Rhie riẹ irhomẹmro re havwiẹ

Rhie riẹ eghwẹmro re havwiẹ

URHOMU-ẸMRO ISIONRIN

Otan na​—⁠Ẹghẹlẹ rọ Maido rẹ Osolobrugwẹ o Tiobọnu rẹn Ọwan

Otan na​—⁠Ẹghẹlẹ rọ Maido rẹ Osolobrugwẹ o Tiobọnu rẹn Ọwan

1, 2. (a) Me yọ lẹrhẹ ẹghẹlẹ da owẹwẹ ẹro? (b) Mesoriẹ otan na o rhiẹ ẹghẹlẹ rọ maido rẹ Osolobrugwẹ o tiobọnu rẹn ọwan?

ME YẸ ẹghẹlẹ rọ mai rhomu ra yẹruọ dẹ ne? Ẹghẹlẹ ọ vwọ ghanran vwẹre ọ ki da ohworho ẹro-o. Ẹghẹlẹ re ru wẹn ọrhọ yọ omamerhomẹ yanghene orho rhiẹ oborẹ wu ghini guọlọ, nọ lẹrhuọ dje ọdaremẹro phia.

2 O vwo ẹghẹlẹ owu ra ghini guọlọ usuẹn ẹghẹlẹ Osolobrugwẹ o tiobọnu harẹn ọwan. Ọrana yẹ ẹghẹlẹ rọ maido Osolobrugwẹ o tiobọnu harẹn ituakpọ. Uvuẹn urhomu-ẹmro ọnana, ene yono taghene i Jehova o dje ọmọyen Jesu Kristi rhe neneyo ọwan i sabu nyerẹn bẹmẹdẹ. (Se Matthew 20:28.) Nime i Jehova o dje Jesu rhiẹ otọrakpọ na mọ tan ọwan, no djephia taghene o ghini vwo ẹguọlọ kpahen ọwan.

ME YẸ OTAN NA?

3. Mesoriẹ ihworho e hwuẹ?

3 Otan na yẹ izede i Jehova o simi ituakpọ nẹ uhwu ọrhẹ ọdandan. (Ephesians 1:⁠7) Ne vwẹruọ oborẹ ọsoriẹ a guọlọ otan na, o fori ne rhe oborẹ ọ phiare ẹgbukpe uriusionrin buebun ri vrẹn ne uvuẹn ogba Eden. Adam ọrhẹ Eve ri rhiẹ ọsẹ ọwan ọrhẹ izu ọwan ukaro, i ru ọdandan. Nime aye i ru ọdandan, aye ni hwuru. Ihworho ephian e ji hwuẹ nime a ha ọdandan riuku mie Adam ọrhẹ Eve.—Se Iyẹnrẹn Ra Habaye 9.

4. Ọrọmo yẹ Adam, me yo vwori?

4 Ọke i Jehova ọ ma Adam, nọ yẹriẹ emru rọ ghanranren omamọ. Ọ yẹ Adam arhọ ọgbagba. O vwo iroro ọrhẹ ugboma rọ gbare. Fọkiẹ ọrana, Adam ọ sabu kpomẹ-ẹ, ọ hua-a, o ji hwuẹ-ẹ. Nime i Jehova yọ ma Adam, nọ hariẹ jerẹ ọmọyen. (Luke 3:38) Jehova ọ tẹmro rẹn Adam ọke ephian. Osolobrugwẹ ọ dabu dje oborẹ ọ guọlọ mie yi fiotọre, nọ jeghwai yẹ ye omamọ owian.—Genesis 1:​28-30; 2:​16, 17.

5. Me yo mevirhọ i Baibol na ọ ta taghene a ma Adam uvuẹn “ohọhọme Osolobrugwẹ”?

5 A ma Adam “uvuẹn ohọhọme Osolobrugwẹ.” (Genesis 1:27) Jehova nọ yẹ Adam iruemru ri họhọ Ọnẹyen, jerẹ ẹguọlọ, ẹghwanren, orhienbro ọsoso, ọrhẹ omẹgbanhon. Ọ yẹ Adam ugbomọphẹ. Adam orhiẹ irọbọtu-u. Osolobrugwẹ ọ ma riẹn neneyo ọ sabu djẹ oborẹ ọgbare yanghene oborẹ ọsọre. Orhianẹ Adam ọ huvwele Osolobrugwẹ, manẹ o nyerẹn bẹmẹdẹ uvuẹn i Paradais.

6. Me yẹ Adam ọ kpare fughwẹ ọke ọ tiẹn uvwele Osolobrugwẹ? Marhẹ o ru hobọte ọwan?

6 Adam ọ kpare emru ọghoghanren fughwẹ ọke ọ tiẹn uvwele Osolobrugwẹ, Osolobrugwẹ no brorhiẹn uhwu kpe yi. Adam nọ kpare omamọ onyerẹnkugbe ro vwori rhẹ Osolobrugwẹ fughwẹ, omaran ji te ugboma ọgbagba ọnẹyen, ọrhẹ ogba i Paradais na. (Genesis 3:​17-19) Adam ọrhẹ Eve a huvwele Osolobrugwẹ-ẹ, omarana, aye erhe vwo ifiẹrorhọ owuorowu-u. Fọkiẹ oborẹ Adam o ruru, yẹ “ọdandan ọ ruẹ akpọ na, uhwu no nẹ ọdandan rhe, omarana, uhwu no kerabọ lele ituakpọ ephian fọkime aye ephian i ru ọdandan ne.” (Romans 5:12) Ọke Adam o ru ọdandan, nọ “rhẹ” omayen ọrhẹ ọwan ephian rẹn ọdandan ọrhẹ uhwu. (Romans 7:14) Ọwan i vwo ifiẹrorhọ? Ee, e vwori.

7, 8. Me yẹ otan?

7 Me yẹ otan? Otan o sekpahen ekwakwa eva. Ọrukaro, otan osa ra kwa na sabu tiobọnu ohworho, yanghene rharhumu dẹ emru. Ọreva, otan osa ra kwa ro mwu uchunu emru ro biomurun.

8 O vwo ọmọ Adam owuorowu rọ nọ sabu kwosa arhọ rọ gbare rẹ Adam ọ kpare fughwẹ na-a. Ọrẹn, Jehova no rhie izede firhọ nọ sabu simi ọwan nẹ uhwu ọrhẹ ọdandan. Jene yono oborẹ otan na ọ wian lele ọrhẹ oborẹ ọwan ine ru mẹrẹn erere nie rhe.

OBORẸ I JEHOVA O RU TIOBỌNU OTAN NA

9. Marhẹ ene ru kwa otan na?

9 O vwo ọmọ Adam owuorowu rọ nọ sabu kwosa arhọ rọ gbare rẹ Adam ọ kpare fughwẹ na-a. Mesoriẹ? Nime ọwan ephian ihworho ri vwa gba. (Psalm 49:​7, 8) Ohworho ọrọrọ rọ gbare yọ nọ sabu kwosa arhọ ọgbagba ra kpare fughwẹ na. Ọnana yẹ ọsoriẹ e se yi “otan rọ gbare.” (1 Timothy 2:⁠6) Otan na ono vi mwu oborẹ Adam ọ kpare fughwẹ.

10. Marhẹ i Jehova o ru tiobọnu otan na?

10 Marhẹ i Jehova o ru tiobọnu otan na? Jehova o dje Ọmọyen rọ mai ghanren rhiẹ otọrakpọ na. Ọmọ na ro rhiẹ i Jesu, yẹ Osolobrugwẹ ọ kiki ma. (1 John 4:​9, 10) Jesu o vwo omwemẹ rọ nọ nyajẹ Ọsẹ ye obẹ odjuwu vwo, nọ rhiẹ otọrakpọ na. (Philippians 2:⁠7) Jehova no dje i Jesu nẹ odjuwu rhiẹ otọrakpọ na, ne vwiẹ i Jesu rhiẹ ohworho rọ gbare, ro vwo vwo ọdandan owuorowu.—Luke 1:⁠35.

Jehova o tiobọnu ọmọ ọghoghanren ọnẹyen no rhiẹ otan harẹn ọwan

11. Marhẹ ohworho owu ono ru sabu rhiẹ otan harẹn ihworho ephian?

11 Adam ọ lẹrhẹ ihworho ephian rhiẹ iruedandan ọke rọ tiẹn uvwele i Jehova. O vwo ohworho ọrọrọ rọ nọ sabu simi emọ Adam ephian nẹ uhwu? Ee. (Se Romans 5:19.) Jesu ro rhiẹ ohworho rọ gbare, nọ ha arhọ ye ru otan harẹn ọwan. (1 Corinthians 15:45) Arhọ ọgbagba ye, yọ nọ sabu simi emọ Adam ephian nẹ uhwu.—1 Corinthians 15:​21, 22.

12. Mesoriẹ i Jesu ọ rioja omamọ?

12 Baibol na ọ hunute oborẹ i Jesu ọ rioja te o ki hwu. A ha ephianphian fa ye, a kanren riẹn mwu orhan, nọ rioja emiamiamo o ki hwu. (John 19:​1, 16-18, 30) Mesoriẹ i Jesu ọ rioja erana? Nime, Echu ọ tare taghene o vwo onyakpọ owuorowu rọ nọ sabu sẹrorẹ atamwu ro vwo kpahen Osolobrugwẹ, ọrhọ dẹrughwaroghwu ojẹriọ ọgbogbanho-on. Jesu no djerie phia taghene ohworho rọ gbare ọnọ sabu sẹrorẹ atamwu ro vwo kpahen Osolobrugwẹ udabọ ojẹriọ ọgbogbanhon. Gbe roro oborẹ oma ọ merhen i Jehova te kpahen oborẹ i Jesu o ruru na!—Proverbs 27:11; se Iyẹrẹn Ra Habaye 15.

13. Marhẹ ye ru kwa otan na?

13 Marhẹ e ru kwa otan na? Jesu nọ ha ọghanromẹ arhọ ye rẹn ọsẹ ye. Ẹgbukpe 33, uvuẹn ibiamo Nisan 14 uvuẹn ikalẹnda itu i Jew, Jehova nọ ha uphẹn rẹn evwreghrẹn i Jesu nẹ aye i kpe yi hwu. (Hebrews 10:10) Ẹdọke esa a vrẹn hin, Jehova nọ rhọmọ i Jesu nẹ uhwu, ọrẹn orho rhiẹ ohworho ugboma ghwomara-an, no rhiẹ ohworho ẹhẹn. Ọke i Jesu ọ rharhumu bru Ọsẹ ye obẹ odjuwu, nọ ha ọghanromẹ arhọ ọgbagba ọnẹyen, ro rhiẹ otan na rẹn i Jehova. (Hebrews 9:24) Nime i Jesu ọ kwa otan na, ọwan ni vwo uphẹn ra na vabọ ọdandan ọrhẹ uhwu.—Se Romans 3:​23, 24.

OBORẸ WU NE RU MẸRẸN ERERE NẸ OTAN NA

14, 15. Me yo fori ne ru na sabu harhomu ọwan?

14 Inyenana, a mẹrẹn erere nẹ ẹghẹlẹ rọ maido rẹ Osolobrugwẹ o tiobọnu rẹn ọwan. Jene yono kpahen oborẹ ene ru mẹrẹn erere ọke ọnana ọrhẹ ọke rọ sa na.

15 A ha ọdandan ọwan rhomu ọwan. Ọ lọhọ re ne ru oborẹ ọgbare ọke ephia-an. Ọkezẹko, ọwan e ruẹ sọ nyoma ẹmro yanghene irueruo ọwan. (Colossians 1:​13, 14) Marhẹ ene ru harhomu ọwan? O fori na ghwẹriẹ nẹ orusọ ọwan jeghwai homariotọre nẹrhomo vwe i Jehova nọ harhomu ọwan. Ọke ọrana, ne vwo imwẹro taghene i Jehova ọ harhomu ọdandan ọwan ne.—1 John 1:​8, 9.

16. Me yo fori ne ru na sabu vwo ẹhẹn obrorhiẹn rọ fonron?

16 Ana sabu vwo ẹhẹn obrorhiẹn rọ fonron. Ẹhẹn obrorhiẹn ọwan orho brorhiẹn kpe ọwan, ọkezẹko nọ lẹrhẹ ọwan ni oma ọwan taghene e vwo ifiẹrorhọ-ọ, a jeghwai fiemru-u. Ọrẹn, e vwo ifiẹrorhọ. Arha nẹrhomo vwe i Jehova nọ harhomu ọwan, ana sabu vwo imwẹro taghene ọnọ kerhọ jeghwai harhomu ọwan. (Hebrews 9:​13, 14) Uvuẹn ẹrhomo ọwan, Jehova ọ guọlọre na ta riẹn kpahen ebẹnbẹn ọrhẹ ovwiẹlẹme ọwan ephian. (Hebrews 4:​14-16) Fọkiẹ ọrana, ọwan ne vwo omamọ onyerẹnkugbe rhẹ Osolobrugwẹ.

17. Ebrurhọ ego ya na sabu mẹrẹn fọkiẹ uhwu i Jesu?

17 E vwo ifiẹrorhọ re ne nyerẹn bẹmẹdẹ. “Osa ọdandan ọ kwa yẹ uhwu, ọrẹn ẹghẹlẹ Osolobrugwẹ o tiobọnẹ yẹ arhọ i bẹmẹdẹ nyoma i Kristi Jesu Ọrovwori ọwan.” (Romans 6:23) Nime i Jesu o hwu rẹn ọwan, ana sabu nyerẹn bẹmẹdẹ jeghwai vwo oma ọkpokpọ. (Revelation 21:​3, 4) Ọrẹn, me yo fori ne ru na sabu mẹrẹn ebrurhọ enana?

WU NE RHIABỌ DEDE OTAN NA?

18. Marhẹ e ru rhe taghene i Jehova o vwo ẹguọlọ kpahen ọwan?

18 Roro kpahen oborẹ oma ọ merhuọn te, ohworho orho ru ẹghẹlẹ orhorhomu wẹn. Otan na yẹ ẹghẹlẹ rọ mai ghanren kparobọ, no fori na kpẹmẹ i Jehova fọkiẹ otan na. John 3:16 ọrhọ ta rẹn ọwan taghene, “Osolobrugwẹ o vwo ẹguọlọ kpahen akpọ na omamọ, no dje Ọmọyen owu ọvo rẹ ọye o vwori rhe.” Itiọrurhomẹmro, Jehova o vwo ẹguọlọ kpahen ọwan omamọ, ọrana yẹ ọsoriẹ o tiobọnu Ọmọyen ọghoghanren no hwu fọkiẹ ọwan. Ọwan i ji rhe taghene i Jesu o vwo ẹguọlọ kpahen ọwan, nime o vwo omwemẹ ro no hwu fọkiẹ ọwan. (John 15:13) O fori nẹ ẹghẹlẹ ọrẹ otan na, ọ yọ imwẹro taghene Jehova ọrhẹ i Jesu i vwo ẹguọlọ kpahuọn.—Galatians 2:⁠20.

Ọwan i rhe yono kpahen i Jehova, nẹ ene rhiẹ igbehian yen, ẹguọlọ re vwo kpahiẹn no kodo rhọ

19, 20. (a) Marhẹ wu ne ru sabu rhiẹ ugbehian Osolobrugwẹ? (b) Marhẹ wu ne ru djephia taghene we rhiabọ dede izobo otan i Jesu?

19 Ra mẹriẹn taghene wu yono kpahen ẹguọlọ Osolobrugwẹ ne na, marhẹ wu ne ru sabu rhiẹ ugbehian yen? Ọ phẹrẹ ne wu vwo ẹguọlọ kpahen ohworho wu vwe rhe-e. John 17:3 ọ tare taghene ọwan ina sabu rhe i Jehova. We rhe ru ọnana, ẹguọlọ wu vwo kpahiẹn no kodo rhọ, ne wu ne rhe ru oborẹ ọnọ lẹrhẹ oma merhiẹn, ne wu ne rhiẹ ugbehian yen. Omarana, gbe rhe yono kpahen i Jehova nyoma i Baibol na.​—⁠1 John 5:⁠3.

20 Rhiabọ dede izobo otan i Jesu o zeri. Baibol na ọ tare taghene “Ohworho ro vwo esegburhomẹmro kpahen Ọmọ na ono vwo arhọ i bẹmẹdẹ.” (John 3:36) Me yo mevirhọ re ne vwo esegburhomẹmro? O mevirhọ taghene ene ru oborẹ i Jesu o yonirin ọwan. (John 13:15) Orhiẹ ọrẹ ana ta taghene e vwo esegburhomẹmro kpahen i Jesu ọvo-o. Ne rhiabọ dede otan na, ene ru emru kpahen esegburhomẹmro ọwan. James 2:26 ọ tare: “Esegburhomẹmro rọ vwọ wian . . . orinmi.”

21, 22. (a) Mesoriẹ o fo ne riẹ Ẹkarorhọ uhwu i Jesu kẹgbukpe kẹgbukpe? (b) Me ye ne yono kpahen uvuẹn Urhomu-ẹmro 6 ọrhẹ 7?

21 Riẹ Ẹkarorhọ uhwu i Jesu. Owuọwọn i Jesu o ki hwu, no yonirin ọwan taghene e ru ẹkarorhọ uhwu ọnẹyen. Iseri Jehova e ru ọnana kẹgbukpe kẹgbukpe, e se yi Ẹkarorhọ Uhwu i Jesu yanghene “Emaren Owuọwọn ọrẹ Ọrovwori” na. (1 Corinthians 11:20; Matthew 26:​26-28) Jesu ọ guọlọre na karorhọ taghene ọye o tiobọnu arhọ ọgbagba ọnẹyen ha tan ọwan. Nọ tare: “Are i rhe ru ọnana ha karorhọ mẹ.” (Se Luke 22:19.) We rhe riẹ Ẹkarorhọ uhwu i Jesu na, we djephia taghene wu karorhọ otan na ọrhẹ ẹguọlọ i Jehova ọrhẹ i Jesu i vwo kpahen ọwan.—Se Iyẹnrẹn Ra Habaye 16.

22 Otan na yẹ ẹghẹlẹ rọ maido ra yẹrẹ ọwan. (2 Corinthians 9:​14, 15) Ẹghẹlẹ ọghoghanren ọrana ọnọ tobọ rhua erere vwe iduduru ihworho ri hwu ne. Urhomu-ẹmro 6 ọrhẹ 7 ọnọ ta kpahen oborẹ ọrana ono ru sabu phia.