Ir al contenido

Ir al índice

YEMBOE 10

Biblia yandemboe vae ángel retare

Biblia yandemboe vae ángel retare

1. ¿Maerapa ikavi yaikuaa vaerä ángel reta regua?

JEHOVÁ oipota yae yaikuaa jëtara retare. Ángel reta jaenungavi Tumpa jëtara. Bibliape oñeenɨi “Tumpa taɨ reta” (Génesis 6:2). ¿Mbaepa oyapo ángel reta? ¿Arakae ángel reta këraipa omborɨ kia reta? ¿Ipuerepa yandemborɨ añave? (Emae nota 8).

2. a) ¿Kiapa oyapo ángel reta? b) ¿Mbovɨ ángel retapa oime?

2 Ikaviko yaikuaa kia oyapo ángel reta. Colosenses 1:16 jei Jehová oyapoma Jesús yave, “oyapo opaete mbaembae ara pe oï vae jare ɨvɨ pe oï vae”. Kuae oechauka oyapovi ángel reta. ¿Mbovɨpa jae reta? Biblia jei oime jeta millón ángel reta (Salmo 103:20; Apocalipsis 5:11).

3. ¿Mbaepa jei Job 38:4-7 ángel retare?

3 Biblia yandemboevi Jehová oyapo ángel reta ndei oyapo mbove ɨvɨ. ¿Këraipa ángel reta oñemosiente oecha yave ɨvɨ? Tembikuatía Job jei yandeve jae reta oyerovia yae. Jaeko metei tëtara oyeokuai metei rami Jehovápe (Job 38:4-7).

ÁNGEL RETA OMBORƗ JEHOVÁ JEMBIOKUAI RETA

4. ¿Këraipa yaikuaa ángel reta oipota yae oikuaa oasa vae kia retare?

4 Ángel reta oipota avei oikuaa oasa vae kia retare jare Tumpa oipota vae ɨvɨ peguarä jare kia reta peguarä (Proverbios 8:30, 31; 1 Pedro 1:11, 12). Ipuereko ángel reta ipɨatɨtɨ yae oecha Adán jare Eva oñemopüa yave Tumpa kotɨ. Ipuereko añave rupi maete ipɨatɨtɨ, oecha reta yave opaete seri iñeereenduäma Jehovápe. Ërei amogüe oeya jeko pochɨ yave jare oyerovaye Tumpa kotɨ, ángel reta oyerovia yaeko (Lucas 15:10). Ángel reta oipota yae oikuaa Tumpa jembiokuai retare. Jehová oyókuai ángel reta omborɨ vaerä jare oyangareko vaerä jembiokuai reta ɨvɨpe (Hebreos 1:14). Ñamae oasa vae kuae regua.

“CheTumpa ombou iaraɨgua, jae oyopia yaguapope reta iyuru” (Daniel 6:22).

5. ¿Arakaete, këraipa ángel reta omborɨ Tumpa jembiokuai reta?

5 Jehová ombou mókoi ángel reta omborɨ vaerä Lot jare jëtara reta oasayepe vaerä kañɨtei Sodoma jare Gomorragüi (Génesis 19:15, 16). Jaɨkue rupi jeta año oasa yave, oitɨ reta profeta Daniel yaguapope reta jɨ̈rupe, ërei mbaetɨ maräi oyapo, echa “Tumpa ombou iaraɨgua, jae oyopia yaguapope reta iyuru” (Daniel 6:22). Jaɨkue rupi, apóstol Pedro cárcelpe oï yave, Jehová ombou metei ángel oepɨ vaerä (Hechos 12:6-11). Ángel reta jaenungavi omborɨ Jesús oiko yave ɨvɨpe. Oyembobautisama yave, “araɨgua reta omborɨ” (Marcos 1:13). Ndei oyuka reta mbove, metei ángel “omomɨ̈rata” (Lucas 22:43).

6. a) ¿Këraipa yaikuaa ángel reta omborɨ Tumpa jembiokuai reta añave rupi? b) ¿Mbae marandu retapa yamboyevɨta?

6 Añave rupi, ángel reta mbaetɨma oyekuaa kia retape. Ërei Tumpa jekuaeño oyókuai omborɨ vaerä jembiokuai reta. Biblia jei: “YandeYa iaraɨgua oiko, oipoɨu chugüi vae reta iyɨ́vɨri jare oepɨ” (Salmo 34:7). ¿Maerapa ñamonecesita yandeangareko vaerä? Echa ñanoi yanderovaicho reta imbaepuere yae vae oipota maräi yandeapo reta. ¿Kia retapa jae? ¿Kiagüipa ou? ¿Këraipa oipota reta maräi yandeapo? Yamboyevɨ vaerä kuae marandu reta, yaecha mbae oasa oyapoma yave Adán jare Eva.

YANDEROVAICHO RETA OYEKUAMBAE VAE

7. ¿Mbaepa oyapo Satanás opaete seri kia reta ndive?

7 Yemboe 3 pe yayemboema metei ángel oñemopüa Tumpa kotɨ jare oipota omogobierna ïru retare. Bibliape ombojee Satanás Aña guasu (Apocalipsis 12:9). Satanás oipotavi ïru reta oñemopüa Tumpa kotɨ. Ombotavɨ Eva, joko güive opaete seri ombotavɨ. Ërei amogüe reta Abel, Enoc jare Noé rami oiko reta jupi rupi Jehovápe (Hebreos 11:4, 5, 7).

8. a) ¿Amogüe ángel reta këraipa oyeapo aña reta? b) ¿Mbaepa oyapo aña reta oasayepe vaerä ɨporu guasugüi?

8 Noé iara rupi, amogüe ángel reta oñemopüa jare oeya ara oikoape, oiko vaerä kuimbae rami ɨvɨpe. ¿Maerapa? Biblia jei jae reta oipota omenda (emongeta Génesis 6:2). Ërei mbaetɨko ikavi oyapo jókuae (Judas 6). Jókuae ángel reta pochɨ vae rami, opaete seri kia reta jókuae ara rupi güɨrokomegua jeko kavi reta jare pochɨ yae oyeapo reta. Jayave Jehová jei opa omboai vaerä jeko pochɨ vae reta ɨporu guasu rupi. Ërei oepɨ jembiokuai reta jupi vae (Génesis 7:17, 23). Ángel pochɨ vae reta oasayepe vaerä, ojoye arape. Jókuae ángel pochɨ vae reta Biblia oenɨi aña reta. Jae reta oiparavo oñemoïru Satanás ndive oñemopüa vaerä Tumpa kotɨ, jare jökorai Aña guasu oikoma juvicharä (Mateo 9:34).

9. a) ¿Mbaepa oasa aña reta ndive ojoye yave arape? b) ¿Mbaepa yayemboeta?

9 Ipɨapochɨ ramo, Jehová mbaetɨma omaeño aña reta oikoye vaerä jëtara reta ndive. Aña reta mbaetɨma ipuere oyembojete kuimbae rami, ërei jekuaeño “ombotavɨ opaete ɨvɨ pegua reta” (Apocalipsis 12:9; 1 Juan 5:19). Yaecha kërai ipuere ombotavɨ jeta yae kia reta (emongeta 2 Corintios 2:11).

¿KËRAIPA AÑA RETA OMBOTAVƗ KIA RETA?

10. ¿Këraipa aña reta ombotavɨ kia reta?

10 Jeta mbae reta rupi aña reta ombotavɨ kia reta. Jeta kia reta oeka ipaye vae reta, imbaekuaa vae reta jare kia imiari omanogüe reta ndive. Jare kuaeko imiari aña reta ndive. Kuae oyapo vae aña imbaeko. Ërei Biblia yandeokuai yasɨrɨ vaerä opaete aña reta imbae (Gálatas 5:19-21). ¿Maerapa? Echa omaepïaro vae oiporu ñuai oipɨɨ vaerä mɨmba reta, jaeramiñovi aña reta oiporu ñuai ombotavɨ vaerä kia reta (emae nota 26).

11. a) ¿Mbaepa oyapo kia reta? b) ¿Maerapa mbaetɨ yayapo jókuae?

11 Kia reta ojo oeka maratuta imombeúa vae, coca rupi oecha vae, carta rupi omongeta vae jare ipaye vae reta oñepɨano vaerä ani oparandu vaerä oasata jae ndive vae ani güɨnoitara korepoti. Kuae reta rupi Satanás ombotavɨ kia reta. Jeta kia reta ipɨayemongeta ikaviko kuae reta, ërei mbaetɨko jökorai. Ikaviä yaeko. Biblia oechauka aña reta jare maratuta imombeúa vae reta oparavɨkɨ päveko. Hechos 16:16-18 pe, yamongeta “metei kuñatai aña imbaepuere rupi” oikuaa “mbae maratuta vae”. Apóstol Pablo oekɨ aña kuñatai jetegüi yave, kuñatai mbaetɨma güɨnoi mbaepuere oikuaa vaerä maratuta vae.

12. a) ¿Maerapa ikaviä yaeka ñanemiari vaerä omano vae reta ndive? b) ¿Maerapa Tumpa jembiokuai reta mbaetɨ oyapo aña reta imbae?

12 Aña reta oiporuvi ïru ñuai ombotavɨ vaerä kia reta. Oipota güɨroviaka yandepuere ñanemiari omano vae reta ndive jare oime vɨteri oiko reta ïkotɨa rupi jare ipuere imiari yande ndive ani ipuere oyapo yandeve ikaviä vae. Echa, oime amogüe jëtara ani iamigo omano vae, ipuere ojo imbaekuaa kotɨ jare imbaekuaa jei ipuere imiari omano vae ndive. Imbaekuaa vae ipuereko jei amogüe mbae iamigogüe ani jëtara omano oyapose vae jaenungavi ipuere oyapo iamigo iñee rami (1 Samuel 28:3-19). Jaenungavi, kia reta oyapo jeta mbae jare jei reta omano vae ialma peguarä: Oime tëogüe yave jókuae pɨ̈tu mbaetɨ oke reta, omboyau omano vae, omonde reta temimonde jüu vae, oyapo misa, oyapo novena, omano reta iarape oñono metei mesa omano vae peguarä jare jeta ïru mbaembaeye. Cristiano reta mbaetɨ oipota oyapo kuae teko reta yave, jëtara reta ani icomunidad pegua reta oipotaä oyemongeta jae reta ndive jare ipuerevi imiari kachi ikotɨ. Ërei cristiano reta oikuaa kaviko omano vae reta mbaetɨma oiko ïkotɨa rupi. Ngaraai yandepuere ñanemiari omanogüe reta ndive jare mbaetɨ ipuere maräi yandeapo (Salmo 115:17). Jáeramo agüɨye yayapo jókuae teko reta. Jaenungavi, agüɨye etei yandepɨayemongeta yaja vaerä imbaekuaa vae retape (emongeta Deuteronomio 18:10, 11; Isaías 8:19).

13. Amogüe reta okɨɨyese aña retagüi, ¿ërei añave këraipa yogüɨreko?

13 Aña reta mbaetɨ ombotavɨño kia reta jaenungavi oporoamondo. Añave rupi, Satanás jare iaña reta oikuaa “michi peguaño ma oikota” ndei Tumpa omokañɨ mbove ɨvɨgüi, jáeramo jeietema pochɨ jare iyarasɨ yae arakaegüi (Apocalipsis 12:12, 17). Ërei, jeta kia reta oikose kɨɨye reve aña retagüi, añave mbaetɨma okɨɨye chugüi reta. ¿Maerapa mbaetɨma okɨɨye aña retagüi?

EÑEMOMƗ̈RATA AÑA RETA KOTƗ JARE EYEYORA

14. Cristiano reta tenondegua vae rami, ¿këraipa yandepuere yayeyora aña retagüi?

14 Biblia jei yandeve kërai ñañemomɨ̈rata aña reta kotɨ jare kërai yayeyora chugüi reta. Echa, amogüe Éfeso pegua reta ndei oikuaa mbove añetete vae, imiarise aña reta ndive. ¿Këraipa oyeyora kuae teko retagüi? Biblia jei: “Jeta ipaye vae reta güeru itupapire reta, jare oapɨ opaete vae jovake” (Hechos 19:19). Echa, jae reta oipota oiko cristiano reta rami, opa oapɨ opaete itupapire reta mbaekuaa regua. Añave rupi ikavi yayapo jókuae rami. Opaete oipota oyeokuai Jehovápe vae omboaitako opaete mbae añagüi ou vae. Ipuereko amogüe tupapire reta, ñeerɨru reta, película reta, música reta, jaeramiñovi mbaembae oyeopia vaerä mbae ikaviä vaegüi jare ïru mbae oyea oï aña reta ndive vae. Ipuereko kuae reta ikavi chupe oecha yave ani oendu yave, ërei aña retagüiko ou. Jáeramo agüɨyetako ñanoi jókuae mbaembae reta (1 Corintios 10:21).

15. ¿Mbaeyepa yayapota ñañemomɨ̈rata vaerä Satanás jare iaña reta kotɨ?

15 Mbovɨ añoma oasa yave Éfeso pegua reta oapɨ itupapire reta mbaekuaa regua, apóstol Pablo oikuatía jekuaeño güɨnoi ñeraro espíritu mbaepuere ikavimbae reta ndive (Efesios 6:12). Jökoraiko, yepetëi jae reta opa oapɨ itupapire reta, aña reta jekuaeño oipota oyapo mbae ikavimbae vae. Jayave, ¿mbaeyepa ikavi oyapo vaerä jókuae cristiano reta? Pablo jei: “Peipɨɨ yeopiaka jae ko mborogüɨrovia, agüɨye vaerä aña imii raɨ jendɨ vae oa peré” (Efesios 6:16). Ñerarope metei sundaro oyangareko vaerä iyé oiporu yeopiaka, jökoraiñovi yandeporogüɨrovia ipuere yandeangareko. Yarovia katu yave Jehováre ipuere yandeangareko, jayave yandepuereta ñañemomɨ̈rata Satanás jare iaña reta kotɨ (Mateo 17:20).

16. ¿Këraipa yandepuere ñamomɨ̈rata yandeporogüɨrovia Jehováre?

16 ¿Këraipa yandepuere ñamomɨ̈rata yandeporogüɨrovia Jehováre? Ikaviko ara ñavo yamongeta Biblia jare yaroviata jae yandeangarekota vae. Yandeporogüɨrovia ipɨ̈rata Jehováre yave, Satanás jare iaña reta ngaraa maräi yandeapo (1 Juan 5:5).

17. ¿Mbaeyepa yandeangarekota aña retagüi?

17 ¿Mbaeyepa ipuere oyapo cristiano Éfeso pegua reta? Jae reta oikose jeta kia reta oyapo aña jembiapo reta ipɨtepe. Jáeramo Pablo jei chupe reta: “Peyerure avei, pemoñera Tumpa Espíritu rupi” (Efesios 6:18). Ikavieteko oyerure avei Jehovápe oyangareko vaerä jese reta. Jare ¿yandenoo? Jaeramiñovi yaiko kia reta oyapo aña jembiapo reta ipɨtepe. Jáeramo ñamoñera Jehovápe yandeangareko vaerä jare ikavieteko yaiporu jee yayerure yave (emongeta Proverbios 18:10). Jekuaeño yayerure Jehovápe yave yandereepɨ vaerä Aña guasugüi, jae omboyevɨtako yandeyerure reta (Salmo 145:19; Mateo 6:13).

18, 19. a) ¿Këraipa yandepuere ñamoamɨri Satanás jare iaña reta? b) ¿Mbae marandupa oyemboyevɨta yemboe ou vaepe?

18 Yamboai opaete aña imbae reta yandegüi yave jare yarovia Jehová yandeangareko vae, jayave yandepuereta ñañemomɨ̈rata Satanás jare iaña reta kotɨ. Agüɨyetako yakɨɨye chugüi (emongeta Santiago 4:7, 8). Jehová imbaepuere yaete aña retagüi. Noé iara reta rupi ombocastiga aña reta jare kuri omokañɨteita (Judas 6). Nemaendúa mbaetɨko yandeiño ñaï kuae ñerarope. Jehová oiporu iángel reta yandeangareko vaerä (2 Reyes 6:15-17). Yandepuere yarovia Jehová yandemborɨta ñamoamɨri vaerä Satanás jare iaña reta (1 Pedro 5:6, 7; 2 Pedro 2:9).

19 Ërei, Satanás jare iaña reta jeta oiporarauka kia retape, ¿maerapa Tumpa ndeiño omokañɨ? Kuae marandu oyemboyevɨta yemboe ou vaepe.