.” Nọ Meri o kuomarẹriẹ ọ tẹ ruẹ omọfa. Ohwo yena ọ tẹ wariẹ nọ Meri onọ nọ ikọ-odhiwu na a nọ riẹ na, je fibae nọ: “Ono whọ be gwọlọ?” Fikinọ Meri o je roro nọ ohwo nana yọ ọruẹrẹ-ọgbọ na, ọ tẹ ta kẹe nọ: “Ọga, otẹrọnọ whẹ ọ wọ riẹ vrẹ, vuẹ omẹ oria nọ whọ wọ riẹ fihọ, re mẹ wọe vrẹ.”—Jọn 20:13-15.

Whaọ Jesu nọ ọ kparoma no na Meri ọ be ta ẹme kẹ na, rekọ evaọ oke nana Meri o vuhu i rie he. Nọ ohwo na o sei nọ, “Meri!” ọ tẹ nwani vuhu iei nọ Jesu keme ọ riẹ oghẹrẹ nọ Jesu o re sei. Meri o te bo avọ oghọghọ nọ: “Raboni!” (onọ otofa riẹ o rrọ “Owuhrẹ!”) Rekọ ozọ u je mu Meri inọ Jesu o bi ti kpobọ odhiwu se iẹe ba, fikiere ọ tẹ gbae. Jesu ọ tẹ ta kẹe nọ: “Siọ omẹ ba ẹtalamu, keme me ri muvrẹ bru Ọsẹ na no ho. Rekọ nya bru inievo mẹ re whọ ta kẹ ae nọ, ‘Me bi muvrẹ bru Ọsẹ mẹ gbe Ọsẹ rai, je bru Ọghẹnẹ mẹ gbe Ọghẹnẹ rai.’”—Jọn 20:16, 17.

Meri ọ tẹ dhẹ kpohọ obonọ ikọ na gbe ilele Jesu efa a kokohọ. Ọ tẹ vuẹ ae nọ: “Mẹ ruẹ Olori na no!” O te gbiku eware nọ ọ ruẹ, jẹ rọ ere fiba eme nọ eyae edekọ a ta no vẹre. (Jọn 20:18) Ghele na, iku rai na “e wọhọ eme igheghẹ rọkẹ ae.”—Luk 24:11.