Ir al contenido

Ir al índice

YEMBOE 4

¿Kiapako Jesucristo?

¿Kiapako Jesucristo?

1, 2. a) Kia jërakua yae vae reikuaa jee yave ¿añetetera reikuaa kavi jesegua? b) ¿Mbaepa güɨrovia kia reta Jesús regua?

AÑAVE rupi yaendu katu jeta kia retare jërakua yae vae. Ipuereko reikuaa jee, ërei reikuaa jee yave kuae mbaetɨko oipota jei reikuaa katu jesegua. Mbaetɨko reikuaa kërai oiko vae ani kërai etei jae vae.

2 Yepetëi oasama 2.000 año Jesucristo oiko güire ɨvɨpe ipuereko reendu imiari reta jese. Ërei jeta kia reta mbaetɨ oikuaa kërai Jesús vae, amogüe reta jei Jesús jaeko kuimbae ipɨakavi vae, ïru reta jei jaeko profeta jare amogüe güɨrovia Jesús jaeko Tumpa. Jare ¿nde mbaepa rerovia? (Emae nota 12).

3. ¿Maerapa ikavi yae reikuaa vaerä Jehová jare Jesucristo?

3 Ikavi yaeko nde reikuaa añetete vae Jesús regua. ¿Maerapa? Echa Tumpa Iñeepe jei: “Jare tekove opambae vae jae ko: Ndekuaa reta vaerä nde ko jae meteiño Tumpa añetete vae, jare che Jesucristo nde rembou vae” (Juan 17:3). Jökoraiko, reikuaa kavi Jehová jare Jesús regua yave, ndepuereta reiko avei metei paraíso ɨvɨpe (Juan 14:6). Jaeramiñovi, reikuaa yave Jesús regua ndemborɨta, echa jae oechauka kërai yandepuere yaiko kavi jare yaiko kavi päve ïru reta ndive (Juan 13:34, 35). Yemboe 1 pe, yayemboema añetete vae Tumpa regua. Añave yaecha Biblia yandemboe vae Jesucristo regua.

“ROVÄE MA MESÍAS”

4. ¿Mbaepa oipota jei Mesías?

4 Arakaete ndei Jesús oa mbove, Jehová jeima Bibliape ombouta Mesías vae. “Mesías” oipota jei “Tumpa oiparavo vae”, oyapo vaerä mbaravɨkɨ ikavi yae ete vae. Jesús oñeenɨi Mesías echa Tumpa oiparavo oyapo vaerä mbae ikaviete vae jare omee chupe jendarä ikavi yae vae. Mesías oyapota opaete Tumpa omoërakua vae. Jesús añave ipuerevi yandemborɨ. Ërei ndei Jesús oa mbove, jeta kia reta oparandu iyeupe: “¿Kiara jókuae Mesías?”.

5. ¿Güɨroviapa Jesús jemimboe reta jaeko Mesías?

5 Jesús jemimboe reta güɨrovia katu jaeko Mesías oñemoërakua vae (Juan 1:41). Simón Pedro jei Jesúspe: “Nde ko jae Cristo” (Mateo 16:16). ¿Maerapa yandepuere yarovia etei Jesús jaeko Mesías?

6. ¿Këraipa omborɨ Jehová ipɨakavi vae retape oikuaa vaerä Mesías?

6 Arakaete ndei Jesús oa mbove, Tumpa iprofeta reta oikuatía jeta mbae jesegua, omborɨ kia reta oväe vaerä Mesías. ¿Këraipa ipuere omborɨ oyekuatía vae? Eyemongeta kuaere: Nde reo terminal tuicha vaepe yave reeka vaerä kia reikuaambae vae. Ndepuereta reväe, kia omombeu kavi jesegua ndeve yave. Jökoraiñovi, Jehová oiporu iprofeta reta omombeu vaerä yandeve Mesías oyapota vae jare oasata jae ndive vae. Oyembopoma opaete oñemoërakua vae, kuae omborɨ ipɨakavi vae reta oikuaa vaerä Jesús jaeko Mesías.

7. ¿Mbae mókoi profecíapa oechauka Jesús jaeko Mesías?

7 Yaechata mókoi profecía. Metei jaeko, 700 año ndei Jesús oa mbove, Miqueas omoërakuama Mesías oa vaerä tëta raɨ Belénpe (Miqueas 5:2). Jare jokopetei oa Jesús (Mateo 2:1, 3-9). Mókoi jaeko, Daniel omoërakua Mesías oyekuaata año 29 d.C. (Daniel 9:25). Yaechama mókoi profecía, ërei oime jeta yae oechauka kavi vae Jesús jaeko Mesías (emae nota 13).

Jesús oyembobautisa rupive oikoma Mesías rami ani Cristo.

8, 9. ¿Jesús oyembobautisama yave, oechaukapa jaeko Mesías?

8 Jehová oechauka kavi Jesús jaeko Mesías. Tumpa jei Juanpe oporombobautisa vae omeeta metei señal oikuaa vaerä Mesías. Jesús ojo Juan oïape yave oyembobautisa vaerä Jordánpe año 29 d.C. Juan oecha kuae señal. Biblia omombeu oasa vaere: “Jare Juan ombobautisa ma yave, Jesús oë ɨ güi. Jare jupivei oecha ara oyepea, jare oecha vi Tumpa iEspíritu ogüeyɨ jese pɨkasu rami. Jare oyeendu ñee ara güi jei: “Kuae ko jae cheRaɨ aaɨu yae vae. Chemboyerovia yae vae”” (Mateo 3:16, 17). Juan oecha jare oendu yave kuae señal oikuaa Jesús jaeko Mesías vae (Juan 1:32-34). Jehová opɨyere iespíritu Jesúsre yave, jókuae ara güive Jesús oikoma Mesías rami. Jaeko Tumpa oiparavo vae oiko vaerä Mburuvicha jare ombotenonde vaerä (Isaías 55:4).

9 Profecía reta Bibliape oï vae, Jehová Iñee etei jare señal omee vae Jesús oyembobautisa yave, oechauka Jesús jaeko Mesías. Ërei ¿kiagüipa ou, jare këraipa jae? Yaecha Biblia jei vae.

¿KIAGÜIPA OU JESÚS?

10. ¿Mbaepa yandemboe Biblia Jesús regua ndei ou ɨvɨpe mbove?

10 Biblia yandemboe Jesús oikoma jeta yae arape arakaete ndei ou ɨvɨpe mbove. Miqueas jei Jesús regua “jae oiko vae ko iyɨpɨ güive voi” (Miqueas 5:2). Jeta vece Jesús etei jei ndei oa mbove kuimbae rami oikosema arape (emongeta Juan 3:13; 6:38, 62 jare 17:4, 5). Ndei ou ɨvɨpe mbove, Jesús ikavi oiko Jehová ndive.

11. ¿Maerapa Jehová oaɨu yae Jesús?

11 Jehová oaɨu yae Jesús. ¿Maerapa? Echa Tumpa oyapo tenondete ndei ïru mbaembae oyapo mbove. Jáeramo ikaviko kuae ñee reta Jesúsre Bibliape oï vae: “YandeYa cherenoi iyɨpɨ güive voi, ndei jae omboɨpɨ opaete mbaembae oyapo mbove” (Proverbios 8:22). * Jehová jaeramiñovi oaɨu yae Jesús, echa oyapo vaerä Jesúspe mbaetɨ oiporu mbae nunga, jae eteiko oyapo. Kuae ramo oñeenɨi “Taɨ jaevaeño vae” (Juan 3:16). Jaeramiñovi jaeño Jesús omborɨ Jehovápe oyapo vaerä opaete ïru mbae reta (Colosenses 1:16). Jaeño Jesús oñeenɨi “Ñee”, echa Jehová oyókuai omombeu vaerä iñee jare omboe vaerä ángel retape jare kuimbae retape (Juan 1:14).

12. ¿Këraipa yaikuaa Jehová jare Jesús mbaetɨ oyovake?

12 Amogüe kia reta güɨrovia Jesús jare Tumpa oyovakeñoko. Ërei jókuae mbaetɨko Biblia yandemboe. Biblia jei oime kia oyapo Jesúspe, kuae oipota jei Jesús oime iyɨpɨ. Ërei Jehová opaete mbae iyApoa, mbaetɨ güɨnoi iyɨpɨ (Salmo 90:2). Jesús Tumpa Taɨ rami, mbaetɨ ipɨape oyemongeta oiko vaerä Tumpa rami. Biblia yandemboe kavi Tu imbaepuere tuicha yae Taɨgüi (emongeta Juan 14:28; 1 Corintios 11:3). Jaeñoko Jehová “Tumpa imbaepuere yae ete vae” (Génesis 17:1). Jaeko tuichagüe yae vae jare imbaepuere opaete ɨvɨre (emae nota 14).

13. ¿Maerapa Biblia jei “Cristo rupi yaecha Tumpa oyekuaambae vae”?

13 Jehová jare Taɨ Jesús oparavɨkɨ päve jeta millón reta año rupi ndei ara jare ɨvɨ oyapo mbove. Oyeaɨu yaeko (Juan 3:35; 14:31). Jesús omomoe kavi Tu jeko, jáeramo Biblia jei “Cristo rupi yaecha Tumpa oyekuaambae vae” (Colosenses 1:15).

14. ¿Këraipa ipuere Jesús oa kuimbae rami?

14 Jehová oaɨu yae Taɨ jare Taɨ ikɨ̈rei ngatu reve oeya ara oa vaerä kuimbae rami ɨvɨpe. ¿Këraipa kuae oyeapo? Jehová imbaepuere rupi oñono Taɨ jekove ara güive María jɨepe, kuñatai mbaetɨ etei oasa kuimbae ndive vae. Jökorai ramo Jesús mbaetɨ omonecesita kuimbae turä. Jáeramo María imembɨ oa iyoambae jare ombojee Jesús (Lucas 1:30-35).

¿KËRAIPA JESÚS?

15. ¿Këraipa ndepuere reikuaa kavi Jehová?

15 Ndepuere reyemboe kavi jeta mbae Jesús regua, jekovere jare jeko kavi retare remongeta yave Bibliape Mateo, Marcos, Lucas jare Juan. Echa Jesús jaeko Tu rami, remongeta vae ndemborɨta reikuaa kavi vaerä Jehová. Jókuae ramo Jesús jei: “Chereecha vae oecha ma ko cheRu” (Juan 14:9).

16. ¿Mbae reguapa oporomboe Jesús, jare kiagüipa ou Jesús omboe vae?

16 Jeta kia reta oenɨi Jesúspe “Oporomboe vae” (Juan 1:38; 13:13). Metei mbae ikaviete oporomboe vae jaeko “ñee ikavi vae” Reino regua. ¿Mbaepako jókuae Reino? Jaeko Tumpa igobierno omogobiernata ara güive opaete ɨvɨre jare omeeta ibendición kia retape oyapo jae jei vae (Mateo 4:23). Opaete Jesús oporomboe vae ouko Jehovágüi. Jesús jei: “Cheporomboe chembaeä ko. Chembou vae iporomboe ko” (Juan 7:16). Jesús oikuaa katu Jehová oipota yae opaete kia reta oendu ñee ikavi vae Tumpa iReino regua omogobiernata kuri ɨvɨre vae.

17. a) ¿Kiapepa oporomboe Jesús? b) ¿Maerapa oñemomɨ̈rata yae omboe vaerä kia retape?

17 ¿Kiapepa oporomboe Jesús? Oipotagüe kia reta oïa rupi. Omboe kia reta oï yave iko rupi jaeramiñovi tëta guasu reta rupi, tëta reta, maemee rendape, mbaemboete rendape jare kia reta jëtape. Jesús mbaetɨ oäro kia reta ou vaerä ɨpɨ. Jae etei ojo kia reta oïape (Marcos 6:56; Lucas 19:5, 6). Jesús oñemomɨ̈rata jare ikɨ̈reɨ ngatu reve omboe kia reta jeta ara rupi. ¿Maerapa? Echa jae oikuaa Jehová oipota vae jáeramo oyapoñoi Tu jei vae (Juan 8:28, 29). Jesús omoërakuavi kia retape oiparareko ramo (emongeta Mateo 9:35, 36). Jae oikuaa religión ombotenonde vae reta mbaetɨ oporomboe reta añetete vae Tumpa regua jare iReino regua. Jáeramo oipota yae omborɨ opaetepe oendu vaerä ñee ikavi vae.

18. ¿Jesús jeko kavi retagüi mbae nungapa ikavi ndeveguarä?

18 Jesús oaɨu kia retape jare oyemoambeko jese reta. Jae ipɨakavi jare yavaiä imiari vaerä jae ndive. Jare michia retavi oipota oï jae ndive (Marcos 10:13-16). Jesús jupi aveiko. Omotareɨ ikavimbae vae jare jupimbae vae (Mateo 21:12, 13). Jesús iara rupi mbaetɨ oyeapo jupi vae kuña retape, mbaetɨvi omboete chupe reta. Ërei Jesús jekuae avei omboete chupe reta jare jupiko jae reta ndive (Juan 4:9, 27). Jaenungavi Jesús añeteteko oñemomichi. Metei pɨ̈tu oyoe iapóstol reta ipɨ, jókuae jaeño oyapo tembiokuai reta vae (Juan 13:2-5, 12-17).

Jesús omoërakua oipotagüe kia reta oïa rupi.

19. Jesús oikuaa kavi kia reta omonecesita vae jare oipota omborɨ chupe reta, ¿këraipa oechauka jókuae?

19 Jesús oikuaa kavi kia reta omonecesita vae jare jae oipota omborɨ chupe reta. Kuae oyekuaa kavi oiporu yave Tumpa imbaepuere ombogüera vaerä kia reta (Mateo 14:14). Yaecha, metei kuimbae ipire mbaerasɨ ókui vae oya Jesúsre jare jei: “Reipota yave, chembogüera jare chetɨo chembaerasɨ güi”. Jókuae kuimbae oiporara imbaerasɨ ramo, jáeramo Jesús oiparareko omae jese. Ipɨatɨtɨ jese jare oipota yae omborɨ, jayave Jesús oñono ipo jese jare jei: “¡Aipota! ¡Ekuera!”. ¡Jayave imbaerasɨ vae okuera! (Marcos 1:40-42). ¿Ndepuerepa reikuaa këraira jókuae kuimbae opɨta ipɨape?

JUPI AVEI TUPE

20, 21. ¿Këraipa Jesús oechauka iñeereendu avei Tumpape vae?

20 Jesús oechauka kavi iñeereendu Tumpape vae. Yepetëi oasa mbae ikavimbae vae ani jovaicho reta oyapo chupe vae, jae jupi avei Tupe. Aña guasu oipota ombotavɨ yave, Jesús mbaetɨ iyoa (Mateo 4:1-11). Amogüe Jesús jëtara reta mbaetɨ güɨrovia jaeko Mesías vae jare jei reta: “Imbokere ma”, ërei Jesús jekuaeño oyapo Tumpa jei vae (Marcos 3:21). Jovaicho reta pochɨ yae jae ndive yave, Jesús jupi avei Tumpape jare mbaetɨ oipota oyapo chupe reta ikaviä vae (1 Pedro 2:21-23).

21 Yepetëi oiporara yae reve omano, Jesús jupi avei Jehovápe (Filipenses 2:8). Eyemongeta kuaere: Jesús guirösa yae jókuae ara ndei omano mbove. Oñono cárcelpe, omboya Jesúsre ikaviä imiari Tumpa kotɨ vae, juez reta ikaviä vae omboya jese, kia reta oyóyai, sundaro reta oiporarauka chupe jare oikutu reta ɨvɨrare. Omanotama oï yave iñeeäta reve jei: “¡Opa ma ayapo!” (Juan 19:30). Oasama mboapɨ ara omano güire, Jehová omopüaye jare omee chupe jete espíritu pegua (1 Pedro 3:18). Mbovɨ semana rupi Jesús ojoye arape, jare “oguapɨ Tumpa iyakatu kotɨ”, oäro ramboeve Tumpa oñono vaerä mburuvicharä (Hebreos 10:12, 13).

22. ¿Jesús jupi Tupe ramo mbaepa yandepuereta yaipɨɨ?

22 Jesús jupi avei Tupe ramo, yandepuereta yaiko avei paraíso ɨvɨpe, Jehová oipota iyɨpɨpe rami. Ïru yemboepe yaechata kërai Jesús imano rupi yandepuereta ñanoi tekove opambae vae.

^ párr. 11 Jehová oñeenɨi yandeRu echa opaete mbaembae iyApoa (Isaías 64:8). Echa Jehová oyapo Jesús ramo oñeenɨi Tumpa Taɨ. Kuae ramo ïru ángel retape jare Adán oñeenɨi Tumpa taɨ reta (Lucas 3:38).