Olupe wihina wone muselu dhilimo

Olupele muselu wogwaddela

MUSOLO 10

Bibliya onasoriha ddi wodhela angero?

Bibliya onasoriha ddi wodhela angero?

1. Ekalele ddi yapama wanona angero?

SAPAMA wanona angero. Yehova onafuna wi emudhaye enoniwe ni athu atene. Bibliya onawithana angero ‘ahima a Mulugu.’ (Jó 38:7) Angero enaapara mabasa baani? Aliwa yakavihere addi athu malabo amundduli? Angero enonikavihera peeno?—Osugwe wonelamo 8.

2. (a) Aapaddusile angero baani? (b) Epaddusiwe angero angasi?

2 Colossenses 1:16 onasoriha wi Yehova numala ompaddusa Yesu, ‘dhihipaddusiwa dhego dhimodha odhulu ni dha elabo yavati.’ Eyo enatonyihedha wi angero epaddusiwe ni Yehova. Yehova aapaddusile angero angasi? Bibliya onawoga wi ehipaddusiwa matxikwi ni matxikwi aangero.—Salmos 103:20; Apocalipse 5:11.

3. Livuru na Jó nnanihudhiha ddi wodhela angero?

3 Livuru na Jó nnohudhiha wi Yehova aapaddusile angero ahinathi opaddusa elabo yavati. Murima wewa waali aavi yamoniliwa Yehova apaddusaga elabo yavati? Aliwa yahihagalala vanlubale. Angero aatene yaali owiwanana ni yomwiwelela Yehova.—Jó 38:4-7.

ANGERO ENOWAKAVIHERA ADHARI A MULUGU

4. Nnonne addi wi angero enowapwatha athu?

4 Bibliya onohudhiha wi malabwene angero enowapwatha athu. Aliwa enafuna yonege dhipadduwaga dhego dhapama Yehova onaafuniyena athu ni elabo yavati. (Provérbios 8:30, 31; 1 Pedro 1:11, 12) Mohanganyedha angero yahukuuwa vanlubale yamoniniliwa Adawu ni Eva egamurugunuwele Yehova. Aliwa enowukuuwa yasugwaga athu owinjhiva elabo yavati ehinerana efunelo ya Mulugu. Bibliya onasoriha wi aliwa enohagalala vanlubale muthu oothega athwaruwa, vano anoohogolowela omwiwelela Mulugu. (Lucas 15:10) Angero ehikanna nthebwa ninlubale nadhari a Yehova. Yehova onowalabihedha angero wihina aakavihere ni aabarele adhari aye. (Hebreus 1:7, 14) Kabeni noone dherilena angero malabo amundduli.

‘Mulugu aaga ohumuruma mungero aye, ofuga mulomo dha apoddogoma.’—Daniel 6:22

5. Owoge dhopadduwa dhinoniha makalelo angero yakaviheriiwa adhari a Mulugu malabo amundduli?

5 Mudhidhi Yehova ahinagujhule luwani yo Sodoma ni Gomora, Yehova aharuma angero abili wi yamukavihere Lo namudhaye wihina ethawe. (Génesis 19:15, 16) Nuvira mudhidheene, ahikalawo mwene anvokere Daniyeli muliddini wihina atakuniwe naapoddogoma, mbwenye kaawedhile ninga mwawogele Daniyeli egi: ‘Mulugu aaga ohumuruma mungero aye, ofuga mulomo dha apoddogoma.’ (Daniel 6:22) Yopadduwa emodha samurumiwi Peduru. Oliye ahivokeriwa mukambura, mbwenye Yehova omuruma mungero mmodha omukumihamo. (Atos 12:6-11) Yesu ‘ahikaviheriwa nangero’ agaali elabo yavati. (Marcos 1:13) Ohalaga mudhidhi vang’ono wi Yesu apiwe, ahidha mungero mmodha wihina ‘amulibihe.’ — Lucas 22:43.

6. (a) Nnone addi wi angero enowakavihera adhari a Mulugu? (b) Makoho baani enahoweleya iyo onona dhowakuladha?

6 Peeno angero kinoneya ni mento ninga malabo amundduli. Mbwenye nroromelege wi angero ennana wakaviherave adhari a Mulugu, mwaha wi Bibliya onasoriha wi: ‘Mungero a Yehova onakala vakukuvivene va adhari aye.’ (Salmos 34:7) Nnohowela obareliwa nangero mwaha nihikanna amwiddani akopolo ehinanifunana opama. Amwiddani ala ehinanifunana opama baani? Enadhela wani? Enanitotela addi obure? Wihina nnone yowakula yamakoho ala, nrajhihe wubuwela epadduwile omambelelowene Yehova agamanle ompaddusa Adawu ni Eva.

ANGERO ABURE

7. Peeno yogana ya Saddana siviniya?

7 Musolo 3 wa livuru nna, ohusoriha wi mungero mmodha ohumurugunuwela Mulugu mwaha wokalela nrima othonga wa Mulugu. Bibliya onawoga wi mungero oyo di Saddana, Ddiyabo. (Apocalipse 12:9) Saddana onagana ninga athu aatene emurugunuwele Mulugu. Oliye ohumuleketha Eva, ofiyedha peeno onnana walekethave athu owinjhiva. Mbwenye, athu amodha ninga Abeli, Enoki, Nowe yahididela omwiwelela Yehova.—Hebreus 11:4, 5, 7.

8. (a) Mwahaya bwaddi angero amodha edhe ekalege ademoniyu? (b) Ademoniyu nuwawona manjhe ekunelaga elabo yerile ddi?

8 Angero amodha amwiddani a Mulugu, mwaha wosakula omulabela Saddana, bumwahaya mBibliyani egithaniwa ademoniyu. Malabo a Nowe, angero ayo abure yahisukuma elabo yo odhulu, odha okalaga elabo yavati ni mwiili wemuthu. Mwahaya bwaddi aliwa edhe yerege ndo? Bibliya onawoga wi aliwa yakalela murogo ahiyana wi yatele. (Omwileri Génesis 6:2.) Mbwenye, angero kipaddusiwe wihina etelege. (Judas 6) Nuumala watela ahiyana, elabo yatene yavati odhaala athu owopiha ni oohiwelela. Egereye ndo Yehova waxela athu atene abure amudhidhi yole nimutokora. Mbwenye Yehova wavulusa adhari aye owiwelela. (Génesis 7:17, 23) Angero ale abure nuwawona manjhe ekunelaga elabo, ohogolowela odhulu wankawene, aliwa okalaga ni Ddiyabo omulabelaga oliyeene.—Mateus 9:34.

9. (a) Angero abure nuuhogolowela odhulu yapadduwele ddi? (b) Vano nnafuna nihudhere ddi?

9 Angero abure nuuhogolowela odhulu, yahisinyusiwa ni Yehova, mwaha Yehova keenyile wihina aliwa ekalege vamodha ni emudhi yaye. (2 Pedro 2:4) Peeno ademoniyu kinawedha wisaddula okala ninga athu, mbwenye aliwa enna ‘waholosa athu aatene eelabo yavati.’ (Apocalipse 12:9; 1 João 5:19) Vano Kabeni nihudhere makalelo ademoniyu enaaholosiwa athu owinjhiva.—Omwileri 2 Coríntios 2:11.

ADEMONIYU ENAAHOLOSA ADDI ATHU?

10. Wihina ademoniyu yalekethe athu enalabihedha ddi?

10 Murako mmodha Saddana onalabihedhiye, fuwaleketha athu ni dhego dhowipiini. Eyo enatapulela ddi? Enatapulela wawogana ademoniyu. Aliwa nimalango enothapanya ni muthu wula muthuya ahinonaga wi onathapanya naliwene. Malabo mamodha eyo enereya muthu adhowa wombeeza makanga wanamuugu. Bumwahaya Bibliya agasoriha wi nirabele ethu-siithu enalabihedha ademoniyu. (Gálatas 5:19-21) Dhowipiini enakala ninga murako onareya namasaya wihina amwihidde mwanenyama. Ademoniyu enalabihedha dhego dhowipiini wihina yalekethe athu ni yaasugwedhege.—Osugwe wonelamo 26.

11. Murako mmodha onalabihedha ademoniyu buvi? Ekakelele ddi ethu yowopiha wombeeza makanga?

11 Murako mmodha ademoniyu enalabihedhiwa, bimakanga. Athu enokala nuuxixa woona dhinaapadduwele osogolo wodhela olabihedha kopolo dhahinadhuwanyeya wihina yoone dhamusogolo obe dhego dhahinoneye. Malabo mamodha enokala nuutapulela dhooroha wodhela osugwa thendderi, wombeeza makanga, wileri mmadani mwa muthu, olabihedha bola a kiristal, wawileri majhangala a taru. Athu owinjhiva enubuwela wi kahiyo ethu yowopiha, mbwenye mwebaribarene egaali ethu yowopiha. Motajhiha Bibliya, onotonyihedha wi ademoniyu enowalabihedha akumbaasa. Va Atos 16:16-18 vinomuwoga ‘demoniyu asoriha dhereye osogolo.’ Amukaviheresa namwali dhaala ‘owoga dhego dhaapadduwe osogolo.’ Murumiwi Pawulo nuumwigara demoniyu ole, kopolo anna namwali ole dhowoga dhereye osogolo okwela.

12. (a) Ekalele ddi yowopiha owoga ni anookwa? (b) Mwahaya bwaddi makiristawu eebaribari ehirumedhaga mweddelo onereya mmakwelo?

12 Ademoniyu ehikanna makalelo mamodha owaleketha athu. Aliwa enafuna wi nrumedhege wihina muthu akwa, ehikala yego enavenyamo odhowa okalaga mburo mmodha, wathinyedhaga athu mubuwelo wi malabo mamodha podi omuwogana. Motajhiha, muthu akweliwa mmudhaye obe mukwaye aliwa enihina, wafunaga podi odhowa wanamuugu wi ukavihere omuwogena muthu ole okwile. Yindo namuugu ole podi omuwogana mwanookwa ole obe omutajhiha makalelo awogiye. (1 Samuel 28:3-19) Malabo mamodha muthu akwa, enojha mathanga aanokwa, okutha mukutho, wavaha mukono obe omujha sataka. Makiristawu eebaribari yakodda ohara mweddelo yola, onereya mmakwelo, enosanyiwa, enoruwaniwa, obe enoyanyaliwa ni amudhiwa. Mwahaya bowi makiristawu eebaribari ehinona muthu akwa kawo yego enahala ekalagawove. Kinenyeya owoga ni anookwa newene aliwa kinanerela yego yabure. (Salmos 115:17) Mbwenye makiristawu eebaribari enokala pasope. Ebaribari sowi, anookwa kinawoga, bumwahaya makiristawu eebaribari egakodda ohara mweddelo dhinavolowelamo ademoniyu.—Omwileri Deuteronómio 18:10, 11; Isaías 8:19.

13. Athu ale yawovesa ademoniyu, ofiyedha peeno enowawovave?

13 Ohiya ademoniyu walekethave bahi athu, aliwa enowawoniha goyi. Peeno ademoniyu kinanganyedha wi ‘wahalele mudhidhi mug’onove’ vohilegela Mulugu onere waxelavo veelaboni ya vati. Yehova kanahiye mudhidhi wowinjhivene yawonihaga athu goyi. (Apocalipse 12:12, 17) Bumwahaya peeno athu owinjhiva, kinawova ademoniyu newene kinathusiwa. Yandile addi?

WIKOME WIHINA WOOBOWE MMADANI MWA ADEMONIYU

14. Akala muthu onofuna okala mukiristawu eebaribari enahoweleya eere ddi?

14 Bibliya ononixagiha makalelo owathawa ni owiwobola mmadani mwa ademoniyu. Motajhiha Bibliya onowawoga akudda Efesiyu yanna elemelelo yowoga ni anookwa wodhela ademoniyu, mbwenye yawoobonle yaali onona ebaribari. Yandile addi? Bibliya onowoga wi: ‘Muthithene waathu yombeeza makanga wawugela malivuru ewa wapaha athu yaasugwaga.’ (Atos 19:19) Wihina ekale makiristawu ebaribari, yofuneya wawugela malivuru atene amakanga yanniwana wi yapahe. Emodhave peeno, akala muthu onoofuna okala mukiristawu eebaribari wi amulabelege Yehova, asukume dhego dhatedhene dhinalabihedha ademoniyu. Dhego nda dhinaagiwana podi okala, malivuru, marevista, mavuwo, piiri, thumwa, filime, jhibo, dhovudhuwana dhiniwanana ni ademoniyu, dhego dhatedhene dhinalabihedha ademoniyu sowopiha. Dhego dhendha podi okalaga ninga dhinokavihera, mbwenye annyaya bademoniyu.—1 Coríntios 10:21.

15. Wihina Saddana ni ademoniyu ekale wolapela ni iyo nere ddi?

15 Naarive makiristawu ale oWefesu egamanle wapaha malivuru ewa a makanga, ademoniyu kiyaselele waholosa. Nuvira mwana yaka, murumiwi Pawulo wera aliwa yahikannave ‘koddo’ ni ‘makuru a muzimu dhabure.’ (Efésios 6:12) Ki vano, yego emodha yafuneya sivi? Murumiwi Pawulo, ahawaddela wera: ‘Ohiya dhendhove baahi, mulabihedhe yowithithana yunlubale ya nroromelo, enukavihereni othimihedha mathere ambure enahidda mootho.’ (Efésios 6:16) Malabo amundduli atoropa, yowara yowithithana yawanaga koddo. Nimukalelo mmodhave, peeno iyo podi olabihedha nroromelo nehu ninga yowithithana. Enofuneya ohanganyedha wi Yehova onere onibarela wa dhego dhatedhene dhabure. Nerana ndo Saddana vamodha ni ademoniyu enere okala wolapela ni iyo. — Mateus 17:20.

16. Nnande addi olibiha nroromelo nehu?

16 Nnande addi olibiha nroromelo nehu? Wodhela omwileri Bibliya malabo amatene. Nerana ndo nroromelo nehu ni Yehova nnakale nolibanene ni enonelo yehu enere okala yowakwanela. Nroromelo nehu nakala nooliba, Saddana ni ademoniyu kinawedha onerela obure.—1 João 5:5.

17. Yego emodha enaanibarele muzimu dhademoniyu sivi?

17 Yego emodha yaakavihere makiristawu owefesu, yaali ddi? Elabo yo Efesu, yaali luwani yathabwile okalawo muzimu dha ademoniyu. Bumwahaya, Pawulo adhe aakongomedhege ‘oolobela mudhidhi watene.’ (Efésios 6:18) Yofuneya okanna elemelelo yoolobela mudhidhi watene wa Yehova wihina aabarele. Iyo peeno, nnakala mwilaboni mudhanle muzimu dha ademoniyu. Mowindala enofuneya owaraliha olobela, nromolaga ndina na Mulugu Yehova, nlobaga wi anibarele muzimu dhabure. (Omwileri Provérbios 18:10.) Namuloba Yehova wihina anibarele, oliye onere onaakula. — Salmos 145:19; Mateus 6:13.

18, 19. (a) Nnande addi omugonjhiha Saddana ni ademoniyu? (b) Nikoho baani nnaakuliwe nabajha ohudhera musolo onaharela?

18 Wi nigonjhihe koddo nnawanihu ni Saddana vamodha ni ademoniyu, enofuneya osukuma dhatedhene dhili dhewa, nroromelaga obareliwa ni Yehova. Kinahoweleya wawoova ademoniyu. (Omwileri Tiago 4:7, 8.) Yehova ohukanna kopolo wakwaranya ademoniyu. Yehova ohasinyusa ademoniyu malabo a Nowe, osogolo onere watolosa angero atene abure. (Judas 6) Nihidduwale wihina Yehova ori nihiyo, malabo yala nnawanihu ni Saddana. Oliye onnalabihedha angero owiwelela ni apama wi enibarele. (2 Reis 6:15-17) Nihanganyedhege wi Yehova onere onikavihera ogonjhiha koddo nnawanihu ni ademoniyu. — 1 Pedro 5:6, 7; 2 Pedro 2:9.

19 Woona wi ademoniyu vamodha ni Saddana enna othabwa werana obure, mwahaya bwaddi Yehova ahatolosaga ovanene? Nikoho nna, nnere wakuliwa nabajha ohudhera musolo onaharela.