Ba tɛnɛ mɛ ka ya ni

Gwe ka abɛli tɛnɛ

SHAPITRƐ TI 4

Yezo Kristo du na?

Yezo Kristo du na?

1, 2. (a) Hĩngangɔ bo ili zo gɛgɛrɛ alengbi ti fangɔ ya mɔ hĩnga lo nzɔ̃ni? Kambisa. (b) Tɛnɛ mɛ azi gba ndo tɛnɛ na lo tɛ Yezo nɛ?

GE LƐ gegi ko, azi mɛ ahĩngangbi gba ala da. Ngoi mɛndɛ̃́ mɔ hĩnga ili zo kɔi mɛ ahĩngangbi gba. Kanda, ta hĩngangɔ bo ili zo gɛgɛrɛ la fa ya mɔ hĩnga lo nzɔ̃ni ma. Ta mɔ hĩnga akpale zu mɛ kaya du tɛ lo ma, nga na aliye tɛ lo ma.

2 Yezo Kristo ndó ge tise aɔ ndɛ buru 2 000. Mɔ ka mɔ ma nga bo ili lo wɛ. Kanda ta azi gba ndo hĩnga Yezo na seni ma. Azi mɛndɛ̃́ ndo tɛnɛ ya, londó nzɔ̃ zo. Azi mɛndɛ̃́ ndo tɛnɛ ya, londó Profeta. Ala mɛndɛ̃́ ndo ye ya lo du Nzapa. Wa mɔ, mɔ da bɛ mɔ ya nɛ?​—Ba Nɔti ti 12.

3. Ndombali nɛ la adu ngbondoni ya mɔ hĩnga Yehova na Yezo nɛ?

3 Adu ngbondoni ya e hĩnga mbilimbili na lo tɛ Yezo. Ndombali nɛ? Ngbangɔ hɛ̃ gbinya ya: [“Du ti kaka fa ya NWT]: ala hĩnga mɔ, mɛ bo mɔ kɔi, la bɛta Nzapa, ala hĩnga nga mbi Yezo Kristo mɛ mɔ to mbi ge lɛ sese.(Yoanɛ 17:3) Se mɔ hĩnga mbilimbili na ndo Yehova na Yezo, mɔ lengbi ti luangɔ dungɔ lɛ ngɛ̃́ ti bwai ka paradizo mɛ na dungɔ ge lɛ sese. (Yoanɛ 14:6) Hĩngangɔ Yezo na olo mɛ, adu ngbondoni na lo tɛ mɔ. Yezo afa na e se mɛ e du na du nga na se mɛ e du na nzɔ̃ mangbi na azi. Lo fa nzɔ̃ lɛlo na kpale ni. (Yoanɛ 13:34, 35) Kaya shapitrɛ ti 1, e mandandó mbilimbili na ndo Nzapa. Na shapitrɛ olo mɛ, e na mandangɔ ye mɛ Ngbangɔ ndo ha na ndo Yezo.

“E HŨ MƐSIA!”

4. Titrɛ “Mɛsia” na “Kristo” alengbi na nɛ?

4 Aburu gba uzu ti dũngɔ Yezo, Yehova kondó kapa ya ni na tongɔ Mɛsia bere Kristo ge lɛ sese. “Mɛsia” alo na yanga ti Ebre “Kristo” alo na yanga ti Grɛkɛ. Atitrɛ ni aye kambisangɔ ya “zo mɛ ahini lo na kpɔ̃,” afa ya Nzapa la pɔna lo ti lingɔ kwa kɔi. Na lége tɛ Mɛsia akapa tɛ Yehova zu na tingɔ na seni.

5. Ava Yezo ahĩngandó nzɔ̃ni ya, lo la lo du Mɛsia?

5 Ava Yezo hĩngandó nzɔ̃ni ya lo la lo du Mɛsia. (Yoanɛ 1:41) Simɔ Petro atɛnɛndó hɛ̃ lo ya: “Mɔ du Kristo.” (Matie 16:16) Wa nda mɛ elengbi ti yengɔ yako Yezo du Mɛsia nɛ?

6. Yehova za anzɔ̃ zi ti hĩngangɔ Mɛsia ngasia?

6 Ndo gã uzu ti dũngɔ Yezo, aprofeta tɛ Nzapa atɛnɛndó tɛnɛ gba na ndo lo, ti zangɔ azi yako ala hĩnga Mɛsia. E mu lɛlo kɔi: ato mɔ yako mɔ gwe mɔ mu zo mɛ ta mɔ hĩnga lo ma ka ndo mɛ aviɔ̃ ndo zu na ni. Se akambisa hɛ̃ mɔ se mɛ zo ni da ko, mɔ lengbi ti hĩngangɔ lo. Se mɛ ngandó, na lége tɛ aprofeta tɛ lo, Yehova kambisa hɛ̃ e ye mɛ Mɛsia na lingɔ na ye mɛ na singɔ na lo. Tɛnɛ ti nyɔ Nzapa mɛ ba Mɛsia mɛ ati na seni, ndo za anzɔ̃ zi ti nɛngɔ ya ala ye yako Yezo du Mɛsia.

7. Dikɔ atɛnɛ sɛ ti nyɔ Nzapa mɛ a fa ya, Yezo du biani Mɛsia.

7 E ba atɛnɛ sɛ ti nyɔ Nzapa mɛndó lo tɛnɛ na ndo Mɛsia mɛ atindó na seni: (1) Profeta Mika piandó tɛnɛ aburu 700 uzu ya, na dũngɔ Mɛsia ka kɔdɔrɔ ti Bɛtɛlɛmɛ. (Mika 5:2) Ndo mɛndó adũ na lo la! (Matie 2:1, 3-9) (2) Profeta Danyɛlɛ tɛnɛ tɛ londó yako, Mɛsia na gangɔ na buru ti29. (Danyele 9:25) Atɛnɛ ko sɛ mɛ Ngbangɔ piandó tɛnɛ, na atɛnɛ mɛndɛ̃́ ndo fa ya, Yezo du biani Mɛsia mɛndó ako kapa tɛ lo.​—Ba Nɔti ti 13.

Na ngoi ti batisimɔ tɛ lo, Yezo tindó Mɛsia, bere Kristo

8, 9. Ye mɛ li tɛrɛ londó na ngoi ti batisimɔ tɛ Yezo nɛ? Wa ni fa ya nɛ?

8 Yehova fandó yangondo yako Yezo du biani Mɛsia. Lo kondó kapa hɛ̃ Yoanɛ wa hɛ̃ngɔ batisimɔ yako, ni na fangɔ lo na ye kɔi mɛ alengbi ti zangɔ lo ya, lo hĩnga Mɛsia nzɔ̃ni. Yoanɛ hũ ngandó ye ni ko na ngoi ti batisimɔ tɛ Yezo. Ngoi mɛ ati na buru ti 29, Yezo yɔndó kati Yoanɛ yako lo hɛ̃ ni batisimɔ kaya ngu ti Yɔrdani. Ngbangɔ kambisa hɛ̃ e ye mɛndó aɔ na ngoi niko: ‘Bo na ngoi mɛ Yoanɛ ĩ hɛ̃ Yezo batisimɔ ko, Yezo alo ka yangu ako gegi; ko lo hũ lɛ ndozu azi mbue. Lo hũ [Nyingɔ vurú, NWT] tɛ Nzapa aga nga ma mbipa, azu ndo lo. Ko legɔ̃ zo adu ka ndozu apa ya: “Zo olo adu Nyi mbi ti kpɔ̃ bɛ mbi, bɛ mbi ndode na lo tɛ lo sĩ.”’ (Matie 3:16, 17) Ngoi mɛ Yoanɛ ĩ hũ, ĩ ma nga tɛnɛ ni ko, lo ye da ya Yezo du Mɛsia biani. (Yoanɛ 1:32-34) Bo na lá ni kondó Yehova ato na Nyingɔ vurú tɛ lo azu ndo Yezo ko, lo tindó Mɛsia. Lo du zo mɛ Yehova pɔna lo ti gbɔ̃ngɔ linɔ nga na dungɔ Gbia.​—Yisaya 55:4.

9 Atɛnɛ ti nyɔ Nzapa mɛ kaya Ngbangɔ, atɛnɛ kondó lo tɛnɛ, na ye kondó lo fa na Yoanɛ na ngoi ti batisimɔ tɛ Yezo afa yangondo ya, Yezo la du Mɛsia. Wa Yezo londó kawa? Lo ndó zo mɛ ti ngasia? E ba tɛnɛ mɛ Ngbangɔ tɛnɛ.

YEZO LONDÓ KAWA?

10. Yezo ndó kawa uzu ti lo gangɔ ge lɛ sese?

10 Ngbangɔ tɛnɛ ya Yezo ndó na dungɔ lɛ ngɛ̃́ gã ka ndozu uzu ti lo gangɔ ge lɛ sese. Mika tɛnɛndó ya Mɛsia “ndó da gã.” (Mika 5:2) Yezo tɛnɛ fãni gba yako nindó ka ndozu uzu ti ni gangɔ ge lɛ sese. (Di Yoanɛ 3:13, Yoanɛ 6:38, 62; Yoanɛ 17:4, 5) Yezo ndó na mangbi kɔi mɛ kpengbani na Yehova ka ndozu uzu ti lo gangɔ ge lɛ sese.

11. Yehova ndo ye Yezo mayama na lo nɛ?

11 Yehova yendó Yezo mayama na lo mɛ ya, lo lindó lo kɔzɔni. Na lo ni la ando ili Yezo ya “Lo kɔzo Nyi Nzapa.” (Kɔlɔsɛ 1:15) Fãni mɛndɛ̃, Yehova ndo ye nga Yezo gba ta sanga ma bo lo kɔi la Yehova li lo na ti lo nvɛ̃ni. Ndani la ando ili Yezo ya “ngbongi Nyi.” * (Yoanɛ 3:16) Ti ndo Yezo ndó la Yehova ali aye zu. (Kɔlɔsɛ 1:16) Bo lo kɔi la ndo ili lo ya “Tɛnɛ.” Ndo ili lo ngaso na lo mɛ ya londó la wa mungɔ tɛnɛ na andia ka nyɔ Yehova pangɔ hɛ̃ aangelo na azi.​—Yoanɛ 1:14.

12. E hĩnga ngasia ya ma Yezo na Nzapa bo zo kɔi ma nɛ?

12 Azi mɛndɛ̃ ndo nɛ yako Yezo na Nzapa bo zo kɔi. Kanda ta se mɛ Ngbangɔ ndo ha na ni la ma. Ngbangɔ tɛnɛ ya alindó Yezo lingɔ. A hĩnga ngoi mɛ dungɔ lɛ ngɛ̃́ tɛ Yezo banda na ni. Nzapa mɛ wa lingɔ ye zu, ma ndo mɛ dungɔ lɛ ngɛ̃́ tɛ lo abanda na ni da ma. (Nzembo 90:2) Yezo mɛ Nyi Nzapa ta dandó bɛ lo bɛ fãni kɔi ti hakangɔ tɛrɛ lo na To lo ma. Ngbangɔ tɛnɛ ya, To lo aɔ Lo. (Di Yoanɛ 14:28; 1 Kɔrinto 11:3.) Yehova bo la “Nzapa mɛ Nvɛ̃ Ngunu zu.” (Ebandeli 17:1) Lo ɔ azi zu ti ndozu na ti sese, na ndima nga na ngunu.​—Ba Nɔti ti 14.

13. Ndombali nɛ la Ngbangɔ tɛnɛ ya Yezo du “limɔ tɛ Nzapa nɛ”?

13 Yehova na Yezo, ala lindó kwa ndoni kɔi amiliarɛ ti buru uzu ti lingɔ ndozu na sese. Ala tindó na mangbi ti kpengbani na ya aburu ni ko! (Yoanɛ 3:35; 14:31) Yezo mu aseliye tɛ To lo, nda mɛ Ngbangɔ ndo ili lo ya “limɔ tɛ Nzapa la.”​—Kɔlɔsɛ 1:15.

14. Yezo tindó na tɛrɛ ti mi ngasia?

14 Yezo ndó dã ti ziangɔ ndozu gangɔ tingɔ zo ge tise. Ni lindó ngasia? Yehova lindó kpɛ̃nɛ kɔi: lo mundó dungɔ lɛ ngɛ̃́ tɛ Nyi lo na lége tɛ Nyingɔ vurú, lo kpã kaya nyi wali kɔi mɛ ta dɛndó ahĩnga kɔli ma. Ili nyi wali ni la Maria. Ta Yezo ndó na to ge lɛ gegi ma. Maria dũndó nyingambi mɛ na tɛrɛ ti lengbingɔ. A ili lo ya, Yezo.​—Luka 1:30-35.

YEZO NDÓ ZO MƐ NGASIA?

15. Ye mɛ alengbi ti zangɔ mɔ ti nɛngɔ ya mɔ hĩnga Yehova nzɔ̃ni nɛ?

15 Mbeti tɛ Matie, tɛ Marko, tɛ Luka na tɛ Yoanɛ ando ili ni ya Evanzilɛ. Na dikɔngɔ ni ko, mɔ na hĩngangɔ ye gba na ndombali Yezo, dungɔ lɛ ngɛ̃́ tɛ lo nga na aseliye tɛ lo. Yezo tɛnɛndó ya: “zo ko la ahũ mbi ko, lo hũ nga To mbi.” (Yoanɛ 14:9) Yezo tɛnɛndó ngaso na lo mɛ ya, lo mu aseliye tɛ To lo. Aye mɛ mɔ na mandangɔ na ndombali Yezo ni la na zangɔ mɔ ya mɔ hĩnga Yehova nzɔ̃ni.

16. (a) Ye mɛndó Yezo ndo ha na azi nɛ? (b) Ye mɛndó Yezo ndo ha na azi ando londó ka tɛ na?

16 Azi gba ndo ilindó Yezo ya, “wa hangɔ lo tɛ Nzapa.” (Yoanɛ 1:38; 13:13) Kɔi ti angbondo lo mɛ lo ha ni la “Nzɔ̃ Pa ti Lo-lengɔ Gbia.” Lo-lengɔ Gbia tɛ Nzapa adu nɛ? Ni du guvɛrnɛma tɛ Nzapa mɛ ka ndozu, ni na lengɔ gbia na ndo lɛ sese. Lo-lengɔ gbia ni na hɛ̃ngɔ hɛ̃ azi zu mɛ ndo tɔndɔ Nzapa nzɔ̃ suru. (Matie 4:23) Ye zu mɛndó Yezo ndo ha ni, ndo londó ka tɛ Yehova. Yezo paya: “tɛnɛ mɛ mbi ndoha na azi ko, ta adu tɛnɛ tɛ mbi nvɛni ma, kanda adu tɛnɛ tɛ Nzapa mɛ wa tongɔ mbi.” (Yoanɛ 7:16) Lo hĩngandó nzɔ̃ni ya gwɛ̃ tɛ Yehova du ya azi ma nzɔ̃ pa: Lo-lengɔ Gbia tɛ Nzapa na lengɔ gbia na ndo lɛ sese.

17. (a) Ndo mɛndó Yezo ndo ha na tɛnɛ tɛ lo wa? (b) Ndombali nɛ Yezo hondó tɛrɛ lo ti hangɔ tɛnɛ tɛ Nzapa nɛ?

17 Ndo mɛndó Yezo ndo ha na tɛnɛ tɛ lo wa? Ndo zu mɛndó lo ndo tã na azi: Ka yada tɛ la, ka ndo yaka, na ya akota kɔdɔrɔ, ka ndo kɔdɔrɔ, ka lɛ ngele nga ka da sambela. Ta lo ndo kũndó yako azi aga ka tɛni ma. Lo nvɛ̃ni ndo gwendó ka tɛ la. (Marko 6:56; Luka 19:5, 6) Yezo hondó tɛrɛ lo ti hangɔ na azi tɛnɛ tɛ Nzapa. Lo hɛ̃ndó ngoi tɛ lo gba ti hangɔ tɛnɛ tɛ Nzapa. Na lo nɛ? Na lo mɛ ya lo hĩngandó yako gwɛ̃ tɛ Nzapa la, lo ngandó na gwɛ̃ ti lingɔ ngoi zu ye mɛ bɛ To lo aye. (Yoanɛ 8:28, 29) Yezo ndo fa ngandó tɛnɛ na lo mɛ ya, lo ndo ma ngandó vundu tɛ azi. (Di Matie 9:35, 36.) Lo hĩngandó nzɔ̃ni yako, ta agbia ti sambela ndo tɛnɛndó bɛta tɛnɛ na ndo Nzapa nga na ndo Lo-lengɔ Gbia tɛ lo ma. Gwɛ̃ tɛ londó ya azi zu ama nzɔ̃ pa.

18. Aseliye tɛ Yezo mɛ adɛ̃ na bɛ mɔ nɛ?

18 Yezo yendó azi, lo ndo da ngandó bɛ lo na la. Yezo ndó nzɔ̃ zo, ta azi ndo kpɛndó tɛnɛngɔ tɛnɛ na lo ma. Abɛse ayangambi ndo sepalandó dungɔ ndoni kɔi na lo. (Marko 10:13-16) Yezo ndó mbilimbili, ta lo ndo yendó kanyaka ma. (Matie 21:12, 13) Na ngoi tɛ Yezo ta ndo hɛ̃ndó awe ndima ma, agbanzi ngandó la na lingɔ aye mɛndɛ̃. Kanda Yezo, ndo hɛ̃ tɛ londó awe ndima. (Yoanɛ 4:9, 27) Yezo ndo zu ngandó na tɛrɛ lo. Lá kɔi lo kpondó gɛrɛ ava lo. Kanda adundó kwa tɛ ambɛ.​—Yoanɛ 13:2-5, 12-17.

Yezo ndo fandó tɛnɛ ndo zu mɛ lo ndo tã na azi

19. Lɛlo mɛ fa ya, Yezo ndo yendó zangɔ azi nɛ?

19 Yezo hĩngandó ye mɛ azi na gwɛ̃ ni, ko lo yendó zangɔ ala. Lo ndo fandó ni na ngoi mɛ lo ndo sarandó azi na nguru tɛ Nzapa. (Matie 14:14) Lá kɔindó ko, wa ndiba kɔi aga ka tɛ Yezo, adema tɛrɛ lo hɛ̃ lo ya: “Se bɛ mɔ aye ko, mɔ sara mbi.” Vundu tɛ wa ndiba ko agbɔ̃ Yezo mawoma. La Yezo aye ti lo abɔrɔ tɛrɛ lo apa hɛ̃ lo ya: “Mbi ye. Ndiba tɛ mɔ awɛ.” Bo na ngoi ni ko, ndiba tɛ kɔli ko awɛ, tɛrɛ lo ti nzɔ̃ni! (Marko 1:40-42) Da bɛ mɔ na dengɔ bɛ mɛndó kɔli ko ama!

YEZO NGBÃNDÓ MBILIMBILI KA MBAGE TƐ TO LO

20, 21. Na ndombali nɛ elengbi ti tɛnɛngɔ ya, Yezo du nzɔ̃ lɛlo mɛ aba tɔndɔngɔ Nzapa nɛ?

20 Yezo du nzɔ̃ lɛlo mɛ aba tɔndɔngɔ Nzapa. Abɛse na ngoi mɛ lo ndo tengbi na kpengba lo, bere awa kula tɛ lo ndo hɛ̃ndó lo pɛnɔ, lo ngbãndó bo mbilimbili ka mbage tɛ To lo. Ngoi mɛ Satana a handandó lo ko, ta lo lindó siɔ kpale ma. (Matie 4:1-11) Ta aya ta lo mɛndɛ̃ ndo yendó yako lo la lo du Mɛsia ma. Ala ndo tɛnɛndó ya ko lo wa nyingɔ. Kanda Yezo ngbã tɛ lo lá kwɛ ti lingɔ se bɛ Nzapa. (Marko 3:21) Ngoi kondó awa kula tɛ lo ndo hɛ̃ndó lo pɛnɔ ko, lo ngbãndó mbilimbili ka tɛ Nzapa, ta lo ndo gindó lége ti diringɔ na siɔ kpale ma.​—1 Petro 2:21-23.

21 Yezo hũndó pɛnɔ mawoma uzu ti lo kpingɔ. Kanda lo ngbãndó mbilimbili ka tɛ Yehova. (Di Filipɛ 2:8.) Da bɛ mɔ na apɛnɔ mɛndó lo gbe bɛ lo na ndoni na ngoi ti kwá tɛ lo. Agbɔ̃ndó lo. A kala lo tɛrɛ lo ya lo gurundó Nzapa. Ala fandó ngbanga bi ndo lo na siɔ bɛ. Azi gba ndo héndó lo. Asoda hɛ̃ndó lo pɛnɔ, na pɛni ala gɔngɔndó lo kando kɛkɛ ti pɛnɔ. Yakere uzu ti lo kpingɔ, lo dɛndó kɔngɔ ya: “Kwa zu awɛ!” (Yoanɛ 19:30) Bi taa so pɛ kwá tɛ lo, Yehova sondó na lo, ahɛ̃ nga lo tɛrɛ ti nyingɔ, afa ya, lo tindó na tɛrɛ nga mabere tɛ aangelo. (1 Petro 3:18) Apɔsɔ yakele na gesi, Yezo dirindó ka ndozu “lo gwe lo du na ndo kɔti ti Nzapa.” So pɛni ko, lo kũndó ya Nzapa kpã ni Gbia.​—Aebreo 10:12, 13.

22. Ngbãngɔ mbilimbili tɛ Yezo ka mbage tɛ To lo, ahɛ̃ e lége ti luangɔ nɛ?

22 Ngbãngɔ mbilimbili tɛ Yezo ka tɛ To lo, ahɛ̃ e lége ti luangɔ dungɔ lɛ ngɛ̃́ ti kaka ka paradizo ge lɛ sese. Ye mɛ Yehova ye la. Kaya shapitrɛ mɛ na gangɔ, e na hũngɔ nda mɛ kwá tɛ Yezo ahɛ̃ e lége ti luangɔ du ti kaka.

^ par. 11 Ngbangɔ ndo ili Yehova yako lo du To ma sãnga ma, lo la lo li aye zu. (Yisaya 64:8) Yezo du Nyi Nzapa na lo mɛ ya, Yehova la li lo. Adamu na aangelo ala du nga “aya Nzapa.”​—Yobo 1:6; Luka 3:38.