Je sabat a Ježiš je ešte stále v Jeruzaleme. Keď spolu s učeníkmi ide po meste, vidí žobráka, ktorý je od narodenia slepý. Učeníci sa Ježiša pýtajú: „Rabbi, kto zhrešil, on alebo jeho rodičia, že sa narodil slepý?“ (Ján 9:2)

Učeníci vedia, že človek nemá dušu, ktorá by existovala ešte pred jeho narodením. No možno premýšľajú o tom, či tento muž nezhrešil ešte v matkinom lone. Ježiš im odpovedá: „Nezhrešil ani on, ani jeho rodičia, ale majú sa na ňom zjaviť Božie skutky.“ (Ján 9:3) Teda ani tento muž, ani jeho rodičia sa nedopustili žiadnej konkrétnej chyby či hriechu, ktorý by spôsobil jeho slepotu. Ale následkom Adamovho hriechu sa všetci ľudia rodia nedokonalí a niektorí s rôznymi vrodenými chybami, ako je napríklad slepota. Mužova slepota je pre Ježiša príležitosťou ukázať Božie skutky, tak ako to robil aj inokedy, keď uzdravoval chorých.

Ježiš teraz vysvetľuje, aké naliehavé je konať tieto skutky: „Kým je deň, musíme konať skutky toho, ktorý ma poslal. Prichádza noc, keď nikto nebude môcť pracovať. Kým som vo svete, som svetlom sveta.“ (Ján 9:4, 5) Onedlho Ježiš zomrie a ponorí sa do temnoty hrobu, kde už nebude môcť robiť nič. Dovtedy je však stále zdrojom svetla vo svete.

Uzdraví Ježiš toho slepého muža? Ak áno, ako to urobí? Ježiš teraz napľuje na zem a zmieša prach so slinami. Týmto blatom potrie mužovi oči a hovorí mu: „Choď sa umyť do rybníka Siloam.“ (Ján 9:7) Muž poslúchne. Keď to urobí, otvorí oči a vidí! Akú radosť musí prežívať! Veď vidí prvýkrát v živote!

Jeho susedia a iní, ktorí ho poznajú, sú ohromení. Pýtajú sa: „Nie je to ten človek, ktorý tu sedával a žobral?“ Niektorí im odpovedajú: „Je to on.“ No iní tomu nemôžu uveriť a namietajú: „Nie je to on, len sa naňho podobá.“ Vtom prehovorí on sám: „Som to ja.“ (Ján 9:8, 9)

Preto sa ho pýtajú: „Ako to, že teraz vidíš?“ Odpovedá im: „Človek, ktorého volajú Ježiš, urobil blato, potrel mi ním oči a povedal mi: ‚Choď k Siloamu a umy sa.‘ A tak som šiel, umyl som sa a získal som zrak.“ Nato sa ho pýtajú: „Kde je ten človek?“ Muž odpovedá: „Neviem.“ (Ján 9:10–12)

Ľudia teraz vedú muža k farizejom, ktorí chcú tiež vedieť, ako sa mu vrátil zrak. Hovorí im: „Dal mi na oči blato, umyl som sa a vidím.“  Farizeji by sa, prirodzene, mali tešiť spolu s uzdraveným žobrákom. No niektorí z nich namiesto toho kritizujú Ježiša: „Ten človek nie je od Boha, lebo nezachováva sabat.“ Ďalší však hovoria: „Ako môže hriešnik robiť také zázraky?“ (Ján 9:15, 16) A tak medzi nimi vznikla roztržka.

Rozhádaní ľudia sa teraz obrátia na uzdraveného muža a pýtajú sa ho: „Čo o ňom hovoríš ty? Veď tebe otvoril oči.“ Muž nemá o Ježišovi žiadne pochybnosti, a preto odpovedá: „Je to prorok.“ (Ján 9:17)

Židia tomu odmietajú uveriť. Možno si myslia, že Ježiš a tento muž sa nejako dohodli, aby ľudí oklamali. Dospejú k záveru, že sa treba opýtať žobrákových rodičov, či bol naozaj slepý.