1, 2) Sar o Jehovas kamel, kaj o fameľiji te dživen?

O JEHOVAS stvorinďa peršo manželstvo. E Biblija phenel, hoj sar kerďa perša romňa a „diňa la le muršeske“, o Adam radisaľiľa a phenďa: „Oda hin koňečňe kokalos mire kokalostar a ťelos mire ťelostar.“ (1. Mojžišova 2:22, 23) O Jehovas kamel, kaj o manuša andro manželstvo te en bachtale.

² Hin ada smutno, hoj but manušen nane šukar manželstvo, nane lačhe roďičja, abo len nane lačhe čhave. Ale biblicka zasadi pomožinen savorenge, kaj lengero dživipen te el lačho a kaj te radisaľon, hoj hine jekhetane. (Lukáš 11:28)

3, 4) (a) So phenel e Biblija le romeske? (b) Soske kampel, kaj peske o rom the romňi te odmukhen?

³ E Biblija phenel, hoj lačhe romes hin kamiben the paťiv ke peskeri romňi. Av ajso lačho a pregen Efezanom 5:25–29. O rom mušinel te el furt jileskero. Chraňinel peskera romňa, starinel pes pal late a del pozoris, kaj lake varesar te na ubližinel.

⁴ So kerela lačho rom, te leskeri romňi kerela vareso namište? Le romenge hin phendo: „Furt kamen tumare romňijen a ma chuťkeren pre lende avri choľaha.“ (Kolosanom 3:19 NZ) The tu keres chibi. A te kames, kaj tuke o Del te odmukhel, mušines te odmukhel  peskera romňake. (Matúš 6:12, 14, 15) Te hine o rom la romňaha ochotna peske te odmukhel, pomožinela lenge ada, kaj len te el šukar manželstvo.

5) Soske kampel, kaj o rom te presikavel paťiv peskera romňake?

⁵ O Del kamel, kaj o rom te presikavel paťiv la romňake. Leske našťi el jekh, sar pes ciťinel leskeri romňi. Soske? Te o rom ela nalačho, o Jehovas šaj preačhel te šunel avri leskere modlitbi. (1. Petra 3:7) O Jehovas rado dikhel ajse manušen, so les kamen andal calo jilo. Na dikhel pre ada, či hine murša, abo romňija. Na ča o rom, ale the e romňi peske zaslužinel paťiv.

6) So znameňinel, hoj o rom la romňaha hine „jekh ťelos“?

⁶ O Ježiš phenďa, hoj o rom la romňaha „imar nane duj, ale jekh ťelos.“ (Matúš 19:6) Majinen te el calo dživipen verna jekh avreske. (Príslovia 5:15–21; Hebrejom 13:4) Nane lenge jekh, save seksualna potrebi hin leskera romňa, abo lakere romes. Andre ada nane sebecka. (1. Korinťanom 7:3–5) O rom našťi bisterel, hoj „ňisavo murš ňigda na sas ajso, so nanavidzinelas peskero ťelos, ale del les [čiže peskere ťelos] te chal a starinel pes pal leste.“ Avka mušinel te kamel a te starinel pes pal peskeri romňi. La romňake nekbuter kampel, kaj lakero rom te el jileskero a te kamel la. (Efezanom 5:29)

7) Soske kampel, kaj la fameľija te el o šero?

⁷ Dojekh fameľijake kampel šero – varekas, ko la fameľija ľidžal, kaj te keren savoro jekhetane. Andro 1. Korinťanom 11:3 šaj genas: „O šero dojekhe muršeske hin o Kristus, o šero la romňake hino o murš; o šero le Kristoske hino o Del.“

8) Sar e romňi šaj presikavel bari paťiv le romeske?

 ⁸ Dojekh rom kerel chibi. Te les e romňi the avka jilestar podporinel a pomožinel leske, savorenge ela mište. (1. Petra 3:1–6) E Biblija del rada: „E romňi mi presikavel bari paťiv peskere romeske.“ (Efezanom 5:33) So te o rom nane andre odi vjera sar e romňi? The avka leske mušinel te presikavel paťiv. E Biblija phenel: „Romňale, podden tumen tumare romenge. The te on na doľikeren o lav, šaj len pricirden peskere dživipnaha bije oda, kaj lenge vareso te phenen, bo [tumare roma] dikhen pre peskere jakha, sar tumen mravňe dživen bara paťivaha.“ (1. Petra 3:1, 2) Te pes e romňi ľikerel le biblicke zasadendar, šaj pomožinel peskere romeske, kaj te achaľol, andre soste e romňi paťal a kaj lake ada te na zakazinel.

9) (a) So šaj kerel e romňi akor, sar na suhlasinel peskere romeha? (b) Savi rada prekal o romňija hin andro Títovi 2:4, 5?

⁹ So šaj kerel e romňi akor, sar na suhlasinel peskere romeha? Paťivaha šaj phenel, so peske mišľinel.  Napriklad, e Sara phenelas le Abrahamoske vareso, so pes leske na pačinelas, a the avka o Jehovas leske phenďa: „Šun la.“ (1. Mojžišova 21:9–12) O kresťansko rom asi ňigda na kerela ajso rozhodnuťje, so e Biblija zakazinel. E romňi bi majinelas leskere rozhodnuťja te podporinel. (Skutky 5:29; Efezanom 5:24) Lačhi romňi pes starinel pal e fameľija. (Pregen Títovi 2:4, 5.) Sar lakero rom, abo čhave dikhen, savi phari buťi kerel, mek bareder kamiben the paťiv lake presikavena. (Príslovia 31:10, 28)

10) So phenel e Biblija pre ada, te o rom la romňaha pestar džan het, abo pes kamen te rozvedzinel?

¹⁰ Stačinel frima (čepo) a but manuša pestar džan het, abo pes rozvedzinen. Ale e Biblija phenel, hoj „e romňi pes našťi odcirdel le romestar“ a hoj „o rom našťi omukhel la romňa“. (1. Korinťanom 7:10, 11) Te vareko zadživel nekhoršeder nalačhipen andro manželstvo, akor šaj le romestar, abo romňatar džal het, ale the avka ada hin igen važno rozhodnuťje. A šaj pes rozvedzinen? E Biblija sikavel, hoj o Del domukhel o rozvodos akor, sar le romes, abo la romňa sas seks varekaha, kaha nane andro manželstvo. (Matúš 19:9)

11) So le čhavenge nekbuter kampel?

¹¹ Av so nekbuter časos tire čhavenca! So tire čhavenge kampel, sal tu, mamo, dado! A igen kampel, kaj len te sikaves pal o Jehovas. (5. Mojžišova 6:4–9)

12) Sar šaj e daj o dad chraňinen peskere čhaven?

¹² Satanoskero svetos hino furt goreder (horšeder). Hin adaj ajse manuša, so kamen te ubližinel tumare čhavenge a te keren lenge džungale (phuje) veci, čiže  len seksualňe te zňeuživinel. Šaj el, hoj e daj o dad pes ladžan te vakerel pal ada, ale kampel te phenel le čhavenge pal ajse manuša a te sikaven len, sar pes lendar te odcirdel. Ma ladžan tumen, e daj o dad mušinen te chraňinel peskere čhaven. *(1. Petra 5:8)

13) Sar šaj sikaven e daj o dad peskere čhaven?

¹³ O Del diňa uloha la da le dades, kaj le čhavendar te en lačhe manuša. Sar ada šaj keren? Le čhavenge kampel časos ada te sikhľol. Te lenca vakeren, so  namište kerde, ma aven nalačhe, abo zorale. (Jeremiáš 30:11) Ma trestinen len, sar san choľamen. Určiťe na kamen te phenel ajse lava, so hine sar „dukhade cheva (rani), so kerel e šabľa“ a te ubližinel lenge. (Príslovia 12:18) Pomožinen lenge, kaj te achaľon, soske mušinen te el poslušna. (Efezanom 6:4; Hebrejom 12:9–11; Dikh e poznamka 30.)

14, 15) Soske kampel, kaj o čhave te šunen la da le dades?

¹⁴ Na sas furt lokes te šunel oda, so o Del kamelas, ale o Ježiš ada kerelas. (Lukáš 22:42; Ján 8:28, 29) O Jehovas kamel, kaj o čhave te šunen peskere roďičen avka, sar o Ježiš peskere Dades. (Efezanom 6:1–3)

¹⁵ Čhavale, šaj el phares te šunel la da le dades. The avka aven poslušna! Kerena radišagos le Jehovaske the le roďičenge. *(Príslovia 1:8; 6:20; 23:22–25)

16) (a) Sar o Satan kamel le terne manušen te scirdel pro nalačho drom? (b) Soske hin dvoležito te kidel peske avri ajse kamaraten, so kamen le Jehovas?

¹⁶ O Beng (Ďablos) šaj kerel, kaj tut tire kamarata the aver terne te cirden pro nalačho drom. Ov džanel, hoj hin phares te na del pes te scirdel. Napriklad, le Jakoboskera čha la Dina sas kamarata, so na kamenas le Jehovas. Ada anďa but pharipena lake the lakera fameľijake. (1. Mojžišova 34:1, 2) Te tire kamarata na kamen le Jehovas, šaj tut cirden, kaj te keres vareso, so o Jehovas nanavidzinel. Ada šaj anel but dukh tuke, tira fameľijake the le Devleske. (Príslovia 17:21, 25)  Vašoda hin igen dvoležito, kaj tuke te arakhes kamaraten, so kamen le Jehovas. (1. Korinťanom 15:33)

17) Savi uloha hin dojekhes andre fameľija?

¹⁷ Te e daj o dad the o čhave kerena oda, so pes pačinel le Devleske, na avena pre lende ajci problemi sar pro manuša, so le Devles na šunen. Sal rom? Kam tira romňa. Starin tut jilestar pal late. Sal romňi? Presikav paťiv a podde tut le romeske. Av ajsi romňi, pal savi hin pisimen andro Príslovia 31:10–31. Sal daj dad? Sikav peskere čhaven te kamel le Devles. (Príslovia 22:6) Te sal dad, ľidža tira fameľija avka, sar kamel o Del. (1. Timotejovi 3:4, 5; 5:8) A so tumen čhavale? Šunen la da le dades. (Kolosanom 3:20) Pametinen, hoj dojekh andal tumari fameľija šaj kerel chibi. Aven pokorna a mangen jekh avres, kaj tumenge te odmukhen. O Jehovas diňa dojekhes andre fameľija varesavi uloha a andre Biblija ada šaj arakhas.