Skip to content

Skip to table of contents

LOP LE TAA EKOBEE

Tɔgɛ Enwadɛɛ̄ Kumaloo Dɔɔ̄nu Dum

Tɔgɛ Enwadɛɛ̄ Kumaloo Dɔɔ̄nu Dum

1. Mɛɛ̄ na a i nɛ dum ani?

JƐHOVA lu “Bari a le dum.” (Jeremia 10:10) Alɛ na Nɛɛ a i dɛm a, e a e nɛa i dum. Baibol kɔ “Olo na o bee dɛm dɛ̄dɛɛ̄ nu a, e tɛ̄maloo kɛ̄ o gbī doo ba bee le, e a bee lu edɛm wa.” (Mumuuna 4:11) Aiī, Jɛhova gbī kɔ i ɛrɛ dum. Dum lu gbɛnɛ dɔɔ̄nu a ye aaba.​—Buū Le-yɔɔ 36:9.

2. Ena i doo lokwa i dum kiisī leere a?

2 Jɛhova nɛ i pya nu a i bɛɛ̄ lokwa i kiisī lo e tɔɔ̄dum, doodoo nuede le maā. (Doonu pya Nɛɛ-lɛɛratam 17:28) Mɛ, eenyɔɔ wo, a gbī kɔ i ɛrɛ ekpeloo bu dum. (Doonu pya Nɛɛ-lɛɛratam 14:15-17) Lokwa i kiisī leere bu dum, lu ebɛɛ̄ kɔ i sere lok Bari.​—Aisaia 48:17, 18.

KƐ̄ BARI ƐMADƐƐ̄ DUM DOO

3. Ena Jɛhova bee doo sɔ̄ Ken fɛ Ebɛl ani?

3 Baibol tɔgɛ i kɔ i dum, le dum pya dɔɔ̄na kuī gbɛnɛ kɛ̄ dɛɛ̄ Jɛhova. Bu edoba, sɔ̄ Ken lo a le saaro Adam le Iv, bee ɛrɛ gbɛnɛ saŋ loo ye gbagbara wuga Ebɛl, Jɛhova bee zuurabahtɔ̄ Ken kɔ a baɛbee ye saŋ. Mɛ Ken naa bee gbaɛ̄tɔ̄, e a bee ɛrɛ saŋ mmɛ kɛ̄ a “bee aakɛ̄ lo edoo ye wuga Ebɛl sa ye fɛ.” (Jɛnɛsis 4:3-8) Jɛhova bee su kpɔte nua loo Ken nyɔɔ fɛ Abɛl. (Jɛnɛsis 4:​9-11) Nyɔɔwo, saŋ le baaloo bee piya nyɔnɛbee ba dap doo kɔ i doo dogo lumiī ale bag dogo. Nɛɛ a doo wo, naale edap ɛrɛ dum a naa tah. (Buū 1 Jɔn 3:15.) Lo e ɛɛrɛ bu Jɛhova, i ɛrɛ e piiga lo e wereloo dɛ̄dɛɛ̄ nɛɛ.​—1 Jɔn 3:11, 12.

4. Ena ziī lok Bari bee nɛ pya Izrɛl i tɔgɛ akiiloo dɔɔ̄nu dum a?

4 Sɔ̄ gbɛnɛ-edo zua etɛ̄na, Jɛhova bee tɔgɛ kɔ a ɛmadɛɛ̄ dum nua nu a kuī gbɛnɛ, sɔ̄ a bee nɛ Lop Bee Lok a Mozis. Ziī lo Lok kɔ: “O a fɛ nɛɛ.” (Deuteronomi 5:17) Lo ziī nɛɛ ɛmɛnɛ bee fɛ nɛɛ, alu efɛ ye.

5. Bari ɛmadɛɛ̄ lɛa-bu-loo doodoo wa?

5 Bari ɛmadɛɛ̄ lɛa-bu-loo doodoo wa? Kere dum nwiī a le bu ka kuī nage gbɛnɛ kɛ̄ dɛɛ̄ Jɛhova. Bu lok Jɛhova bee nɛ pya Izrɛl, Jɛhova bee kɔ lo ziī nɛɛ doo ziī nu loo waa-bu-loo sa tɛ̄maloo wo bu aa ye loo, elu efɛ lo nɛɛ. (Buū A’aa 21:22, 23; Le-yɔɔ 127:3.) Lo ama tɔgɛ i kɔ lɛa-bu-loo bee piya.​—Buū 28 Ue ale dumɛ.

6, 7.  Bu mɛ sīdee na i tɔgɛ Jɛhova kɔ i ɛmadɛɛ̄ dum nua nu a kuī gbɛnɛ ani?

6 Bu mɛ sīdee na i dap tɔgɛ Jɛhova kɔ i ɛmadɛɛ̄ i dum, le dum pya dɔɔ̄na nua nu a kuī gbɛnɛ ani? Tɛ̄maloo kɔ ii le edoo lɔgɔ nu e gbee i dum ale dum pya dɔɔ̄na. Nyɔɔwo, ii le e’ɔ̄ sɔɔ̄ ale su pie daānu bu pɔrɔ sīdee, nyɔnɛbee ba gbee i, sa dap nage i fɛ.

7 Bari bee i nɛ dum le i ekpaloo, sa i ɛrɛ esu daānu dookɛ̄ a gbī doo. Nyɔɔwo, alu ebɛɛ̄ kɔ i kuūdɛɛ̄loo i ekpaloo leere. Lo ii doo wo, ii le e ɛɛ kɛ̄ dɛɛ̄ Bari. (Pya Rom 6:19; 12:1; 2 Pya Kɔrint 7:⁠1) Ii le edap taāŋabah Jɛhova lo a bee i nɛ dum lo ii ɛmadɛɛ̄ dum nua nu a kuī gbɛnɛ. Kere a dap aga gbɛnɛ lo e ɔbɛ pɔrɔ elap dogo, Jɛhova e yerebah i nɛ lo i gaa piiga lo e nyaā nyɔɔbee i ɛmadɛɛ̄ dum nua nu a kuī gbɛnɛ.

8. Ena i doo lokwa ii gbee i dum ale dum pya dɔɔ̄na ani?

8 I e nɔā kɔ dum lu dɔɔ̄nu a kuī gbɛnɛ. Jɛhova dɛrɛ nyiɛ nyɔɔ kɔ i gaa le doo kuma kɛ̄ i dap doo lokwa ii gbee i dum ale dum pya dɔɔ̄na. I doo lo ama tɛ̄maloo kɛ̄ i ɔp fah doo, nwī-toptop, ale dɔɔ̄na bee fah. Ii le e bira bii eyere i muū loo ale lo efɛ i. (Le-yɔɔ 11:5) I doo nage ɛrɛgeba nu i dap lo e muɛ̄ kɔ kɛ̄tɔɔ̄ a le i be naa yere muū loo nɛɛ. Jɛhova bee nɛ lok pya Izrɛl kɔ: “Sɔ̄ o wu aā tɔ, o gaa le wunage nu kpega tɛ̄ma ɛŋɛnɛ nyɔɔ tɔ a, lokwa oo su beebee ue miī yere nyɔɔ o tɔ, lo a le ɛrɛgeba nɛɛ aa ye nyɔɔ dɔ.”​—Deuteronomi 22:8.

9. I doo dogo loo nam doodoo wa?

9 Kere kɛ̄ i doo dogo loo nam doo kuī nage loo Jɛhova. A nɛ i dee kɔ i fɛ nam i ba ale lo esu kwaā bɛloo, e a nɛ nage i dee kɔ i dap fɛ ɛrɛgeba nam a gbī elɛɛ i dum. (Jɛnɛsis 3:21; 9:3; A’aa 21:28) Mɛ ii le esi bag loo nam ale fɛ wa nua nu bii.​—Kam 12:10.

NWADƐƐ̄ KƐ̄ DUM LE KAƐ DOO

10. I tɛɛ̄ doodoo wa suā kɔ miī tɔɔ̄dɔ dum ni?

10 Miī le kaɛ kɛ̄ dɛɛ̄ Jɛhova nyɔɔbee miī tɔɔ̄dɔ dum. Sɔ̄ Ken e’fɛa Ebɛl sah, Jɛhova bee kɔ nɛ Ken kɔ: “Miī o wuga kue mɛ aā kɛnɛkɛ̄.” (Jɛnɛsis 4:10) Miī Ebɛl bee tɔɔ̄dɔ ye dum, e Jɛhova bee su kpɔte nua loo Ken kɔ a fɛ Ebɛl. Sɔ̄ yii maā dee Noa etɛ̄na, Jɛhova bee sinage kɛ̄ tɔgɛ kɔ miī tɔɔ̄dɔ dum. Jɛhova bee nɛ dee Noa le pya ye butɔ kɔ ba dap ba nam. A bee kɔ: ‘Ɛrɛgeba nam a tɔɔ̄dum gaa le lu nuede i nɛ; e dookɛ̄ M bee i nɛ dɛ̄dɛɛ̄ nu alu efoh kɛnɛkɛ̄ doo, na M i nɛ nage ɛrɛgeba nu a.’ Kerewo, ɛrɛ ziī nu Jɛhova bee wa nɛ lok kɔ ba aa ba: “Buii ɛrɛ . . . eba namloo gbaāloo ye dum; lo a le ye miī.”​—Jɛnɛsis 1:29; 9:3, 4.

11. Amunu lok akiiloo miī na Bari bee nɛ edonyɔɔ Izrɛl ani?

11 Sɔ̄ nu alu 800 zua etɛ̄na aādee Jɛhova bee kɔ nɛ Noa kɔ aa ba miī, a bee sinage kɛ̄ nɛ lok pya ye nɛɛ kɔ: “Ɛrɛgeba nɛɛ alu loo pya Izrɛl ale loo pya saanɛɛ ba wa tɔɔ̄ yɛɛ, lo a aa ɛrɛgeba nam ale enuɛ̄ bui dap ba tɛ̄maloo mɔ̄ kuɛ, gaa le lu e’egara ye miī sa su esaā ye uu nyɔɔ.” A sikɛ̄ kɔ: “Bui aa ba [ye] miī.” (Levitikɔs 17:13, 14) Jɛhova lege gaa gbī kɔ pya ye nɛɛ a ɛmadɛɛ̄ miī nua nu a le kaɛ. Ba dap ba nam mɛ a naale ye miī. Sɔ̄ ba fɛ nam lo eba, ba ɛrɛ e egara ye miī kɛnɛkɛ̄.

12. Pya Nɛɛ Kraist ɛmadɛɛ̄ miī doodoo wa?

12 Sɔ̄ pio zua etɛ̄na sɔ̄ Jizɔs e’ua sah, pya nɛɛ-lɛɛratam le pya kanɛɛ bu bɔŋanaloo pya Nɛɛ Kraist li Jerusalɛm bee zɔŋia. Ba bee biaɛfii pya lo Lok a bee lu enɛ pya Izrɛl lo a bɔloo kɔ pya Nɛɛ Kraist a sere. (Buū Doonu pya Nɛɛ-lɛɛratam 15:28, 29; 21:25.) Jɛhova bee wa yerebah nɛ kɔ ba a dābeeloo kɔ miī lege gaa ye kuī loo gbɛnɛ le kɔ alu nage ebɛɛ̄ kɔ ba a kiisī lo e ɛma ye dɛɛ̄ nua nu a le kaɛ. Pya Nɛɛ Kraist a kere, naa bee ba ale ɔ̄ miī, ale ba nam a naa lu elɛɛ miī loo kaāna. Lo ba doo wo, a le doodoo taāŋabah yɔ ale kūnagā. Aā lo sɔ̄ kiisī, pya kaka Nɛɛ Kraist kiī eba ale ɔ̄ miī. E nii’ee ni a? Jɛhova lege gaa gbī kɔ i ɛmadɛɛ̄ miī nua nu a le kaɛ.

13. Ena anua pya Nɛɛ Kraist naa wee yaa miī loo a?

13 Lo ama kurage kɔ pya Nɛɛ Kraist aa yaa miī loo ni? Aiī, nu a kura lo. Jɛhova ebee i nɛ lok kɔ i aa ba ale ɔ̄ miī. Lo nɛɛ-boh-dumɛ kɔ a nɛ kɔ o a ɔ̄ mii awee bɔmɛ nɛɛ, o tɛ̄mage bu ega-pie yaa loo ni? Bu kaka, oo le edoo wo! Bu aba lo sīdee, lok a kɔ i aa ba ale ɔ̄ miī a, kura kɔ ii le e yaa nage miī loo.​—Buū 29 Ue ale dumɛ.

14, 15. Nɛ enwadɛɛ̄ dum le gbaɛ̄tɔ̄loo Jɛhova kuī loo pya Nɛɛ Kraist doodoo wa?

14 E lo nɛɛ-boh-dumɛ kɔ i nɛ kɔ i gaa le u lo ii yaa miī loo a? Ziī ziī nɛɛ ɛrɛ e biaɛfii lo esere lok Bari akiiloo miī ale a naale esere. Pya Nɛɛ Kraist nɛ toga toga enwadɛɛ̄ dum lo Bari i dɔɔ̄ nɛ, sa i gbī dɔɔ̄na sīdee elu eboh i lokwa i kiisī lo etɔɔ̄dum. Mɛ ii le e yaa miī loo.

15 I piiga lo etɔɔ̄ bu nwanaloo, mɛ nyɔɔbee dum kuī gbɛnɛ kɛ̄ dɛɛ̄ Bari a, ii le e yaa miī loo. Lee gbɛnɛ lo e gbaɛ̄tɔ̄loo Jɛhova ee gbī eyere i dee dum loo tɛ̄maloo e lɛɛ ye bee kɛɛ̄. Jizɔs bee kɔ: “Ɛrɛgeba nɛɛ a gbī ekpɔā ye dum epee ye, e ɛrɛgeba nɛɛ a gbī epee ye dum nyɔɔ mda egbī ye muɛ̄.” (Matiu 16:25) I gbī e gbaɛ̄tɔ̄loo Jɛhova nyɔnɛbee i were ye loo. A suā nu e lee i loo gbɛnɛ, e i ɛmadɛɛ̄ dum nua nu a kuī gbɛnɛ sa le kaɛ dookɛ̄ Jɛhova doo.​—Pya Hibru 11:6.

16. Ena anua pya zooro Bari gbaɛ̄ ye tɔ̄loo ani?

16 Pya zooro Bari a bɔloo eture nyiɛ loo biaɛfii lo e gbaɛ̄tɔ̄loo ye lok akiiloo miī. Ba naale eba ale ɔ̄ miī, e ba naa su nage miī yaa loo lokwa ba ɛrɛ nwanaloo. * Kerewo, ba e yiga kɔ alu eboh e wa bu dɔɔ̄na sīdee lo ekpɔā wa dum. Ba suā leere kɔ Nɛɛ a bee dɛm dum le miī suā nu elee wa loo gbɛnɛ. O yigage kɔ a suā nu e lee a loo gbɛnɛ ni?

ABA NU JƐHOVA BEE KƆ ALU ESU MIĪ DAĀ

17. Bu Izrɛl, ena alu aba sīdee Jɛhova bee kɔ ba a su miī daā nu ani?

17 Bu lok Bari bee nɛ Mozis, Jɛhova bee kɔ nɛ pya Izrɛl kɔ: “Dum namloo le bu [ye] miī, e Mda bee ye su i nɛ nyɔɔ nu wɔp zɔɔ nyɔɔ lo edoo nu uu pɔrɔ [ale, aaloo pɔrɔ] nɛ bui piogi, nyɔnɛbee miī na ba daā nu uu pɔrɔ” a. (Levitikɔs 17:11) Sɔ̄ pya Izrɛl bee doo pɔrɔ, ba bee dap bara aaloo pɔrɔ aāba Jɛhova tɛ̄maloo esu nam wɔ̄ma zɔɔ sa bara nɛɛ wɔp zɔɔ kɔ a egara pio lo miī nyɔɔ kɛ̄ wɔp zɔɔ a le tɔkaɛ. Aba nu Jɛhova bee nɛ dee pya Izrɛl kɔ ba a su miī daā lo.

18. Ena waara zɔɔ Jizɔs doo kɔ i dap ɛrɛ ani?

18 Sɔ̄ Jizɔs bee lu a kɛnɛkɛ̄, a bee su ye dum ale miī sere dɔ miī nam tɛ̄maloo enɛ ye lokwa i pɔrɔ lu e’aaloo i nɛ. (Matiu 20:28; Pya Hibru 10:1) Dum Jizɔs bee kuī gbɛnɛ mmɛ lo dɔ sɔ̄ Jɛhova ye lɛɛ kɛ̄ bu luh kuma bunyɔɔ, Jɛhova doo kɔ dɛ̄dɛɛ̄ nɛɛ edap tɔɔ̄dum mmɛ deedee ye tɛ̄maloo.​—Jɔn 3:16; Pya Hibru 9:11, 12; 1 Pita 1:18, 19.

Bu mɛ sīdee na o dap tɔgɛ enwadɛɛ̄ loo dum le miī ani?

19. Ena i ɛrɛ edoo lokwa i ‘ɛɛ aaloo miī dɛ̄dɛɛ̄ nɛɛ’ ani?

19 I doo Jɛhova yaa loo dum alu nyɛŋia a i dɔɔ̄ nɛ! E i gbī edoo kɔ pya dɔɔ̄na a suā kɔ lo ba ɛrɛ yira bu Jizɔs ba dap tɔɔ̄dum mmɛ deedee. I wereloo pya nɛɛ, e i doo dɛ̄dɛɛ̄ nu i dap lo etɔgɛ wa nu ba edoo lokwa ba tɔɔ̄dum. (Ezekiel 3:17-21) Lo sɔ̄, doodoo nɛɛ-lɛɛratam Pɔɔl, i dap kɔ: “M ɛɛ loo miī loo dɛ̄dɛɛ̄ bui, nyɔnɛbee mm bee aaloo ekɔ yaari i nɛ dɛ̄dɛɛ̄ nu Bari gbī.” (Doonu pya Nɛɛ-lɛɛratam 20:26, 27) Aiī, i tɔgɛ kɔ i ɛrɛ kaāna enwadɛɛ̄ loo dum le miī sɔ̄ i kɔ nu akiiloo Jɛhova le kɛ̄ dum ye kuī loo doo nɛ pya dɔɔ̄na.

^ bar. 16 Lo esuā nu akiiloo yaa miī loo, buū 77-79 naɛsī kpa akura “Keep Yourselves in God’s Love,” alu e’ɛm tɛ̄mabah Pya Ekeebee Jɛhova.