1) Sar pes šaj dodžanas, so pes ačhela?

SAR dikhes o spravi andre televiza, phenes tuke: „So mek avela?“ Sar dikhen o manuša, save pharipena the nalačhipen hin andro svetos, paťan, hoj o koňec le svetoske hin pašes. Hin ada čačipen? Sar oda ela? O manuš na džanel anglal te phenel, so pes ačhela. Ale o Del Jehovas džanel! Andre Biblija phenel, so ela amenca the la phuvaha. (Izaiáš 46:10; Jakub 4:14)

2, 3) So kamenas le Ježišoskere učeňika te džanel a sar lenge o Ježiš odphenďa?

² E Biblija na phenel, hoj ela zňičimen e phuv, sar avela o koňec le svetoske. Phenel, hoj ela ukončimen o nalačhipen. O Ježiš sikavel, hoj o kraľišagos le Devleskero vladňinela la phuvake. (Lukáš 4:43) Leskere učeňika kamenas te džanel, kana avela le Devleskero kraľišagos, ta phučle le Ježišostar: „Kana oda avela a pal soste prindžaraha, hoj [ela]... o koňec le svetoske?“ (Matúš 24:3 NZ) O Ježiš na phenďa presňe, savo ďives oda ela. Phenďa lenge, so pes ačhela sigeder, sar avela o koňec le svetoske. Oda, so o Ježiš phenďa, pasinel pre amari doba.

³ Andre kadi kapitola peske višvetľinaha, sar džanas, hoj so neksigeder avela o koňec ale nalačhe svetoske. Ale peršo pes mušinas te dodžanel pal o mariben, so sas  andro ňebos. Paľis achaľuvaha, soske hin ajci nalačhipen pre phuv.

4, 5) (a) So pes ačhiľa andro ňebos akor, sar ačhiľa o Ježiš kraľiske? (b) So pes ačhiľa, sar sas čhido tele o Satan, sar hin pisimen andro Zjavenie 12:12?

⁴ Andre 8 kapitola pes dodžanľam, hoj o Ježiš andro ňebos ačhiľa kraľiske andro berš 1914. (Daniel 7:13, 14) E kňižka Zjavenie phenel, so pes ačhiľa: „Andro ňebos začňinďa o mariben: O Michael [o Ježiš] the leskere aňjela pes marenas le drakoha [le Satanoha] a o drakos the leskere aňjela pes marenas lenca“. * O Satan the leskere demoni prehrajinde a sas čhide tele paš e phuv. Savo baro radišagos sas le aňjelen! Ale, so ada znameňinelas prekal o manuša? E Biblija phenel, hoj le manušenge ela pharo. Soske? Bo o Beng (Ďablos) hino igen choľamen, bo „džanel, hoj imar les nane but časos“. (Zjavenie 12:7, 9, 12)

⁵ O Beng (Ďablos) kerel igen but pharipena pre phuv. Hino igen choľamen, bo les „nane but časos“, dokim les o Del na zňičinela. So phenďa o Ježiš, hoj pes ačhela andro posledna ďivesa? (Dikh e poznamka 24.)

6, 7) So šaj phenas pal o vojni the bokh adaďives?

⁶ Vojni. O Ježiš phenďa: „O narodos džala pro narodos a o kraľišagos pro kraľišagos.“ (Matúš 24:7)  Andre amari doba sas murdarde andro vojni buter manuša, sar varekana. Andre jekh sprava pes pisinel, hoj beršestar 1914 sas andro vojni murdarde buter sar 100 milijoni manuša. (Worldwatch Institute) Beršestar 1900 dži andro berš 2000, sas andro vojni murdarde trival (3x) buter manuša, sar sas murdarde la dobatar, so dživelas o Ježiš dži andro berš 1900. Na džanas peske aňi te predstavinel, savi bari dukh the trapišagos predživenas a predživen milijoni manuša vašoda, bo hin ajci vojni!

⁷ Bokh. O Ježiš phenďa: „Ela bari bokh.“ (Matúš 24:7) Adaďives hin buter chaben sar varekana, ale the avka but manušen pal calo svetos nane, so te chal. Soske? Nane len dos love, kaj peske te cinen chaben, abo kaj len te el e maľa (roľa), pre savi bi vareso zasadzinenas. Buter sar milijarda manušen hin pro jekh ďives frimeder (čepeder) sar jekh euro. Hin len igen pharo dživipen. Jekh organizacija, so pomožinel ajse manušenge, phenel, hoj milijoni čhavore meren sako berš, bo nane len dos chaben, kaj te en čale a saste. (World Health Organization)

8, 9) Hin adaďives čačipen oda, so phenďa imar anglal o Ježiš pal o zemetraseňe the nasvaľiben?

 ⁸ Zemetraseňa. O Ježiš anglal phenďa: „Ena bare zemetraseňa.“(Lukáš 21:11) Sako berš užaras, hoj avena igen zorale zemetraseňa. Beršestar 1900 mule buter sar duj milijoni manuša, bo na predžiďile, sar avľa zemetraseňe. Adaďives imar džanas te phenel anglal, kaj the kana avela zemetraseňe, ale the avka but manuša furt meren.

⁹ Nasvaľibena. O Ježiš anglal phenďa, hoj ena „nalačhe nasvaľibena“. Ňebezpečna nasvaľibena murdaren but manušen a sig pes prechuden. (Lukáš 21:11) Adaďives o dochtora imar sikhľile, sar te sasťarel but nasvaľibena, ale the avka hin but aver nasvaľibena, so furt murdaren le manušen. But milijoni manuša meren sako berš, bo chuden tuberkuloza, malarija the cholera. O dochtora arakhle avri aver 30 nasvaľibena a varesave pes na den te sasťarel avri.

10) Hine adaďives ajse manuša, sar pisinel 2. Timotejovi 3:1–5?

¹⁰ Andro 2. Timotejovi 3:1–5 genas: „Le posledne ďivesenca avena o pharipena, savenca peske na džanena te del radi.“ O apoštol Pavol phenďa, save ena o manuša andro posledna ďivesa. O manuša...

• kamena ča pes korkoren

• kamena ča o love

• na šunena la da le dades

• na ena verna

• narado dikhena olen, so lenge hin fameľija

• na zľikerena pes

• ena sig choľamen a marena pes

• buter kamena peskero uspokojeňe sar le Devles

• phenena, hoj kamen le Devles, ale na šunena les

11) So pes ačhela le nalačhe manušenca, sar hin pisimen andro Žalm 92:7?

¹¹ Dikhes ajse manušen odoj, kaj džives? Ajse manuša hine všadzik. Ale o Del so neksigeder kerela aleha vareso. Sľubinel: „Sar o nalačhe barona sig sar burina a savorenge, so hine ňičomňika,  pes darinela, oda hin vašoda, kaj te en zňičimen pro furt.“ (Žalm 92:7)

12, 13) So šaj achaľuvas feder andre posledna ďivesa?

¹² E Biblija anglal phenďa, hoj andre posledna ďivesa ela pre phuv but dukh the trapišagos. Ale e Biblija tiš phenel lačhe veci, so pes ačhena.

¹³ Achaľona la Biblijake. O prorokos Daňijel pisinďa pal o posledna ďivesa: „But manuša džanena presňe, so hin o čačipen.“ (Daniel 12:4) O Del pomožinela peskere ľudoske, kaj mek feder te achaľol oleske, so hin andre Biblija. O Jehovas avka pomožinel hlavňe beršestar 1914. Napriklad, šaj achaľuvas, savo dvoležito hino leskero menos, so kerela o Del la phuvaha, sar sas poťimen vaš amare bini (hrjechi), so hin pal o meriben, so hino o vzkrjeseňe, sar amenge pomožinel le Devleskero kraľišagos, sar te dživel bachtales, sar pes te pačinel le Devleske. So le Devleskere služobňika keren oleha, so pes dodžanen? Aver proroctvos pre ada odphenel. (Dikh o poznamki 21 the 25.)

14) Kaj všadzik pes e lačhi sprava zvestinel a ko la zvestinel?

¹⁴ Zvestinel pes pal caľi phuv. Sar o Ježiš vakerelas pal o posledna ďivesa, phenďa: „Adi lačhi sprava pal o kraľišagos pes zvestinela savore manušenge pal caľi phuv.“ (Matúš 24:3, 14) Adi lačhi sprava pal o kraľišagos pes zvestinel (del te džanel) andro buter sar 230 krajini, andro buter sar 700 čhiba. Pal calo svetos le Jehovaskere svedki „andral dojekh narodos the andral savore fajti“ furt pomožinen le manušenge, kaj te achaľon, so hino o kraľišagos a sar amenge adi vlada  pomožinela, kaj te dživas bachtales. (Zjavenie 7:9 NZ) Na mangen vaš ada love. Varesave manuša len nanavidzinen a džan pre lende, ale the avka len ňič na zastavinel te del duma pal e lačhi sprava, so o Ježiš anglal phenďa. (Lukáš 21:17)

15) (a) Paťas, hoj dživas andre posledna ďivesa? Soske aleske paťas? (b) So pes ačhela olenca, so šunen le Jehovas a olenca, so les na šunen?

¹⁵ Paťas, hoj hin posledna ďivesa? But biblicka proroctva pal o posledna ďivesa pes splňinde. So neksigeder o Jehovas zastavinela zvestovaťeľsko buťi a avela „o koňec“. (Matúš 24:14) So hin koňec? O Armagedon, sar o Del zňičinela nalačhipen a použinela le Ježiš the peskere zorale aňjelen, kaj te zňičinen savoren, so na kamen te šunel le Jehovas the le Ježiš. (2. Tesaloničanom 1:6–9) Paľis o Satan the leskere demoni imar na scirdena le manušen pro nalačhipen. Savore, so služinen le Devleske a dikhen pro kraľišagos sar pre nekfeder vlada, dikhena, sar pes splňinel oda, so sľubinďa o Del. (Zjavenie 20:1–3; 21:3–5)

16) So mušines te kerel, te džanes, hoj imar hin pašes „o koňec“?

¹⁶ Ada svetos, saveske vladňinel o Satan, so neksigeder imar na ela. Phuč tutar: „So kampel, kaj te kerav?“ O Jehovas kamel, kaj te sikhľos so nekbuter andal e Biblija. Le tuke ada ko jilo. (Ján 17:3) Le Jehovaskere svedken hin sako kurko kresťanska zhromažďeňa, so pomožinen feder te achaľol la Biblijake. Ča phir pre ala zhromažďeňa sako kurko. (Pregen Hebrejom 10:24, 25.) Sar tut dodžaneha andal e Biblija, hoj kampel tuke te zmeňinel vareso andre tiro dživipen,  zmeňin oda. Te ada kereha, kameha le Jehovas mek buter. (Jakub 4:8)

17) Soske pes but manuša čudaľinena, sar avela o koňec?

¹⁷ O ďives, sar ena zňičimen o nalačhe manuša, avela sar „čorkošis (zloďejis) raťi“. Le manušen oda prekvapinela. (1. Tesaloničanom 5:2) But manuša na len peske ko jilo, hoj dživas andro posledna ďivesa. O Ježiš phenďa: „Sar sas andre ola ďivesa, sar dživelas o Noach, avka ela the akor, sar avela o Čhavo le manušeskero. Bo sar sas andre ola ďivesa angle potopa, hoj chanas a pijenas, lenas romňen a džanas romeste dži andre koda ďives, sar geľa o Noach andro korabos a na džanenas ňisostar, dokim na avľa e potopa a savoren tasľarďa, avka ela the sar avela o Čhavo le manušeskero.“ (Matúš 24:37–39 NZ)

18) So phenďa o Ježiš, pre soste peske mušinas te del pozoris?

¹⁸ Le tuke ko jilo le Ježišoskere lava. Ma bister, andre savi doba džives. Našťi avas ajse manuša, so „chan ajci, hoj na džanen, kana len hin dos, so hine bare pijaka, a so peske keren igen pharo jilo le dživipnastar“. O Ježiš phenďa, hoj o koňec ajse manušen „chudela [ňisostar ňič] sar pasca, so pes andre chuden o čirikle“. Tiš phenďa: „Avela oda pre savore, so dživen pre phuv... vašoda, ma soven, ale furt tumen modľinen andal calo jilo, kaj šaj te denašen savorestar, so pes majinel te ačhel a kaj šaj te ačhen (terďon) anglo Čhavo le manušeskero.“ (Lukáš 21:34–36) Soske peske kampel te lel ada ko jilo? Bo imar so neksigeder ela le Satanoskero nalačho svetos zňičimen. Ča ola, kas schvaľinela o Jehovas the o Ježiš, predžana andro nevo svetos a dživena odoj pro furt. (Ján 3:16; 2. Petra 3:13)