Ženy sú šokované, keď vidia, že hrobka je prázdna. Mária Magdaléna beží „za Šimonom Petrom a za druhým učeníkom, ktorého mal Ježiš rád“, apoštolom Jánom. (Ján 20:2) Vtom ostatné ženy pri hrobke zbadajú anjela. A vnútri hrobky je ďalší anjel, ktorý je „oblečený v bielom rúchu“. (Marek 16:5)

Jeden z anjelov im hovorí: „Nebojte sa. Viem, že hľadáte Ježiša, ktorého pribili na kôl. Nie je tu, lebo bol vzkriesený, tak ako hovoril. Poďte sa pozrieť na miesto, kde ležal. Potom rýchlo choďte a oznámte jeho učeníkom, že bol vzkriesený z mŕtvych. Povedzte im: ‚Ide do Galiley.‘“ (Matúš 28:5–7) A tak ženy „so strachom i s veľkou radosťou“ bežia s touto správou za učeníkmi. (Matúš 28:8)

Mária medzitým našla Petra a Jána. Lapajúc po dychu, im hovorí: „Vzali Pána z hrobky a nevieme, kam ho položili.“ (Ján 20:2) Peter a Ján sa rozbehnú k hrobke. Ján je rýchlejší a dobehne na miesto prvý. Nazrie dnu a vidí tam ležať plátno, ktorým bolo ovinuté Ježišovo telo, no zostáva vonku.

Vtom pribehne Peter a ide rovno dnu. Vidí tam ovíjadlá a plátno, ktoré mal Ježiš ovinuté okolo hlavy. Za ním vstupuje aj Ján a teraz už verí Máriiným slovám. Napriek tomu, čo im Ježiš predtým hovoril, ani jeden z nich nechápe, že bol vzkriesený. (Matúš 16:21) Zmätení odchádzajú domov. No Mária, ktorá sa medzitým vrátila k hrobke, tam zostáva.

 Ostatné ženy sa zatiaľ ponáhľajú za učeníkmi, aby im oznámili, že Ježiš bol vzkriesený. Ako bežia, stretávajú Ježiša, ktorý im hovorí: „Zdravím vás!“ Ženy mu padajú k nohám a klaňajú sa mu. Ježiš im hovorí: „Nebojte sa! Choďte a povedzte mojim bratom, aby šli do Galiley. Tam ma uvidia.“ (Matúš 28:9, 10)

Keď v ten deň pred úsvitom nastalo zemetrasenie a zjavili sa anjeli, vojaci pri hrobke „sa roztriasli a zmeraveli od strachu“. Len čo sa spamätali, išli do mesta a „oznámili hlavným kňazom všetko, čo sa stalo“. Kňazi sa potom radili so židovskými staršími. Rozhodli sa, že podplatia vojakov, aby to zatajili a aby povedali: „V noci, keď sme spali, prišli jeho učeníci a ukradli jeho telo.“ (Matúš 28:4, 11, 13)

Rímski vojaci, ktorí zaspali v službe, mohli byť potrestaní smrťou. Preto im kňazi sľubujú: „Ak sa o tom dopočuje miestodržiteľ, my mu to vysvetlíme, nerobte si starosti.“ (Matúš 28:14) Vojaci si teda vezmú úplatok a urobia, čo im povedali kňazi. Tak sa medzi Židmi rozšíri nepravdivá správa, že Ježišovo telo niekto ukradol.

Mária Magdaléna je stále pri hrobke a plače. Vtom sa nakloní a pozrie do hrobky. Vidí tam dvoch anjelov v bielom, ako sedia na mieste, kde predtým ležalo Ježišovo telo, jeden pri hlave a druhý pri nohách. Pýtajú sa jej: „Prečo plačeš?“ Mária odpovedá: „Vzali môjho Pána a neviem, kam ho položili.“ Potom sa obráti a vidí ešte niekoho iného. Ten sa jej pýta to isté, čo anjeli, a dodáva: „Koho hľadáš?“ Mária si myslí, že je to záhradník, a hovorí mu: „Pane, ak si ho odniesol, povedz mi, kam si ho položil, a ja ho vezmem.“ (Ján 20:13–15)

Mária sa v skutočnosti rozpráva so vzkrieseným Ježišom, ale v tej chvíli o tom nevie. Keď ju však familiárne osloví: „Mária!“, spozná ho. S radosťou vykríkne: „Rabbuni!“, čo znamená „učiteľ“. Bojí sa, že vystúpi hneď do neba, a tak sa ho chytí. No Ježiš jej hovorí: „Nedrž ma, ešte som nevystúpil k Otcovi. Choď však k mojim bratom a povedz im: ‚Vystupujem k svojmu Otcovi a vášmu Otcovi a k svojmu Bohu a vášmu Bohu.‘“ (Ján 20:16, 17)

Mária beží na miesto, kde sa zhromaždili apoštoli a ďalší učeníci. Hovorí im: „Videla som Pána!“ Potom im porozpráva, čo zažila, a tým dopĺňa správy od ostatných žien. (Ján 20:18) No apoštoli to aj tak „považujú za nezmysel“. (Lukáš 24:11)