Ir al contenido

Ir al índice

YEMBOE 5

Tumpa omee regalo ikaviete vae jaeko Jesús imano

Tumpa omee regalo ikaviete vae jaeko Jesús imano

1, 2. a) ¿Mbae regalopa ikavi ndeveguarä? b)  ¿Maerapa yandereepɨ ramo jaeko metei regalo ikaviete vae?

¿MBAE regalo ikavi vaepa reipɨɨ? Metei regalo mbaetɨko ikavi ndeveguarä jepɨ rupiño. Metei regalo ikavi ndeveguarä, ndemboyerovia yave ani remonecesita ramo.

2 Opaete regalo retagüi Tumpa omee yandeve vae, oime metei ñamonecesita yae vae ïru mbae retagüi. Jókuae regalo ikaviete vae Tumpa omee opaete peguarä. Kuae yemboepe yayemboeta Jehová ombou Taɨ Jesucristo, yandepuere yaiko avei vaerä (emongeta Mateo 20:28). Jehová ombou yave Jesús ɨvɨpe yandereepɨ vaerä, oechauka añeteko yanderaɨu.

¿MBAEPA ÑAMONECESITA YANDEREEPƗ VAERÄ?

3. ¿Maerapa ñamano?

3 Jesús imano rupi Jehová yandeyora mbaeyoa jare manogüi (Efesios 1:7). Yaikuaa vaerä maera ñamonecesita yandereepɨ vaerä yaikuaatako mbae oasa arakaete jardín Edénpe. Yandeɨpɨ reta Adán jare Eva iyoa. Iyoa ramo omano reta. Yande jaeramiñovi ñamano yandeyoa ramo, echa yandeko Adán jare Eva iñemuña reta (emae nota 9).

4. ¿Kiapa Adán, jare mbaepa güɨnoi?

4 Jehová oyapo yave Adán, kuimbae tenondegua vae, omee chupe metei mbae ikaviete vae. Omee tekove sɨmbi. Güɨnoi pɨayemongeta jare jete jupi vae. Ngaraai imbaerasɨ, indechi ani omano. Jehová oyapo ramo, oikose tu rami Adán peguarä (Lucas 3:38). Jehová imiari ñoi Adán ndive jare omoësaka kavi mbae oipota chugüi vae jare omee chupe mbaravɨkɨ omboyerovia vae (Génesis 1:28-30; 2:16, 17).

5. ¿Mbaepa oipota jei Biblia jei yave Tumpa oyapo Adán “jae rami”?

5 Tumpa oyapo Adán “jae rami” (Génesis 1:27). Jehová omee teko ikavi vae jae güɨnoi rami, omee mboroaɨu, arakuaa, mbaepuere jare oyapo vaerä jupi vae. Oeyavi Adán oiparavo vaerä oipota vae. Jayave Adán mbaetɨko robot. Tumpa oyapo ipuere vaerä oiparavo oyapo ikavi vae ani ikaviä vae. Oiparavo iñeereendu Tumpape yave ipueretëi oiko avei paraísope.

6. ¿Mbaepa oasa Adán ndive iñeereenduä Tumpape ramo?

6 Adán iñeereenduä Tumpape ramo omano. Mbaetɨma oiko Jehová iamigo rami, mbaetɨma güɨnoi jeko sɨmbi vae jare mbaetɨma oiko paraísope (Génesis 3:17-19). Adán jare Eva iñeereenduä Tumpape, jáeramo mbaetɨ güɨnoi esperanza.

7, 8. ¿Adán iyoa ramo këraipa yaiko?

7 Adán oyapo vae rupi “mbaeyoa oike kuae ɨvɨ pe [...] Jare mano oike jókuae mbaeyoa rupi. Jökorai mano ou opaete vae pe. Echa opaete vae iyoa” (Romanos 5:12). Adán iyoa yave, ñanemee jae ndive mbaeyoa jare manope (Romanos 7:14). ¿Oimepa esperanza yandeveguarä? Oimeko.

8 Adán iyoa ramo opaete ñamano, jare mbaetɨ kia ave ipuere omboepɨ Adán güɨrokomegua vae. Ërei Jehová omee kia yandereepɨ vaerä mbaeyoa jare manogüi. Yayemboe kërai Jesús imano rupi yandereepɨ jare kërai ipuere yandemborɨ.

¿MBAEPA OYAPO JEHOVÁ YANDEREEPƗ VAERÄ?

9. ¿Mbaepa ñamonecesita yandereepɨ vaerä?

9 Mbaetɨ kia ave ipuere omboepɨ tekove sɨmbi Adán omokañɨ vae. ¿Maerapa mbaetɨ? Echa opaete yandeyoa (Salmo 49:7, 8). Yandereepɨ vaerä ñamonecesita ïru tekove sɨmbi vae. Biblia jei Jesús “oñemee omano vaerä, oepɨ vaerä opaete vae” (1 Timoteo 2:6). Jesús jekove sɨmbi omee vae oyovake Adán jekove sɨmbi omokañɨ vae.

10. ¿Mbaepa oyapo Jehová yandereepɨ vaerä?

10 ¿Mbaepa oyapo Jehová yandereepɨ vaerä? Jehová ombou Taɨ oaɨu yae vae ɨvɨpe. Tumpa tenondete oyapo vae jaeko Jesús (1 Juan 4:9, 10). Jesús ikɨ̈reɨ ngatu reve oeya Tu jare ara oikose vaepe (Filipenses 2:7). Jehová oñono Taɨ jekove ara güive María jɨepe jare Jesús oa ɨvɨpe kuimbae sɨmbi jare iyoambae (Lucas 1:35).

Jehová omee Taɨ oaɨu yae vae yandereepɨ vaerä.

11. ¿Këraipa metei kuimbae ipuere oepɨ opaete vae?

11 Adán, kuimbae tenondegua, iñeereenduä Jehovápe yave omokañɨ tekove sɨmbi vae opaete kuimbae retagüi. ¿Ipuerera ïru kuimbae omboai mano Adán iñemuña retagüi? Jökoraiko (emongeta Romanos 5:19). Jesús iyoambae omee jekove sɨmbi yandereepɨ vaerä (1 Corintios 15:45). Jeko sɨmbi rupi ipuere omboai mano opaete Adán iñemuña retagüi (1 Corintios 15:21, 22).

12. ¿Maerapa Jesús oiporara yae?

12 Bibliape jei kërai Jesús oiporara yae ndei omano mbove. Jeta oinupa, oikutu reta ɨvɨrare jare oiporarauka yae chupe omano vaerä mbegüe rupi (Juan 19:1, 16-18, 30). ¿Maerapa Jesús oiporara yae? Echa Satanás jei mbaetɨ kia ave ipuere oiko jupi Tumpa jóvai mbaeporara täta oasa yave. Jesús oechauka kuimbae sɨmbi vae ipuere oiko jupi Tumpa jóvai yepetëi täta yae oiporara. ¡Jesús omboyerovia yae Jehová! (Proverbios 27:11; emae nota 15).

13. ¿Mbaepa oyeapo yandereepɨ vaerä?

13 ¿Mbaepa oyeapo yandereepɨ vaerä? Año 33, 14 de Nisán calendario Judíope, Jehová omaeño Jesús jovaicho reta oyuka (Hebreos 10:10). Mboapɨ ara oasa yave, Jehová omoingoveye Jesús espíritupe, mbaetɨma kuimbae jete rami. Opama yandereepɨ vaerä, Jesús ojoye arape Tu oïape (Hebreos 9:24). Jesús omee jekove yandereepɨ vaerä jare Tumpa omboresive oyapo vae. Añave yandereepɨ ramo, yandeyora mbaeyoa jare manogüi (emongeta Romanos 3:23, 24).

¿KËRAIPA IPUERE NDEMBORƗ JESÚS IMANO?

14, 15. ¿Mbaepa yayapota Tumpa iñɨ̈ro vaerä yandeyoare?

14 Añave yandemborɨma Tumpa iregalo ikaviete vae. Yaecha kërai yandemborɨ añave rupi jare këraita yandemborɨ kuri.

15 Jae iñɨ̈ro yandeyoare. Yavai yaeko yayapo avei jupi vae. Ámope yayavɨ jare yae ani yayapo ikaviä vae (Colosenses 1:13, 14). ¿Mbaepa yandepuere yayapo iñɨ̈ro vaerä yandeve? Añetete yandepɨatɨtɨ jare yaeya yave yandereko pochɨ vae jare yaiporu ñañemomichi reve Jehovápe iñɨ̈ro vaerä yandeve. Jayave yandepuere yarovia yandeyoa reta oyemboaima vae (1 Juan 1:8, 9).

16. ¿Mbaepa yayapota ñanoi vaerä yandepɨayemongeta ikavi vae?

16 Yandepuere ñanoi yandepɨayemongeta ikavi vae. Yandepɨa rupi yaikuaa yayapo mbae ikaviä vae, jókuaeko yandemboavai, ikaviä ñaï, ipuereko yayemongeta mbaetɨ ñanoi esperanza jare yanderekove mbaeäko. Ërei, jókuae ramo agüɨye ñaneamɨri. Yayerure yave Jehovápe iñɨ̈ro vaerä yandeve, yandepuereta yaikuaa katu oenduta yandeyerure jare iñɨ̈rota yandeyoare (Hebreos 9:13, 14). Jehová oipota ñanemiari oipotagüe mbae yandemboavai jare yayavɨ vaere (Hebreos 4:14-16). Jökorai, yandepuereta yaiko yandepɨakatu reve Tumpa jóvai.

17. ¿Mbae bendición retapa ñanoita Jesús omano yanderé ramo?

17 Ñanoi esperanza yaiko avei vaerä. “Mbaeyoa jekovia ko mano. Ërei Tumpa omee mbota yandeve vae ko tekove opambae vae yandeYa Cristo Jesús re” (Romanos 6:23). Jesús omano yanderé ramo, yandepuereta yaiko avei jare yaikota mbaerasɨ mbae reve (Apocalipsis 21:3, 4). Ërei, ¿mbaepa yayapota yaipɨɨ vaerä jókuae bendición reta?

¿REROVIAPA JESÚS OMANO NDERÉ VAE?

18. ¿Këraipa yaikuaa Jehová yanderaɨu vae?

18 ¿Këraipa ndepɨa kia omee ndeve yave metei regalo? Jökorai, yandereepɨ rupi jaeko metei regalo ikaviete vae, jókuae ramo ikavi ñamee yasoropai tuicha Jehovápe. Juan 3:16 jei yandeve “Tumpa oaɨu yae ɨvɨ pegua reta. Jáeramo omee Taɨ jaevaeño vae”. Jökorai, Jehová yanderaɨu yae jáeramo omee Taɨ Jesús oaɨu yae vae. Jaenungavi yaikuaa Jesús yanderaɨu, jáeramo omano yanderé (Juan 15:13). Yandereepɨ ramo oechauka Jehová jare Jesús añeteteko yanderaɨu (Gálatas 2:20).

Yayemboe ramboeve Jehová regua, yaikota jae iamigo rami jare yandeporoaɨu oñemomɨ̈ratata jese.

19, 20. a) ¿Këraipa ndepuere reiko Jehová iamigo rami? b) ¿Këraipa ndepuere reechauka rerovia Jesús imanore?

19 Añave reyemboema Jehová yanderaɨu yae vae, ¿këraipa ndepuere reiko iamigo rami? Yavai yaaɨu kia yaikuaaä vae. Juan 17:3 pe jei yandepuere yaikuaa Jehová. Reyemboe ramboeve, ndeporoaɨu oñemomɨ̈rata jese, reipotata reyapo jae jei vae jare reikota iamigo rami. Jáeramo jekuaeño eyemboe Jehová regua reyemboe ramboeve Bibliare (1 Juan 5:3).

20 Erovia Jesús oyapo vae yandereepɨ vaerä. Bibliape jei: “Tumpa Taɨ re güɨrovia vae güɨnoi ma tekove opambae vae” (Juan 3:36). ¿Mbaepa oipota jei ñanoi mborogüɨrovia? Oipota jei yayapo Jesús yandemboe vae (Juan 13:15). Mbaetɨ yaeño yarovia Jesúsre. Yaechauka vaerä yarovia yandereepɨ vae, yaechaukatako yayapo vae rupi. Santiago 2:26 jei: “Mborogüɨrovia jembiapo oyekuaambae, mbaeä etei ko”.

21, 22. a) ¿Maerapa yayemboatɨta año ñavo ñanemaendúa vaerä Cristo imanore? b) ¿Mbaepa yayemboeta yemboe 6 jare 7 pe?

21 Ekua yemboatɨape ñanemaendúa vaerä Cristo imanore. Pɨ̈tu ndei omano mbove, Jesús yandemboe ñanemaendúa vaerä imanore. Kuae yayapo año ñavo jare kuaeko jee “cena del Señor” (1 Corintios 11:20; Mateo 26:26-28). Jesús omee jekove sɨmbi vae yandereepɨ vaerä jare oipota ñanemaendúa oyapo vaere. Jae jei: “Peyapo kuae pemaendúa cheré vaerä” (emongeta Lucas 22:19). Yayemboatɨ yave cena del Señorpe ñanemaenduata yandereepɨ vae jaenungavi ñanemaenduata Jehová jare Jesús yanderaɨu vae (emae nota 16).

22 Regalo ikaviete jare oyovakembae vae jaeko yandereepɨ vae (2 Corintios 9:14, 15). Jókuae regalo ikaviete vae omborɨtavi jeta yae omanogüe reta. Yemboe 6 jare 7 pe yayemboeta këraita ipuere oyapo jókuae.