Kpohọ eme nọ e riẹ eva

Kpohọ oria eware nọ e riẹe eva

UZOU AVỌ IKPE

Uzẹme na Kpahe Ikọ-Odhiwu

Uzẹme na Kpahe Ikọ-Odhiwu

1. Fikieme u ro fo re ma wuhrẹ kpahe ikọ-odhiwu?

JIHOVA ọ gwọlọ nọ ma riẹ uviuwou riẹ. Ikọ-odhiwu a rrọ uviuwou Ọghẹnẹ. Evaọ Ebaibol na, a se rai “emọ Ọghẹnẹ.” (Job 38:7) Eme ikọ-odhiwu a re ru? Ẹvẹ a ro fiobọhọ kẹ ahwo-akpọ no evaọ okenọ u kpemu? Kọ a sai fiobọhọ kẹ omai nẹnẹ?​—Rri Ẹme-Oruvẹ 8.

2. Ẹvẹ uzuazọ ikọ-odhiwu na u ro muhọ? Kọ bro ikọ-odhiwu e riẹ?

2 O gwọlọ nọ ma rẹ riẹ oghẹrẹ nọ uzuazọ ikọ-odhiwu na u ro muhọ. Obe Ahwo Kọlọsi 1:16 o vuẹ omai nọ, okenọ Jihova ọ ma Jesu no, kẹsena a tẹ “ma eware efa kpobi evaọ obọ idhiwu na gbe otọakpọ na.” Enana i kugbe ikọ-odhiwu re. Bro ikọ-odhiwu e riẹ? Ebaibol na ọ ta nọ ikọ-odhiwu ima udhusoi buobu e riẹ.​—Olezi 103:20; Eviavia 5:11.

3. Eme obe Job 38:4-7 o vuẹ omai kpahe ikọ-odhiwu?

3 Ebaibol na o te je wuhrẹ nọ Jihova ọ ma ikọ-odhiwu na no taure ọ tẹ te ma otọakpọ na. Ẹvẹ o jọ ikọ-odhiwu na oma nọ a ruẹ otọakpọ na nọ Ọghẹnẹ ọ ma? Obe Job o vuẹ omai nọ eva e were ikọ-odhiwu na gaga. Ikọ-odhiwu na a wo usu okpekpe kugbe ohwohwo evaọ uviuwou Jihova nọ a rrọ na.​—Job 38:4-7.

IKỌ-ODHIWU A RE FIOBỌHỌ KẸ AHWO ỌGHẸNẸ

4. Ẹvẹ ma rọ riẹ nọ ikọ-odhiwu a wo isiuru kpahe ahwo-akpọ?

4 Ikọ-odhiwu a wo isiuru kpahe ahwo-akpọ gbe ẹjiroro nọ Jihova ọ rọ ma otọakpọ na gbe ahwo-akpọ. (Itẹ 8:30, 31; 1 Pita 1:11, 12) O kẹ rai uye gaga nọ Adamu avọ Ivi a wọso Jihova. Yọ o be tubẹ mae kẹ ae uye nọ a be ruẹ nọ ahwo-akpọ buobu a bi yoẹme kẹ Jihova ha. Rekọ nọ ohwo o te kurẹriẹ je zihe bru Jihova ze, ikọ-odhiwu na a rẹ ghọghọ gaga. (Luk 15:10) Ikọ-odhiwu na a wo isiuru gaga kẹ ahwo nọ a be gọ Ọghẹnẹ. Jihova ọ rẹ rehọ ikọ-odhiwu fiobọhọ jẹ thọ idibo riẹ nọ e rrọ otọakpọ na. (Ahwo Hibru 1:7, 14) Joma ta kpahe iriruo jọ.

“Ọghẹnẹ mẹ o vi ukọ-odhiwu riẹ ze, o te ruru unu ikpohrokpo na.”​—Daniẹl 6:22

5. Ẹvẹ ikọ-odhiwu a ro fiobọhọ kẹ idibo Ọghẹnẹ evaọ okenọ u kpemu?

5 Jihova o vi ikọ-odhiwu ivẹ nyai fiobọhọ kẹ Lọt avọ ahwo uwou riẹ re a sae dhẹ vabọ evaọ ọraha ikpewho Sọdọm avọ Gomora. (Emuhọ 19:15, 16) Ikpe udhusoi buobu nọ i lele i rie, a gbolo Daniẹl ọruẹaro na fihọ ọgọdọ ikpohrokpo, rekọ ikpohrokpo na e nwa riẹ oma ha keme ‘Ọghẹnẹ o vi ukọ-odhiwu riẹ ze, o te ruru unu ikpohrokpo na.’ (Daniẹl 6:22) Uwhremu na nọ a fi Pita ukọ na họ uwou-odi, Jihova o vi ukọ-odhiwu nyai si ei no uwou-odi ze. (Iruẹru Ikọ 12:6-11) Ikọ-odhiwu a fiobọhọ kẹ Jesu re evaọ okenọ ọ jọ otọakpọ. Wọhọ oriruo, nọ ọ họ-ame no, “ikọ-odhiwu e jẹ gbodibo kẹe.” (Mak 1:13) Yọ taure a te ti kpe Jesu, ukọ-odhiwu jọ ‘ọ bọ riẹ ga.’​—Luk 22:43.

6. (a) Ẹvẹ ma rọ riẹ nọ ikọ-odhiwu a bi fiobọhọ kẹ ahwo Ọghẹnẹ nẹnẹ? (b) Enọ vẹ ma te kiyo rai?

6 Nẹnẹ, ikọ-odhiwu a gbẹ be romavia kẹ ahwo ho. Rekọ Ọghẹnẹ ọ gbẹ be rọ ikọ-odhiwu fiobọhọ kẹ idibo riẹ. Ebaibol na ọ ta nọ: “Ukọ-odhiwu Jihova o bi rou ahwo kpobi nọ a be dhozọ Riẹ, yọ ọ rẹ thọ ae.” (Olezi 34:7) Fikieme ma rọ gwọlọ nọ a thọ omai? Keme ma wo ewegrẹ nọ e ga vi omai nọ e gwọlọ nwa omai oma. Amono họ ewegrẹ yena? Bovẹ a no ze? Ẹvẹ a be rọ gwọlọ nwa omai oma? Re ma sai kiyo enọ nana, joma ta kpahe oware nọ o via nọ a nwane ma Adamu avọ Ivi no.

EWEGRẸ MAI NỌ MA RẸ RUẸ HẸ

7. Eme Setan ọ viẹ ahwo jọ họ ru no?

7 Ma jọ Uzou avọ 3 wuhrẹ nọ ukọ-odhiwu jọ ọ wọso Ọghẹnẹ jẹ gwọlọ nọ o re su amọfa. Ebaibol na o se rie Setan Ẹdhọ na. (Eviavia 12:9) Setan ọ tẹ jẹ gwọlọ nọ amọfa a rẹ wọso Ọghẹnẹ re. Setan ọ viẹ Ivi họ raha uzi, yọ anwọ oke yena ze, ọ viẹ ahwo-akpọ buobu họ no re. Rekọ, ahwo jọ wọhọ Ebẹle, Enọk, gbe Noa a gba riẹ mu inọ a re yoẹme kẹ Jihova.​—Ahwo Hibru 11:4, 5, 7.

8. (a) Ẹvẹ ikọ-odhiwu jọ a ro zihe ruọ idhivẹri? (b) Eme idhivẹri na a ru re owhe na ọ siọ ae ba ekpe?

8 Evaọ oke Noa, ikọ-odhiwu jọ a wọso Ọghẹnẹ, a te no uwou rai evaọ obọ odhiwu ze te rria otọakpọ wọhọ ahwo-akpọ. Fikieme? Ebaibol na ọ ta nọ a gwọlọ wo eyae. (Se Emuhọ 6:2.) Rekọ oware yena nọ ikọ-odhiwu na a ru na o thọ. (Jud 6) Wọhọ ikọ-odhiwu imuomu yena, ahwo buobu evaọ oke yena a te ti wo iruemu etọtọ gbe ozighi. Jihova ọ tẹ jiroro nọ ọ rẹ rehọ owhe ku otọakpọ na kpobi re ọ raha ahwo omuomu no. Rekọ o siwi idibo riẹ nọ i yoẹme kẹe. (Emuhọ 7:17, 23) Ikọ-odhiwu na a te zihe kpobọ odhiwu re a sae zọ. Ebaibol na o se ikọ-odhiwu nana idhivẹri. A keke aro fihọ kuomagbe Setan wọso Ọghẹnẹ, Ẹdhọ o te zihe ruọ osu rai.​—Matiu 9:34.

9. (a) Eme ọ via kẹ idhivẹri na nọ a zihe kpobọ odhiwu? (b) Eme ma bi ti wuhrẹ kpahe?

9 Fiki ọwọsuọ rai, Jihova ọ kuvẹ hẹ re idhivẹri na a wariẹ kuomagbe emọ riẹ nọ i kiọkọ. (2 Pita 2:4) Idhivẹri na a rẹ gbẹ sai zihe oma ruọ ahwo-akpọ ofa ha, rekọ a gbe bi “su akpọ na soso thọ.” (Eviavia 12:9; 1 Jọn 5:19) Joma wuhrẹ oghẹrẹ nọ a be rọ viẹ ahwo buobu họ, hayo su ai thọ.​—Se 2 Ahwo Kọrint 2:11.

EPANỌ IDHIVẸRI A BE RỌ VIẸ AHWO HỌ

10. Idhere vẹ idhivẹri a be rọ viẹ ahwo họ nẹnẹ?

10 Idhivẹri a be rehọ idhere buobu viẹ ahwo họ. Edhere jọ nọ a bi ro ru onana họ, ahwo jọ a re lele idhivẹri ta ẹme ovavo, efa a rẹ nyusu kugbe ai ẹkwoma omọfa jọ nọ o re lele idhivẹri ta ẹme kẹ ae, ohwo wọhọ ọbo-ẹva, hayo ọruẹaro. A re se uruemu nana iruẹru-imizi. Rekọ Ebaibol na o jie uzi kẹ omai nọ ma kẹnoma thethabọ no oware kpobi nọ idhivẹri na a wobọ kugbe. (Ahwo Galesha 5:19-21) Fikieme? Wọhọ epanọ ozuẹ ọ rẹ rehọ oware jọ kpahe ẹta kẹ erao na, ere idhivẹri a rẹ rehọ eware sa-sa kpahe ẹta rọ viẹ ahwo họ re a sae kpọ uzuazọ rai.​—Rri Ẹme-Oruvẹ 26.

11. Eme họ ẹva-ọgba, kọ fikieme ma rẹ rọ whaha iẹe?

11 Edhere jọ nọ a be rọ viẹ ahwo họ nẹnẹ họ ẹkwoma ẹva-ọgba. Ẹva-ọgba họ epanọ a rẹ rọ ogaga imizi kiẹ otọ oware nọ o te via evaọ obaro hayo oware nọ a riẹ hẹ. Ahwo jọ a re ru onana ẹkwoma isi nọ a re rri rọ gbẹva, eware-oka nọ a rẹ gwọlọ, ekade nọ a rẹ rọ gbẹva, ughẹgbe nọ a rẹ rọ gbẹva, hayo isi evabọ ohwo nọ a re rri rọ gbẹva. Ahwo buobu a roro nọ enwoma evuọvo e rrọ iruẹru nana ha, rekọ enwoma e da rai fia. Iruẹru nana i re yoyoma gaga. Wọhọ oriruo, Ebaibol na o dhesẹ nọ idhivẹri na gbe ahwo nọ a rẹ gbẹva a re ruiruo kugbe. Ma jọ obe Iruẹru Ikọ 16:16-18 se kpahe ọmọtẹ jọ nọ o je ru iruẹru “ẹva-ọgba” nọ “idhivẹri ọ jẹ kẹ ẹgba aruọruẹ.” Rekọ nọ Pọl ukọ na o le idhivẹri na noi oma no, ọmọtẹ na ọ gbẹ jẹ sae ruẹaro ho.

12. (a) Fikieme u ro yoma gaga re ma lele ahwo nọ a whu no ta ẹme? (b) Fikieme idibo Ọghẹnẹ a gbe ro kuomagbe ahwo ru iruemu ẹwho nọ i wobọ kugbe idhivẹri hi?

12 Idhivẹri na a be rọ edhere ọfa viẹ ahwo họ. A rẹ gwọlọ ru omai roro nọ ma rẹ sae ta ẹme kẹ ahwo nọ a whu no gbe nọ ahwo nọ a whu no na a gbẹ rrọ uzuazọ evaọ oria jọ, yọ a rẹ sae ta ẹme kẹ omai hayo nwa omai oma. Wọhọ oriruo, nọ ogbẹnyusu ohwo hayo omoni riẹ o te whu, ahwo jọ a rẹ nyabru ohwo nọ o re lele izi ta ẹme, ọnọ ọ ta nọ ọ rẹ sai lele ohwo nọ o whu no na ta ẹme. Izi na e sae vuẹ ohwo na eware jọ kpahe ogbẹnyusu riẹ hayo omoni riẹ nọ o whu na hayo a sae tubẹ ya urru ohwo nọ o whu no na. (1 Samuẹle 28:3-19) Eware buobu nọ a rẹ jọ iwhori ru i dhesẹ nọ ahwo a rọwo nọ enọ i whu no na a gbẹ rrọ uzuazọ evaọ eria jọ. Enana i kugbe epati nọ a re ru evaọ uwhori, ekareghẹhọ uwhori nọ a re ru, idhe nọ a re dhe kẹ ahwo nọ a whu no, eware jọ nọ a rẹ ta kẹ aye-uku nọ o ru, hayo iwhekipini. Nọ Ileleikristi na a tẹ se nọ a re ru eware nana ha, ahwo uwou rai gbe ahwo ẹwho rai a re lele ai whọ, lae eka, hayo tubẹ ta nọ a re gbe lele ai ru oware ovo ho. Rekọ Ileleikristi a riẹ nọ ahwo nọ a whu no a rrọ uzuazọ evaọ oria ovo ho. Ma rẹ sai lele ai ta ẹme he, yọ a rẹ sae nwa omai oma ha. (Olezi 115:17) Yọroma gaga. Whọ daoma lele ohwo nọ o whu no hayo idhivẹri ta ẹme vievie he, yọ who dhomahọ iruemu ẹwho nọ i wobọ kugbe idhivẹri vievie he.​—Se Iziewariẹ 18:10, 11; Aizaya 8:19.

13. Eme ahwo nọ a jẹ dhozọ idhivẹri vẹre a sai ru no?

13 U te no eviẹhọ no, idhivẹri na a re je ru ozọ mu ahwo. Nẹnẹ na, Setan avọ idhivẹri riẹ a riẹ nọ “omoke kakao” u kiọkọ taure Ọghẹnẹ ọ tẹ te raha ai no otọakpọ na no, fikiere a be rọ ozighi gbe ofu ru eware vi epaọ anwẹdẹ kpobi. (Eviavia 12:12, 17) Rekọ idu ahwo buobu nọ a jẹ hae dhozọ idhivẹri vẹre a gbẹ be dhozọ rai hi. Ẹvẹ a sai ro no igbo ozodhẹ idhivẹri?

WỌSO IDHIVẸRI NA RE WHO NO IGBO RAI

14. Ẹvẹ ma sai ro no igbo idhivẹri na wọhọ Ileleikristi ikpe-udhusoi ọsosuọ?

14 Ebaibol na ọ vuẹ omai oghẹrẹ nọ ma sae rọ wọso idhivẹri na gbe epanọ ma sai ro no igbo rai. Wọhọ oriruo, ahwo jọ evaọ okpẹwho nọ a re se Ẹfisọs a jẹ hai lele idhivẹri na ta ẹme taure a tẹ te riẹ uzẹme na. Ẹvẹ a ro no igbo rai? Ebaibol na ọ ta nọ: “Ibuobu nọ i je ru iruẹru emajiki a kwa ebe rai kokohọ a tẹ mahe ae evaọ iraro ahwo kpobi.” (Iruẹru Ikọ 19:19) Fikinọ a gwọlọ jọ Ileleikristi, a raha eware kpobi nọ a je ro ru emajiki. Oware utioye na o gwọlọ nẹnẹ re. Ohwo kpobi nọ ọ gwọlọ gọ Jihova ọ rẹ raha oware kpobi nọ u wobọ kugbe idhivẹri. Enana e sae jọ ebe, emagazini, obe nọ a drọ isi fihọ nọ a re rri rọ gbẹva, ifimu, ile, eware aroza, gbe iwoho eware emajiki hayo eware idhivẹri nọ ahwo a rehọ wọhọ eware aroza nọ e rẹ wha ẹbẹbẹ ze he. E sae jẹ jọ eware nọ ahwo a re kuhọ oma re a rọ thọ omarai no eware okpẹtu.​—1 Ahwo Kọrint 10:21.

15. Eme ọfa ma re ru re ma sae wọso Setan avọ idhivẹri riẹ?

15 Nọ ikpe jọ e vrẹ no nọ Ileleikristi obọ Ẹfisọs a mahe ebe rai nọ i wobọ kugbe iruẹru-imizi no, Pọl ukọ na o kere se ai nọ a gbe wo “ohọre,” koyehọ o gbẹ gwọlọ nọ a rẹ daoma wọso “izi imuomu” na. (Ahwo Ẹfisọs 6:12) Ẹhẹ, dede nọ Ileleikristi obọ Ẹfisọs na a mahe ebe rai no, idhivẹri na a gbẹ jẹ gwọlọ nwae oma. Kọ eme ọfa o gwọlọ nọ a re ru? Pọl ọ ta kẹ ae nọ: “Wha tọlọ ojese ologbo ẹrọwọ na, onọ wha sai ro furie ese kpobi nọ e be ware erae nọ omuomu na ọ be sa.” (Ahwo Ẹfisọs 6:16) Wọhọ epanọ ojese ọ rẹ thọ osoja evaọ ẹmo na, ere ẹrọwọ mai ọ rẹ thọ omai re. Ma te fi eva mai kpobi họ Jihova ọ rẹ sae thọ omai, ma sae wọso Setan gbe idhivẹri na.​—Matiu 17:20.

16. Ẹvẹ ma sai ro ru ẹrọwọ nọ ma fihọ Jihova ga vi epaọ ọsosuọ?

16 Ẹvẹ ma sai ro ru ẹrọwọ nọ ma fihọ Jihova ga vi epaọ ọsosuọ? O gwọlọ nọ ma re se Ebaibol na kẹdẹ kẹdẹ jẹ daoma rẹroso Jihova inọ ọ te thọ omai. Ma te fi eva mai kpobi họ Jihova, Setan avọ idhivẹri riẹ a rẹ sae nwa omai oma vievie he.​—1 Jọn 5:5.

17. Eme ọfa ọ te thọ omai no obọ idhivẹri na?

17 Eme ọfa o gwọlọ nọ Ileleikristi obọ Ẹfisọs na a re ru? A jẹ rria okpẹwho nọ iruẹru-imizi e vọ. Fikiere Pọl ọ ta kẹ ae nọ: “Wha hae jọ evaọ uyero kpobi lẹ.” (Ahwo Ẹfisọs 6:18) O gwọlọ nọ a rẹ lẹ se Jihova ẹsikpobi re ọ thọ ae. Kọ ẹvẹ kpahe omai? Ma be rria akpọ nọ iruẹru-imizi e dafia. Fikiere o gwọlọ nọ ma rẹ lẹ se Jihova re ọ thọ omai re, yọ o gwọlọ nọ ma re se odẹ riẹ evaọ olẹ na. (Se Itẹ 18:10.) Ma tẹ be lẹ se Jihova ẹsikpobi re ọ thọ omai no obọ Setan, Jihova ọ te kuyo elẹ mai.​—Olezi 145:19; Matiu 6:13.

18, 19. (a) Ẹvẹ ma sai ro fi kparobọ evaọ ohọre nọ ma bi lele Setan avọ idhivẹri na họre na? (b) Onọ vẹ ma te kuyo riẹ evaọ uzoẹme notha?

18 Ma tẹ raha oware kpobi evaọ uzuazọ mai nọ u wobọ kugbe iruẹru-imizi jẹ rẹroso Jihova inọ ọ te thọ omai, ma te sae wọso Setan avọ idhivẹri riẹ. U du gwọlọ nọ ma rẹ dhozọ rai vievie he. (Se Jemis 4:7, 8.) Jihova ọ ga vi idhivẹri na thethabọ. Ọ kẹ rai uye evaọ oke Noa, yọ ọ te raha ai no evaọ obaro. (Jud 6) Kareghẹhọ nọ mai ọvo ma be họre ohọre nana ha, Jihova ọ rrọ kugbe omai. Jihova ọ be rọ ikọ-odhiwu riẹ thọ omai. (2 Ivie 6:15-17) Ma wo imuẹro inọ Jihova o ti fiobọhọ kẹ omai fi Setan avọ idhivẹri riẹ kparobọ evaọ ohọre nana.​—1 Pita 5:6, 7; 2 Pita 2:9.

19 Rekọ otẹrọnọ Setan avọ idhivẹri na a be wha ebẹbẹ se omai gaga, fikieme Ọghẹnẹ ọ gbẹ re rọ raha ai no ho? Ma te kuyo onọ nana evaọ uzoẹme notha.