Eya go dikagare

Eya go lelokelelo la dikagare

KGAOLO YA LESOME

Go Tseba Therešo ka Barongwa

Go Tseba Therešo ka Barongwa

1. Ke ka baka la’ng re swanetše go ithuta ka barongwa?

JEHOFA o nyaka gore re tsebe lapa la gagwe. Barongwa ke ditho tša lapa la Modimo. Ka Beibeleng ba bitšwa “barwa ba Modimo.” (Jobo 38:7) Mošomo wa barongwa ke eng? Ba thušitše batho bjang nakong e fetilego? Le gona na ba ka re thuša lehono?​—Bala Tlhaloso 8.

2. Barongwa ba bopilwe ke mang? Go ile gwa bopša barongwa ba bakae?

2 Re swanetše go tseba gore barongwa ba bopilwe ke mang. Bakolose 1:16 e re botša gore ka morago ga gore Jehofa a bope Jesu, “[go ile gwa hlolwa goba gwa bopša] dilo tše dingwe ka moka tše di lego magodimong le lefaseng.” Seo se akaretša le barongwa. Go ile gwa bopša barongwa ba bakae? Beibele e re go na le barongwa ba dimilione tše makgolo.​—Psalme 103:20; Kutollo 5:11.

3. Jobo 38:4-7 e re botša’ng ka barongwa?

3 Le gona Beibele e re ruta gore Jehofa o ile a bopa barongwa pele a ka bopa lefase. Ba ile ba ikwa bjang ge ba bona lefase? Puku ya Jobo e re botša gore ba be ba thabile. E be e le lapa leo le momaganego le hlankela Jehofa gotee.​—Jobo 38:4-7.

BARONGWA BA THUŠA BATHO BA MODIMO

4. Re tseba bjang gore barongwa ba na le taba le batho?

4 Ke kgale barongwa ba na le taba le morero wa Jehofa ka lefase gotee le batho. (Diema 8:30, 31; 1 Petro 1:11, 12) Ba swanetše go ba ba ile ba nyama kudu ge Adama le Efa ba be ba sa kwe Modimo. Le gona ba swanetše go ba ba nyama le go feta gona bjale ge ba bona gore batho ba bantši ga ba kwe Jehofa. Eupša ge motho yo a itšego a itshola gomme a boela go Modimo, barongwa ba a thaba. (Luka 15:10) Barongwa ba na le taba kudu le batho bao ba hlankelago Modimo. Jehofa o diriša barongwa go thuša bahlanka ba gagwe mo lefaseng le go ba šireletša. (Baheberu 1:7, 14) Anke re ahlaahleng e mengwe ya mehlala ya seo.

“Modimo wa ka o romile morongwa wa gagwe a tswalela melomo ya ditau.”​—Daniele 6:22

5. Barongwa ba ile ba thuša bjang bahlanka ba Modimo nakong e fetilego?

5 Jehofa o ile a romela barongwa ba babedi go thuša Lota le lapa la gagwe gore ba tšhabe ge go be go fedišwa motse wa Sodoma le wa Gomora. (Genesi 19:15, 16) Mengwaga e makgolo ka morago, moporofeta Daniele o ile a lahlelwa ka moleteng wa ditau, eupša ga se tša ka tša mo gobatša ka gobane ‘Modimo o ile a roma morongwa wa gagwe a tswalela melomo ya ditau.’ (Daniele 6:22) Ka morago, ge moapostola Petro a be a le kgolegong, Jehofa o ile a romela morongwa gore a mo lokolle. (Ditiro 12:6-11) Le gona barongwa ba ile ba thuša Jesu ge a be a le mo lefaseng. Ka mohlala, ka morago ga gore a kolobetšwe, “barongwa ba be ba mo hlankela.” (Mareka 1:13) Pejana ga gore Jesu a bolawe, morongwa o ile “a mo matlafatša.”​—Luka 22:43.

6. (a) Re tseba bjang gore barongwa ba thuša batho ba Modimo lehono? (b) Ga bjale re tlo araba dipotšišo dife?

6 Lehono, barongwa ga ba sa iponagatša bathong. Eupša Modimo o sa diriša barongwa go thuša bahlanka ba gagwe. Beibele e re: “Morongwa wa Jehofa o hlomile mešaša go dikologa bohle bao ba boifago Modimo, gomme o a ba hlakodiša.” (Psalme 34:7) Ke ka baka la’ng re hloka go šireletšwa? Ka gobane re na le manaba a matla ao a nyakago go re gobatša. Manaba ao ke bomang? A tšwa kae? A leka bjang go re gobatša? E le gore re arabe dipotšišo tšeo, anke re boneng seo se ilego sa direga nakwana ka morago ga gore Adama le Efa ba bopše.

MANABA A RENA AO A SA BONAGALEGO

7. Sathane o be a nyaka gore batho ba dire’ng ge a be a ba fora?

7 Go Kgaolo 3 re ithutile gore morongwa yo a itšego o ile a se kwe Modimo gomme a nyaka go buša batho. Beibele e mmitša Sathane Diabolo. (Kutollo 12:9) E bile Sathane o be a nyaka gore batho ba bangwe ba se ke ba kwa Modimo. O ile a kgona go fora Efa, gomme ga e sa le go tloga ka nako yeo o forile batho ba bantši. Lega go le bjalo, batho ba bangwe ba bjalo ka Abele, Henoge le Noa ba ile ba dula ba botegela Jehofa.​—Baheberu 11:4, 5, 7.

8. (a) Go tlile bjang gore barongwa ba bangwe e be batemona? (b) Batemona ba ile ba dira’ng gore ba phologe Meetsefula?

8 Mehleng ya Noa, barongwa ba bangwe ba ile ba se kwe Modimo gomme ba tlogela legae la bona legodimong go tlo phela bjalo ka batho mo lefaseng. Ka baka la’ng? Beibele e re botša gore ba be nyaka go ba le basadi. (Bala Genesi 6:2.) Eupša barongwa ba be ba sa swanela go dira seo. (Juda 6) Ka go swana le barongwa bao ba babe, batho ba bantši mehleng yeo ba ile ba se sa botega gomme ba ba bogale. Ka gona Jehofa o ile a phetha ka go fediša batho ba babe ka go tliša meetsefula mo lefaseng. Eupša o ile a phološa bahlanka ba gagwe ba botegago. (Genesi 7:17, 23) E le gore barongwa bao ba babe ba phologe, ba ile ba boela legodimong. Beibele e bitša barongwa bao gore ke batemona. Ba ile ba kgetha go tlatša Sathane go se kweng ga gagwe Modimo, gomme Diabolo ya ba mmuši wa bona.​—Mateo 9:34.

9. (a) Go ile gwa direga’ng ka batemona ge ba boetše legodimong? (b) Re tlo ithuta ka’ng dirapeng tše di latelago?

9 Ka ge e be e le marabele, Jehofa ga se a ka a ba amogela gape gore e be ditho tša lapa la gagwe. (2 Petro 2:4) Batemona ga ba sa kgona go iphetoša batho, eupša ba sa “[timetša] lefase ka moka.” (Kutollo 12:9; 1 Johane 5:19) Anke re ithuteng kamoo ba kgonago go lahletša, goba go timetša, batho ba bantši ka tsela ye.​—Bala 2 Bakorinthe 2:11.

KAMOO BATEMONA BA FORAGO BATHO

10. Batemona ba fora batho bjang?

10 Batemona ba fora batho ka ditsela tše dintši. Ge batho ba dirišana le batemona, ba dira seo ka go lebanya goba ba diriša motho yo a itšego, bjalo ka ngaka ya ditaola goba ramaleatlana. Mokgwa wo o bitšwa botemona goba go dirišana le meoya e mebe. Eupša Beibele e re laela gore re be kgole kudu le selo le ge e le sefe seo se tswalanago le botemona. (Bagalatia 5:19-21) Ka baka la’ng? Ka gobane go etša ge motsomi a diriša molaba go tanya diphoofolo, batemona ba diriša maano go tanya batho le go ba laola.​—Bala Tlhaloso 26.

11. Bonoge ke’ng, gona ke ka baka la’ng re swanetše go bo phema?

11 Tsela e nngwe yeo batemona ba e dirišago e bitšwa bonoge. Bonoge ke go diriša matla a botemona go leka go tseba seo se tlago go direga nakong e tlago goba go tseba dilo tšeo di sa tsebjego. Motho yo a itšego a ka leka go dira se ka go lebelela dinaledi, go diriša dipheko, go bala methaladi ya ka gare ga seatla sa motho goba go lebelela motho sefahlegong ke moka a mmotša dilo tšeo di tlago go mo diragalela. Batho ba bantši ba nagana gore mekgwa ye ga e kotsi, eupša seo ga se therešo. E kotsi kudu. Ka mohlala, Beibele e bontšha gore batemona le didupe ba šoma gotee. Go Ditiro 16:16-18, re bala ka “motemona wa bonoge” yo a bego a thuša ngwanenyana yo a itšego “ka go noga.” Ka morago ga gore moapostola Paulo a rake motemona, ngwanenyana yoo o ile a se sa kgona go noga goba go bolela dilo tšeo di tlago go direga nakong e tlago.

12. (a) Ke ka baka la’ng go le kotsi go leka go boledišana le bahu? (b) Ke ka baka la’ng bahlanka ba Modimo ba sa ke ba tšea karolo meetlong ya botemona?

12 Batemona ba diriša tsela e nngwe go tanya batho. Ba leka go dira gore re dumele gore go a kgonega gore re bolele le bahu le gore ge e le gabotse bahu ba sa phela lefelong le itšego e bile ba ka boledišana le rena goba ba re gobatša. Ka mohlala, motho yo a hlokofaletšwego ke mogwera goba wa leloko a ka ya go motho yo a itšego, yo bjalo ka sedupe seo se ipolelago gore se kgona go bolela le bahu. Se ka botša motho yoo dilo tše di kgahlišago ka mogwera wa gagwe yo a hwilego goba wa leloko, sa ba sa ekiša lentšu la motho yoo a hwilego. (1 Samuele 28:3-19) Le gona dilo tše dintši tšeo di dirwago ge motho a bolokwa di theilwe tumelong ya gore bahu ba sa phela lefelong le itšego. Dilo tše di ka akaretša meletlo yeo e dirwago ka morago ga poloko, meletlo ya go gopola letšatši la poloko, go phasa badimo, meetlo yeo e direlwago bahlolo le bahlologadi goba meletelo. Ge Bakriste ba gana go latela meetlo ye, malapa a gabo bona goba batho ba metseng ya gabo bona ba ka ba sola, ba ba roga goba ba se sa nyaka go kwa selo ka bona. Eupša Bakriste ba a tseba gore bahu ga ba phele lefelong le itšego. Ga go kgonege gore re bolele le bona e bile ba ka se re gobatše. (Psalme 115:17) O hlokomele. O se ke wa leka go boledišana le bahu goba batemona e bile o se ke wa tšea karolo meetlong ya botemona.​—Bala Doiteronomio 18:10, 11; Jesaya 8:19.

13. Ke’ng seo batho ba bantši bao ba bego ba boifa batemona ba kgonnego go se dira?

13 Batemona ga ba fo fora batho eupša e bile ba a ba tšhoša. Lehono, Sathane le batemona ba gagwe ba a tseba gore ba šaletšwe feela ke “nako e kopana” pele Modimo a ba fediša mo lefaseng, ka gona ba kotsi kudu e bile ba galefile le go feta. (Kutollo 12:12, 17) Lega go le bjalo, batho ba dikete bao ba kilego ba boifa batemona ga ba sa ba boifa. Ba kgonne bjang gore ba se sa ba boifa?

GANETŠA BATEMONA E BILE O SE SA DIRIŠANA LE BONA

14. Go etša Bakriste ba lekgolong la pele la nywaga, re ka dira’ng gore re se sa dirišana le batemona?

14 Beibele e re botša kamoo re ka ganetšago batemona le seo re ka se dirago gore re se sa dirišana le bona. Ka mohlala, batho ba bangwe ba motseng wa Efeso ba be ba boledišana le batemona pele ba ka ithuta therešo. Ba kgonne bjang gore ba se sa dirišana le bona? Beibele e re: “Ba bantši ba bao ba bego ba dira malea ba kgobokanya dipuku tša bona gomme ba di fiša pele ga mang le mang.” (Ditiro 19:19) Ka ge ba be ba nyaka go ba Bakriste, ba ile ba fiša dipuku tša bona ka moka tša mabapi le maleatlana. Mogato o swanago o bohlokwa lehono. Motho yo mongwe le yo mongwe yo a nyakago go hlankela Jehofa o swanetše go lahla dilo ka moka goba go se sa dira dilo tšeo di sepedišanago le botemona. Motho ga se a swanelwa go botšwa goba go bala ka bokamoso go dirišwa dinaledi. Dilo tšeo motho a swanetšego go di lahla di akaretša dipuku, dimakasine, difilimi, mmino, dipapadi gaešita le diswantšho tšeo di pharwago mabotong tšeo di dirago gore maleatlana, botemona goba boloi di bonagale di se kotsi goba di kgahliša. Le gona di akaretša dilo tšeo batho ba di aparago go itšhireletša gore ba se welwe ke dilo tše mpe.​—1 Bakorinthe 10:21.

15. Ke selo sefe se sengwe seo re swanetšego go se dira go lwantšha Sathane le batemona?

15 Mengwaga e mentši ka morago ga gore batho ba kua Efeso ba fiše dipuku tša bona tša boloi, moapostola Paulo o ile a ngwala gore ba be ba sa swanetše go “lwa” le “madira a kgopo a moya.” (Baefeso 6:12) Ee, gaešita le ge ba be ba šetše ba fišitše dipuku tša bona, batemona ba be ba sa leka go ba gobatša. Ka gona, ke’ng se sengwe seo ba bego ba sa swanetše go se dira? Paulo o ile a ba botša gore: “Tšeang kotse e kgolo ya tumelo, yeo ka yona le tla kgonago go tima mesebe ka moka e tukago ya yo kgopo.” (Baefeso 6:16) Go etša ge kotse e šireletša lešole ntweng, tumelo ya rena e ka kgona go re šireletša. Ge e ba re tloga re kgodišegile gore Jehofa a ka re šireletša, re tla kgona go lwantšha Sathane le batemona.​—Mateo 17:20.

16. Re ka dira’ng go tiiša tumelo ya rena go Jehofa?

16 Re ka dira’ng go tiiša tumelo ya rena go Jehofa? Re swanetše go bala Beibele letšatši le letšatši gomme re ithute go ithekga ka Jehofa gore a re šireletše. Ge e ba re tloga re bota Jehofa, Sathane le batemona ba ka se kgone go re gobatša.—1 Johane 5:5.

17. Selo se sengwe seo se tlago go re šireletša go batemona ke sefe?

17 Selo se sengwe seo Bakriste ba kua Efeso ba bego ba swanetše go se dira ke sefe? Ba be ba dula motseng wo o tletšego botemona. Ka gona Paulo o ile a ba botša gore: “Le [tšwele] pele thapelong mabakeng ohle.” (Baefeso 6:18) Ba be ba swanetše go kgopela Jehofa gore a ba šireletše ka dinako tšohle. Go thwe’ng ka rena? Le rena re phela lefaseng leo le tletšego botemona. Ka gona le rena re swanetše go kgopela Jehofa gore a re šireletše, le gona re swanetše go diriša leina la gagwe ge re rapela. (Bala Diema 18:10.) Ge e ba re dula re kgopela Jehofa gore a re phološe go Sathane, Jehofa o tla araba dithapelo tša rena.​—Psalme 145:19; Mateo 6:13.

18, 19. (a) Re ka fenya bjang ntweng ya rena ya go lwa le Sathane le batemona? (b) Ke potšišo efe yeo e tlago go arabja kgaolong e latelago?

18 Ge re ka lahla dilo ka moka tšeo re nago le tšona tše di sepedišanago le botemona gomme ra ithekga ka Jehofa gore a re šireletše, re ka kgona go ganetša Sathane le batemona. Ga se ra swanela go ba boifa. (Bala Jakobo 4:7, 8.) Jehofa o matla kudu go feta batemona. O ile a ba otla mehleng ya Noa gomme nakong e tlago o tlo ba fediša. (Juda 6) Gopola gore ga re noši ntweng ye ya rena. Jehofa o diriša barongwa ba gagwe go re šireletša. (2 Dikgoši 6:15-17) Re ka kgodišega gore ge Jehofa a re thuša, re tla fenya ntweng ya rena ya go lwa le Sathane le batemona.​—1 Petro 5:6, 7; 2 Petro 2:9.

19 Eupša ge e ba Sathane le batemona ba baka tlaišego e kgolo gakaaka, ke ka baka la’ng Modimo a se a tšwa a ba fediša? Potšišo ye e tla arabja kgaolong e latelago.