1, 2) Soske hiňi e Biblija igen šukar daros le Devlestar?

SAR tuke hin, te tut del o kamaratos darčekos? Našťi tut doužares, dokim oda darčekos na rozbaľineha. Hin tuke mište andro jilo, hoj pre tute o kamaratos mišľinel. Tu leske vaš ada paľikeres.

² E Biblija hiňi o daros le Devlestar. Andal late pes dodžanas but veci, so bi ňikhaj avrether na arakhahas. Napriklad, phenel amenge, hoj o ňebos, e phuv the perše manušen stvorinďa o Del. Andre Biblija hin zasadi, so amenge pomožinen, sar amen hin problemi. Pisinel, sar o Del kerela caľa phuvatar šukar zahrada, kaj o manuša dživena bachtales. So phenes, nane e Biblija igen šukar daros?

3) So tut dodžaneha, te študineha e Biblija?

³ Te študineha e Biblija, dodžaneha tut, hoj o Del kamel, kaj te aves leskero kamaratos. Sar tut sikaveha buter a buter pal leste, the tiri laska ke leste buter a buter barola.

4) So pes tuke pačinel pre Biblija?

⁴ O manuša genen e Biblija andro buter sar 2600 čhiba. Milijardi Bibliji sas imar vitlačimen. Milijardi manuša (90% le manušendar, so dživen pre phuv) šaj genen e Biblija andre peskeri čhib! Sako kurko, chudel e Biblija buter sar jekh milijonos manuša. Ňisavi aver kňižka nane sar e Biblija.

5) Soske šaj phenas, hoj e Biblija hiňi „le Devlestar“?

 ⁵ E Biblija hiňi „andral le Devleskero muj“. (Pregen 2. Timotejovi 3:16 NZ.) Ale sar šaj el e Biblija le Devlestar, te la pisinde o manuša? E Biblija phenel: „O manuša vakerenas, so sas le Devleskero, sar len ľidžalas o svato duchos.“ (2. Petra 1:21) Oda hin podobno, sar te o starostas phenel la sekretarkake, so te pisinel andro ľil. Kaskero hin paľis ada ľil? Le starostaskero. E sekretarka o ľil ča pisinďa. Avka the e Biblija hiňi le Devleskeri, čiže o Del hino lakero autoris a na o murša, so e Biblija ča pisinenas. O Del dodikhelas pre oda, kaj te pisinen leskeri goďi. Vašoda e Biblija hiňi „o lav le Devleskero“. (1. Tesaloničanom 2:13; Dikh e poznamka 2.)

6, 7) Soske šaj phenas, hoj so hin andre Biblija, jekh avreha pasinel?

⁶ La Biblija pisinenas buter sar 1600 berša. O pisaťeľa na dživenas andre rovnako doba. Varesaven lendar sas bare školi, ale varesaven na sas. Napriklad, jekh lendar sas dochtoris. Aver kerenas buťi pre maľa (roľa), sas ribara, pastira, sudci, abo kraľa. Dojekh pisaťeľis sas aver, ale the avka savoro, so hin andre Biblija, jekh avreha pasinel. Na pisinel pes andre jekh kapitola vareso avka a andre aver kapitoli vareso kavka. *

⁷ Perša kapitoli andre Biblija sikaven, sar začňinde o problemi andro svetos. Posledna kapitoli phenen, sar amen o Del cirdela avri andal ala pharipena aleha, hoj kerela pre phuv rajos. E Biblija phenel, sar džalas o dživipen le manušenge ťisice berša, kanastar sas stvorimen o manuša. Tiš amenge phenel, hoj o Del kerela savoro avka, sar ada le začatkostar kamelas.

8) Phen prikladi, andre soste hiňi e Biblija presno.

⁸ E Biblija nane učebňica pal e priroda, vesmiris, aňi učebňica prekal dochtora. Ale te pes andre late pal ala veci pisinel, savoro hin presno. E kňižka le Devlestar ajsi mušinel te el. Napriklad, andre 3. Mojžišova diňa o Del radi le Izraelčanen, so te keren, kaj te na preanen o nasvaľibena. Ada sas pisimen akor, sar o manuša mek na džanenas, save nasvaľibena pes keren le baciľendar,  abo le virusendar. E Biblija tiš sikavel, hoj e phuv pre ňisoste na figinel. (Jób 26:7) But manuša varekana paťanas, hoj e phuv hiňi rovno sar deska, ale e Biblija phenelas, hoj e phuv hiňi guľato. (Izaiáš 40:22)

9) So amenge sikavel oda, hoj o biblicka pisaťeľa sas čestna?

⁹ Savoro, so pes pisinel andre Biblija pal oda, so o manuša predživenas čirla, hin čačipen. Ale but aver kňižki, so pisinen pal oda, so pes ačhiľa, nane presna. Lengere pisaťeľa garuvenas andre o čačipen. Napriklad, na pisinenas, sar lengero narodos prehrajinďa varesavi vojna. Ale o biblicka pisaťeľa sas čestna manuša a pisinenas o čačipen the pal oda, sar upral Izrael varesave narodi vihrajinde. Pisinenas tiš pal peskere chibi, so kerenas. Napriklad, andre 4. Mojžišova amenge o Mojžiš phenel pal ada, hoj kerďa bari chiba a sar les o Del vaš ada potrestinďa. (4. Mojžišova 20:2–12) Ada, hoj o biblicka pisaťeľa sas čestna, amenge sikavel, hoj e Biblija hiňi le Devlestar. Amen šaj paťas oleske, so hin andre pisimen.

10) Soske hine biblicka radi the adaďives furt užitočna?

¹⁰ Le Devleskero lav hino „andral le Devleskero muj a hino lačho pre oda, [kaj] le manušes te sikavel... te karhinel a te bararel les avri, hoj te prindžarel o čačipen“. (2. Timotejovi 3:16 NZ) O biblicka radi hine the andre amari doba furt užitočna. O Jehovas džanel, sar sam stvorimen. Achaľol, so amen hin andro jilo the andre goďi. Ov amen prindžarel feder sar amen korkore. Kamel, kaj amen te el šukar dživipen. Džanel, so hin prekal amende lačho a so nane.

11, 12) (a) Save lačhe radi diňa o Ježiš andro Matúš kapitoli 5 dži o 7? (b) So pes mek šaj sikavas andal e Biblija?

¹¹ Andro Matúš kapitoli 5 dži o 7, šaj arakhas lačhe radi, so diňa o Ježiš, kaj te avas bachtale, kaj te avas kamarata avrenca, kaj te džanas pes te modľinel a kaj te avas  goďaver, sar keras le lovenca. Ala radi sas pisimen anglo 2000 berša! The avka anel amenge adaďives baro užitkos.

¹² Andre Biblija hin tiš zasadi le Jehovastar, so amen sikavel, sar te el lačho rom, romňi, čhavo, abo čhaj; sar te el lačho andre buťi a sar te el lačho manuš. Ala zasadi amenge furt pomožinen a hin jekh, so sam za manuša, kaj dživas, abo save problemi amen hin. (Pregen Izaiáš 48:17; Dikh e poznamka 3.)

13) So o Izajaš phenďa, hoj pes ačhela le foroha Babilon?

¹³ But biblicka proroctva pes imar splňinde. Napriklad, o Izajaš pisinďa, hoj ela zňičimen o Babilon. (Izaiáš 13:19) Phenďa, sar zalena ada foros, so sas chraňimen bare branenca the la rjekaha. O Izajaš pisinďa, hoj o paňi andre rjeka cikňola, o brani ena phundrade a slugaďa dochudena o foros bijo mariben. Tiš anglal phenďa, hoj le Babilon domarela o kraľis Cirus. (Pregen Izaiáš 44:27–45:2; Dikh e poznamka 4.)

14, 15) Sar pes splňinďa le Izajašiskero proroctvos?

¹⁴ Oda proroctvos Izajaš dopisiňďa a pregele 200 berša. A avle o slugaďa, kaj te domaren o Babilon. Ko sas o veliťeľis ole slugaďenge? Avka, sar phenďa o proroctvos, o Cirus, o kraľis andre Perzija. Oda, so sas pisimen, pes ačhiľa dži andre posledno lavoro.

¹⁵ Raťi, sar le Cirusoskere slugaďa gele te zalel o foros, le Babilončanen sas bari hosťina. Na daranas, bo len  chraňinenas bare hradbi the o paňi andre rjeka. Sar sas o slugaďa anglo foros, kopaľinde avri šancos (rigolos), kaj odarig o paňi andal e rjeka te džal het. O paňi pašal o foros začňinďa te cikňol. Sar o paňi dos geľa tele, perzka slugaďa pes cirdenas paňeha až ko hradbi. Ale sar o slugaďa pregele prekal o hradbi? Avka, sar phenelas o proroctvos, o brani sas phundrade a o slugaďa šaj zaile o foros bijo mariben.

16) (a) So o Izajaš phenďa pal oda, so ela le Babilonoha? (b) Sar pes splňinďa o proroctvos, so o Izajaš phenďa?

 ¹⁶ O Izajaš phenďa, hoj avela e doba, kana andro foros Babilon imar ňiko na dživela. Pisinďa, hoj ňisavo manuš odoj imar ňigda na bešela. (Izaiáš 13:20) Splňinďa pes ada? O than, kaj sas o Babilon, hino 80 kilometri južňe le Bagdadostar andro Irak. O foros rozpeľa, ňič lestar na ačhiľa ča bara. Aňi adaďives odoj ňiko na dživel. Avka, sar pre phuv na ačhela ňič, te „metlaha“ šulaves o šmeci, avka o Jehovas šulaďa avri o Babilon, čiže „zňičinďa les“ a na ačhiľa odoj ňič. (Izaiáš 14:22, 23) *

17) Soske šaj paťas savore Devleskere sľubenge?

¹⁷ But biblicka proroctva pes imar splňinde. Vašoda paťas, hoj pes splňinena savore biblicka sľubi.  O Del doľikerela peskero lav a kerela pre phuv o rajos. (Pregen Títovi 1:2.) Te o Jehovas vareso phenel, ta ada kerela. (4. Mojžišova 23:19) *

18) So o Pavol phenďa pal „o lav le Devleskero“?

¹⁸ Dikhas, hoj ňisavi kňižka nane ajsi sar e Biblija. Jekh avreha pasinel, presňe pisinel pal e priroda, vesmiris, abo pal e historija. Tiš odoj šaj arakhas goďi andro dživipen a but proroctva, so pes imar splňinde. Ale andre Biblija hin the aver veci. O apoštol Pavol pisinďa: „O lav le Devleskero hino džido the zoralo.“ So ada znameňinel? (Pregen Hebrejom 4:12 NZ.)

19, 20) (a) Sar tuke e Biblija šaj pomožinel te sprindžarel, savo manuš sal? (b) Sar sikaveha, hoj tuke ceňines e Biblija?

¹⁹ E Biblija šaj zmeňinel tiro dživipen. Šaj tuke sikavel o čačipen, savo sal manuš. E Biblija tuke tiš šaj pomožinel feder te achaľol oleske, so tut hin andro jilo the andre goďi. Napriklad, možno peske phenas, hoj kamas le Devles. Ale, sar ada šaj sikavas? Avka, hoj dživaha pal ada, so phenel e Biblija.

²⁰ E Biblija hiňi le Devlestar. Ov kamel, kaj la te genes, te študines a kaj tut e Biblija te el andro jilo. Furt paľiker vaš ada daros a ma preačh la te študinel. Dodžaneha tut, so lačho amen o Del kamel te del. Andre 3 kapitola pes dodžanaha buter pal oda.