Skip to content

Skip to table of contents

O’OO EKOBEE

A’agara Na Dɔɔ̄nu Bari A Kuī Eera A

A’agara Na Dɔɔ̄nu Bari A Kuī Eera A

1, 2. (a) Ena a doo kɔ dɔɔ̄nu a kuī a loo ani? (b) Ena anua a’agara lu dɔɔ̄nu Bari a kuī eera a?

ENA dɔɔ̄nu a lee eera lo o e ɛrɛ ani? Naale aba sɔ̄ nu alu edɔɔ̄ a nɛ si gbɛnɛ du na e kuī a loo a. Sɔ̄ nu alu edɔɔ̄ a nɛ a nua ɛɛbu loo ale alu taɛ nu a gaa bee a bɛɛ̄, wee a nia kaāna.

2 Yɛɛ dɛ̄dɛɛ̄ nu Bari i dɔɔ̄ nɛ, ɛrɛ ziī dɔɔ̄nu a i bɛɛ̄ ee ɛrɛgeba dɔɔ̄na nu. Alu dɔɔ̄nu a kuī eera Bari nɛ miɔŋɔ nɛɛ. Bu ekobee ue ama, i gaa le nɔ kɛ̄ Jɛhova bee yere ye Saaro Jizɔs Kraist nua doo, lokwa i dap tɔɔ̄dum ina deedee. (Buū Matiu 20:28.) Tɛ̄maloo eyere Jizɔs nua a kɛnɛkɛ̄ doodoo nɛɛ a’agara, Jɛhova etɔgɛ kɔ a weree i loo kaāna.

ENA ALU LO A’AGARA A?

3. Ena anua pya miɔŋɔ nɛɛ u a?

3 A’agara na sīdee Jɛhova doo kɔ miɔŋɔ nɛɛ a aabu pɔrɔ le luh. (Pya Ɛfɛsɔs 1:7) Lo e dābeeloo nu anua a’agara bee lu ebɛɛ̄, i ɛrɛ e suā nu a bee sira booboo zua akii adumɛ li bu gɔh Idɛn. I tua tɛ le ka, Adam le Iv, bee doo pɔrɔ. Nyɔɔbee ba bee doo pɔrɔ a, ba bee u. Ili gaa u nage nyɔnɛbee i tap pɔrɔ aāba Adam le Iv.​—Buū 9 Ue ale dumɛ.

4. Adam bee le mɛɛ̄, e ena a bee ɛrɛ ani?

4 Sɔ̄ Jɛhova bee dɛm tuatua nɛɛ akura Adam, a bee ye nɛ ziī nu a kuī gbɛnɛ. A bee ye nɛ dum a mma. Ye ekɛɛrɛ le ye ekpaloo bee mma. Loo ye naale e bee dumɛ doo pippip, naale e bee nyim anna, e a naale e bee u. Jɛhova bee le doodoo tɛ loo Adam, nyɔnɛbee Alɛ na a bee ye dɛm a. (Luk 3:38) Jɛhova wee ye kɔ ue nɛ dɛ̄dɛɛ̄ sɔ̄. Bari bee baatɛ̄ nu a gbī aāba Adam leere, sa ye nɛ ekpeloo tam esi.​—Jɛnɛsis 1:28-30; 2:16, 17.

5. Sɔ̄ Baibol kɔ a bee lu edɛm Adam bu “bera Bari,” ena a kura a?

5 Bee lu edɛm Adam bu “bera Bari.” (Jɛnɛsis 1:27) Jɛhova bee ye nɛ pya Alɛɛ elap dogo, doodoo wereloo, suānu, kaāna biaɛ, le ekpo. A bee nɛ dee Adam kɔ a dap doo nu a ye niā. Naa bee lu esu ekpo aā Adam kɔ a doo nu a niā Bari. Bari bee ye dɛm kɔ a dap biaɛfii lo edoo le ale pɔrɔ. Lo Adam bee biaɛfii lo e gbaɛ̄tɔ̄loo Bari, e bee dap tɔɔ̄dum ina deedee bu paradais.

6. Sɔ̄ Adam bee lɛɛbeekɛɛ̄ Bari, ena a bee peere ani? Bu mɛ sīdee na lo ama ɛrɛ pah nyɔɔ ili a?

6 Sɔ̄ a bee lɛɛbeekɛɛ̄ Bari sa alu e biaɛ ye biaɛ loo kɔ e’u, Adam bee peere nu a kuī gbɛnɛ. A bee peere ye keebee gbanialoo kiikɛ̄ Jɛhova le, ye dum a mma, le ye be a bee le paradais. (Jɛnɛsis 3:17-19) Adam le Iv biaɛfii lo e lɛɛbeekɛɛ̄ Bari, nyɔɔwo, ba naa bee ɛrɛna lɔgɔ bɛābu. Nyɔɔbee dogo Adam, “pɔrɔ bee yii bu nyɔuwe, e luh tɛmaloo pɔrɔ, e luh tɛ̄maloo wo ina loo dɛ̄dɛɛ̄ nɛɛ a bee doo pɔrɔ.” (Pya Rom 5:12) Sɔ̄ Adam bee doo pɔrɔ, a bee “oo” ye loo le ili yere bu zooro pɔrɔ le luh. (Pya Rom 7:14) I ɛrɛge bɛābu ni? Aiī, i ɛrɛ.

7, 8. Ena alu a’agara ani?

7 Ena a kura a’agara ani? A’agara kiiloo baɛ nu. Tuatua, a’agara na nu alu ekpɛ lo e agara nɛɛ ale lo esikɛ̄ yaɛ ziī nu. Eree baɛ, a’agara na nu alu ekpɛ a soa dɛɛ̄, ale du ziī nu si.

8 Lɔgɔ nɛɛ naale edap i agara lɛɛ bu gbɛnɛ pɔrɔ kɛ̄tɔɔ̄ lo Adam bee i su nua nyɔɔ sɔ̄ a bee doo pɔrɔ sa i nua luh nyɔɔ. Mɛ, Jɛhova bee nɛ sīdee i tɛɛ̄ agia aabu pɔrɔ le luh. Doo i nɔ nu lo a’agara doo le kɛ̄ i dap ɛrɛ biī aāloo doo.

SĪDEE JƐHOVA BEE NƐ LO A’AGARA

9. Bu mɛ sīdee na lo a’gara elu e kpɛ a?

9 Lɔgɔ ii ii le edap agara dum a mma lo Adam bee pee. Ena anua a? Nyɔnɛbee dɛ̄dɛɛ̄ ii ii mma. (Le-yɔɔ 49:7, 8) Nu a ɛrɛ elu esu i agara na dum nɛɛ a mma. Ɛɛ na anua alu e kue ye “a’agara dɛ̄dɛɛ̄ nɛɛ” a. (1 Timɔti 2:6) Lo a’agara ɛrɛ elu kuna kuna loo dum Adam bee pee.

10. Bu mɛ sīdee na Jɛhova bee nɛ lo a’agara ani?

10 Bu mɛ sīdee na Jɛhova bee nɛ lo a’agara ani? Jɛhova bee yere ye Nwiīnɛɛdam a ye kuī loo eera nua a kɛnɛkɛ̄. Ye Nwiī akura Jizɔs ama na alu tuatua nu a bee dɛm a. (1 Jɔn 4:9, 10) Jizɔs bee kpɛ̄naloo e aa kpaɛ̄ ye Tɛ le ye be li bunyɔɔ. (Pya Filipai 2:7) Jɛhova bee yere Jizɔs aā bunyɔɔ nua a kɛnɛkɛ̄, e Jizɔs bee mɛā lu nɛɛ a mma, sa pɔrɔ naa ye le loo.​—Luk 1:35.

Jɛhova bee nɛ ye Nwiī a si gbɛnɛ du lo e agara i

11. Bu mɛ sīdee na ziī nɛɛ elu nɛɛ a agara dɛ̄dɛɛ̄ miɔŋɔ nɛɛ a?

11 Tuatua nɛɛ, lo a le Adam, bee peere dum a mma lo dɛ̄dɛɛ̄ nɛɛ e bee ɛrɛ sɔ̄ a bee lɛɛbeekɛɛ̄ Jɛhova. Ekɔ, dɔɔ̄na nɛɛ edapge lɛɛ luh dɛɛ̄ dɛ̄dɛɛ̄ miɔŋɔ Adam ni? Aiī. (Buū Pya Rom 5:19.) Jizɔs, lo a naa bee doo pɔrɔ, bee nɛ ye dum nua nu a’agara. (1 Pya Kɔrint 15:45) Ye dum a mma dap lu esu lɛmā luh dɛɛ̄ dɛ̄dɛɛ̄ miɔŋɔ Adam.​—1 Pya Kɔrint 15:21, 22.

12. Ena anua Jizɔs bee tɔga gbɛnɛ ani?

12 Baibol baatɛ̄ kɛ̄ Jizɔs bee tɔga doo lɛɛ a gae u. Bee lu ezip ye bu bag, ye ka loo te tɔga, sa doo kɔ a u kina kina bu ezialoo. (Jɔn 19:1, 16-18, 30) Ena anua Jizɔs bee tɔga doo wo ani? Nyɔnɛbee Setan bee kɔ, lɔgɔ nɛɛ naale edap tɔɔ̄ agara nɛ Bari lo alu edoā ye ɛp bu e’agaba lo. Jizɔs bee tɔgɛ kɔ nɛɛ a mma dap tɔɔ̄ agara nɛ Bari kere a tɔga gbɛnɛ. Naa kɛɛrɛ kɛ̄ bu Jɛhova bee ɛɛ loo Jizɔs dooa!​—Kam 27:11; buū 15 Ue ale dumɛ.

13. Bu mɛ sīdee na a bee lu e agara i ani?

13 Bee lu e agara i doodoo wa? Jizɔs bee su biī a aaloo ye dum bɛɛ sī ye Tɛ. Nyɔɔ 14 biradee bu enɔɔ̄ pya Ju akura Nisan bu zua 33 a, Jɛhova bee lɛɛbaloo kɔ pya baa Jizɔs a fɛ ye. (Pya Hibru 10:10) Sɔ̄ taa biradee etɛ̄na, Jɛhova bee obara Jizɔs sere dum, naale nua nɛɛ a le bu namloo, mɛ nua nɛɛ a le bu edɔɔ̄. Sɔ̄ a e saa, sɔ̄ Jizɔs e obia pii ye Tɛ li bunyɔɔ, a bee su biī a aaloo ye dum a mma bɛɛsī Jɛhova doodoo nu a’agara. (Pya Hibru 9:24) Nyaawo, sɔ̄ a elua e agara i a, i dap ɛrɛ agia aabu pɔrɔ le luh.​—Buū Pya Rom 3:23, 24.

KƐ̄ O DAP ƐRƐ BIĪ AĀLOO LO A’AGARA DOO

14, 15. Ena i ɛrɛ edoo lokwa alu e aaloo i pɔrɔ i nɛ ani?

14 I e ɛrɛ biī aāloo dɔɔ̄nu Bari a kuī eera ama. Doo i ɛp kɛ̄ i ɛrɛ biī aāloo doo anyaawo le kɛ̄ i ɛrɛ biī aāloo doo li deesī.

15 Lu e aaloo i pɔrɔ i nɛ. A naa waɛ edoo nu a lee dɛ̄dɛɛ̄ sɔ̄. I tɛɛ̄ ekwɔ, sa pio sɔ̄ i kɔ sa doo nu a bee piya. (Pya Kɔlɔsi 1:13, 14) Bu mɛ sīdee na elu e aaloo i nɛ ani? I ɛrɛ e’ɛrɛ kaāna ekiɛ̄nu loo pɔrɔ i doo, sa kumalookɛ̄ bara Jɛhova kɔ a aaloo i nɛ. Lo sɔ̄, i dap suā mmɛɛ kɔ i pɔrɔ elua e aaloo i nɛ.​—1 Jɔn 1:8, 9.

16. Ena i doo lokwa i ɛrɛ le ekɛɛrɛ beenyiɛ ani?

16 I dap ɛrɛ le ekɛɛrɛ beenyiɛ. Lo i ekɛɛrɛ beenyiɛ kɔ i nɛ kɔ i edoora piya nu, nyiɛ i e bege i ue, naa daba i pee beenyiɛ i sa ɛp kɔ ii lena dɛɛ̄ lɔgɔ nu. Mɛ, a naa lee kɔ lo ama a ɔɛ i loo. Lo i bara Jɛhova kɔ a aaloo i nɛ, i suā mmɛɛ̄ kɔ a e gbaɛ̄ i tɔ̄ loo sa i aaloo nɛ. (Pya Hibru 9:13, 14) Jɛhova gbī kɔ i kɔ ɛrɛgeba i taāŋa le i e’ɔaloo ye nɛ. (Pya Hibru 4:14-16) Lo i doowo, Bari le ii dap le bu efɛɛloo.

17. Pya amunu leelee na i dap ɛrɛ nyɔnɛbee Jizɔs bee i u bee ani?

17 I ɛrɛ bɛābu lo e tɔɔ̄dum ina deedee. “Ekpɛanu pɔrɔ na luh, mɛ dɔɔ̄nu Bari na dum a naatah bu Kraist Jizɔs Nɛɛ-a-i-ɛrɛ.” (Pya Rom 6:23) Nyɔnɛbee Jizɔs bee i u bee a, i dap tɔɔ̄dum ina deedee sa ɛrɛ mmɛɛ̄ nwanaloo. (Mumuuna 21:3, 4) Mɛ, ena i ɛrɛ edoo lo e ɛrɛ pya leelee ama ani?

O SUGE LO A’AGARA NI?

18. I tɛɛ̄ doodoo wa suā kɔ Jɛhova were i loo ni?

18 Naa kɛɛrɛ kɛ̄ a wee a nia doo, sɔ̄ ziī nɛɛ a dɔɔ̄ ziī ekpedɛɛ̄ nu nɛ. A’agara lu dɔɔ̄nu a kuī eera, e i ɛrɛ e ɛrɛ kaāna nia loo Jɛhova kɔ a nɛ i. Jɔn 3:16 kɔ i nɛ kɔ “Bari bee wereloo nyɔuwe doowo, kɔ a bee su aba ye Nwiīnɛɛdam a bee ɛrɛ nɛ.” Aiī, Jɛhova were i loo gbɛnɛ mmɛ lo kɛ̄ a i nɛ ye Nwiīnɛɛdam a si gbɛnɛ du, lo a le Jizɔs. E i suā kɔ Jizɔs were nage i loo, nyɔnɛbee a bee kpɛ̄naloo e u i bee. (Jɔn 15:13) Dɔɔ̄nu a’agara a doo kɔ o suā leere kɔ Jɛhova le Jizɔs were a loo kaāna.​—Pya Galetia 2:20.

Kuma sɔ̄ i nɔ nu akiiloo Jɛhova, i lu ye gbo, e wereloo i ye ɛrɛ kumaloo e nyim

19, 20. (a) Bu mɛ sīdee na o dap lu gbo Jɛhova a? (b) Bu mɛ sīdee na o dap tɔgɛ kɔ o sue waara zɔɔ a’agara Jizɔs ani?

19 Nyaawo, o e nɔā gbɛnɛ wereloo Bari ɛrɛ ama a, bu mɛ sīdee na o dap lu ye gbo ani? Naa waɛ e wereloo nɛɛ oo suā loo. Jɔn 17:3 kɔ i dap suā loo Jɛhova. Sɔ̄ o gaa doo wo, wereloo o ye ɛrɛ loo e nyim, o gbī edoo nu a ye nia sa o lu ye gbo. Nyɔɔwo, kiisī lo enɔ nu akiiloo Jɛhova tɛ̄maloo enɔ Baibol.​—1 Jɔn 5:3.

20 Su waara zɔɔ a’agara Jizɔs. Baibol kɔ: “Nɛɛ a yira loo Nwiīnɛɛdam e ɛrɛ dum a naatah.” (Jɔn 3:36) Ena a kura yira loo Nwiīnɛɛdam ani? A kura doo nu Jizɔs bee i tɔgɛ kɔ i doo. (Jɔn 13:15) Ii dap aadee kɔ i yirae bu Jizɔs. Lo esu lo a’agara, a ɛrɛ nu i ɛrɛ edoo loo i yira. Bu kpa Jemes 2:26, i buū kɔ “Yira tam naale loo u.”

21, 22. (a) Ena anua i si Doonu Nyɛŋiabu loo luh Kraist bu ziī ziī zua ani? (b) Ena elu ekɔ nu kumaloo bu 6 le 7 Ekobee ue bu kpa ama a?

21 Si Doonu Nyɛŋiabu loo luh Kraist. Uunɛ lɛɛ Jizɔs gae u a, a bee i tɔgɛ kɔ i nyɛŋiabu loo ye luh. I wee doo lo ama bu ziī ziī zua, lo doonu ama lu ekue doonu Nyɛŋiabu ale “Nuede Uunɛ Nɛɛ-a-i-ɛrɛ.” (1 Kɔrint 11:20; Matiu 26:26-28) Jizɔs gbī kɔ i nyɛŋiabu kɔ a bee nɛ ye dum a mma lo e agara i. A bee kɔ: “Dooraa lo ba ama bu kɛkɛɛrɛ mɛ bu.” (Buū Luk 22:19.) Sɔ̄ o si Doonu Nyɛŋiabu loo luh Jizɔs, o tɔgɛ kɔ o nyɛŋiabu a’agara a, le gbɛnɛ wereloo Jɛhova le Jizɔs i ɛrɛ loo.​—Buū 16 Ue ale dumɛ.

22 A’agara a, lu dɔɔ̄nu alu enɛ i a kuī eera. (2 Pya Kɔrint 9:​14, 15) Dɔɔ̄nu a kuī ama gaa le dɔ nage biī nɛ gbɛnɛ-edo miliɔn pya nɛɛ a e bee u. Bu 6 le 7 Ekobee ue bu kpa ama, i gaa le kɔnia kɛ̄ lo ama e dap waɛ doo.