Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

YITSO NYƆŊMA KƐ EKPAA

Ani Obaajá Nyɔŋmɔ Yɛ Gbɛ Ni Esumɔɔ Ni Ajá Lɛ Lɛ Nɔ?

Ani Obaajá Nyɔŋmɔ Yɛ Gbɛ Ni Esumɔɔ Ni Ajá Lɛ Lɛ Nɔ?

1, 2. Mɛɛ saji esa akɛ obi ohe, ni mɛni hewɔ ehe hiaa akɛ obi ohe saji nɛɛ?

BIBLIA lɛ ni okaseɔ lɛ ehã ona akɛ mɛi pii ni kɛɔ akɛ amɛjáa Nyɔŋmɔ lɛ tsɔɔ tsɔɔmɔi ni Nyɔŋmɔ náaa he miishɛɛ loo amɛfeɔ nibii ni Nyɔŋmɔ sumɔɔɔ. (2 Korintobii 6:17) No hewɔ ni Yehowa efã wɔ akɛ wɔje amale jamɔ ni ji “Babilon Kpeteŋkpele” lɛ mli lɛ. (Kpojiemɔ 18:2, 4) Mɛni obaafee? Esa akɛ wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ akpɛ eyiŋ. No hewɔ lɛ, esa akɛ wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ abi ehe akɛ, ‘Ani miisumɔ ni majá Nyɔŋmɔ yɛ gbɛ ni esumɔɔ akɛ ajá lɛ lɛ nɔ? Aloo miisumɔ maya nɔ majá lɛ yɛ gbɛ ni mijáa lɛ bianɛ lɛ nɔ?’

2 Kɛ́ oshi loo ohã afo ogbɛ́i mli yɛ amale jamɔ ko mli momo lɛ, obɔ mɔdɛŋ jogbaŋŋ. Shi ekolɛ yɛ otsui mli tɔ̃ɔ lɛ, amale jamɔ mli nifeemɔi loo kusumii komɛi yɛ ni onáa he miishɛɛ lolo. Hã wɔsusu amale jamɔ mli nifeemɔi kɛ kusumii komɛi ahe, ni wɔkwɛ nɔ hewɔ ni esa akɛ wɔna nibii nɛɛ tamɔ bɔ ni Yehowa naa amɛ lɛ.

AMAGAJAMƆ KƐ WOO NI AKƐHÃA MƐI NI EGBOI LƐ

3. (a) Mɛni hewɔ ebaawa kɛhã mɛi komɛi akɛ amɛbaakpa amagai loo mfonirii ni amɛtsɔɔ nɔ amɛjáa Nyɔŋmɔ lɛ? (b) Mɛni Biblia lɛ hãa wɔnaa yɛ amagai loo mfonirii ni atsɔɔ nɔ ajáa Nyɔŋmɔ lɛ he?

3 Mɛi komɛi tsɔɔ amagai loo mfonirii loo gbatsui ni amɛfee yɛ amɛshĩai lɛ anɔ amɛjáa Nyɔŋmɔ. Kɛ́ nakai bo hu ofeɔ lɛ, ekolɛ obaanu he akɛ, kɛ́ oojá Nyɔŋmɔ ni nibii nɛɛ fataaa he lɛ, ejaaa loo ebaawa kɛhã bo po akɛ obaafee nakai ni nibii nɛɛ fataaa he. Shi kaimɔ akɛ, Yehowa ji mɔ ni esa akɛ etsɔɔ wɔ bɔ ni wɔjá lɛ wɔhã. Ni Biblia lɛ ehã wɔna faŋŋ akɛ, Yehowa sumɔɔɔ ni wɔtsɔɔ amagai loo mfonirii anɔ wɔjáa lɛ.​—Kanemɔ 2 Mose 20:4, 5; Lala 115:4-8; Yesaia 42:8; 1 Yohane 5:21.

4. (a) Mɛni hewɔ esaaa akɛ wɔjáa loo wɔkɛ woo hãa wɔwekumɛi ni egboi lɛ? (b) Mɛni hewɔ Yehowa kɛɛ ewebii lɛ akɛ amɛkɛ gbohii lɛ akashara lɛ?

4 Mɛi komɛi fiteɔ amɛhewalɛ kɛ be babaoo kɛfeɔ nibii ni amɛsusuɔ akɛ amɛwekumɛi ni egboi lɛ baaná he miishɛɛ. Mɛi komɛi po jáa amɛwekumɛi ni egboi lɛ. Shi wɔna akɛ mɛi ni egboi lɛ nyɛŋ amɛye amɛbua wɔ loo amɛye wɔ awui. Amɛbɛ shihilɛ mli yɛ he ko he ko. Anɔkwa, eyɛ oshara waa akɛ wɔkɛ mɛi ni egboi lɛ baashara ejaakɛ nɔ fɛɛ nɔ ni wɔbaanu akɛ ejɛ wɔwekumɛi ni egboi lɛ aŋɔɔ lɛ, jeee amɛŋɔɔ ejɛ, shi moŋ ejɛ daimonioi lɛ aŋɔɔ. No hewɔ ni Yehowa fã Israelbii lɛ koni amɛkɛ gbohii lɛ akashara loo amɛkɛ daimonioi lɛ akashara yɛ gbɛ ko kwraa nɔ lɛ.​—5 Mose 18:10-12; kwɛmɔ Wiemɔi Komɛi Amligbalamɔ 26 kɛ 31.

5. Mɛni baaye abua bo koni otsi ohe kɛje amagai loo mfonirii ni atsɔɔ nɔ ajáa Nyɔŋmɔ loo wekumɛi ni egboi lɛ ni ajáa amɛ loo akɛ woo hãa amɛ lɛ he?

5 Mɛni baaye abua bo koni otsi ohe kɛje amagai loo mfonirii ni atsɔɔ nɔ ajáa Nyɔŋmɔ loo wekumɛi ni egboi lɛ ni ajáa amɛ loo akɛ woo hãa amɛ lɛ he? Kanemɔ Biblia lɛ, ni ojwɛŋ bɔ ni Yehowa naa nakai nibii lɛ ehãa lɛ nɔ jogbaŋŋ. Nibii nɛɛ ji nihiinii loo nyaŋemɔ nii yɛ ehiɛ. (5 Mose 27:15) Sɔlemɔ ohã Yehowa daa gbi ni eye ebua bo koni ona nibii nɛɛ tamɔ bɔ ni enaa amɛ lɛ, ni eye ebua bo hu ni ojá lɛ yɛ gbɛ ni esumɔɔ ni ojá lɛ lɛ nɔ. (Yesaia 55:9) Hemɔ oye akɛ Yehowa baahã bo hewalɛ koni onyɛ otsi ohe kɛje nɔ fɛɛ nɔ ni kɔɔ amale jamɔ he lɛ he.

ANI ESA AKƐ WƆYE BLONYA?

6. Mɛni hewɔ akɛ December 25 ma shi akɛ gbi ni akɛbaaye Yesu fɔmɔ gbi lɛ?

6 Blonya ji gbii juji ni ayeɔ waa yɛ je lɛŋ lɛ ateŋ ekome, ni mɛi babaoo susuɔ akɛ eji Yesu fɔmɔ gbijurɔyeli. Shi Blonya ji amale jamɔ mli nifeemɔ. Wolo ko gbala mli akɛ blema Romabii lɛ yeɔ gbi jurɔ ko amɛhãa hulu lɛ yɛ December 25, ejaakɛ amɛsusuɔ akɛ nakai gbi lɛ ji hulu lɛ fɔmɔ gbi, ni nɛkɛ Romabii nɛɛ jáa amagai. Akɛni osɔfoi lɛ miitao ni amagajalɔi nɛɛ ekomɛi abatsɔmɔ Kristofoi hewɔ lɛ, amɛkpɛ mli akɛ amɛkɛ December 25 baama shi akɛ gbi ni akɛbaaye Yesu fɔmɔ gbi, eyɛ mli akɛ jeee nakai gbi lɛ nɔ afɔ Yesu. (Luka 2:8-12) Yesu kaselɔi lɛ yeee Blonya. Wolo ko gbala mli akɛ Yesu fɔmɔ sɛɛ afii 200 po lɛ, “mɔ ko mɔ ko leee gbi tuuntu ni afɔ lɛ, ni mɛi fioo pɛ gbaa amɛhe naa yɛ gbi ni afɔ lɛ lɛ he.” (Sacred Origins of Profound Things) Abɔi Blonyayeli aaafee afii 300 yɛ Yesu gbele sɛɛ.

7. Mɛni hewɔ anɔkwa Kristofoi yeee Blonya lɛ?

7 Mɛi pii le akɛ Blonyayeli kɛ emli nifeemɔi tamɔ okpɔlɔ ni aŋmɛɔ kɛ nii ni akeɔ mɛi lɛ jɛ amagajamɔ mli. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, be ko ni eho lɛ, agu Blonyayeli yɛ England kɛ Amerika hei komɛi akɛni ejɛ amagajamɔ mli lɛ hewɔ. Mɔ fɛɛ mɔ ni yeɔ Blonya yɛ nakai beiaŋ lɛ, agbalaa etoi. Shi sɛɛ mli lɛ, amɛbɔi Blonyayeli ekoŋŋ. Mɛni hewɔ anɔkwa Kristofoi yeee Blonya lɛ? Ejaakɛ amɛmiisumɔ ni amɛsa Nyɔŋmɔ hiɛ yɛ nɔ fɛɛ nɔ ni amɛfeɔ lɛ mli.

ANI ESA AKƐ WƆYE FƆMƆ GBII?

8, 9. Mɛni hewɔ blema Kristofoi lɛ yeee fɔmɔ gbii lɛ?

8 Gbijurɔyeli kroko ni mɛi babaoo yeɔ ji fɔmɔgbiyeli. Ani esa akɛ Kristofoi aye fɔmɔ gbii? Mɛi pɛ ni atsĩ amɛtã yɛ Biblia lɛ mli akɛ amɛye fɔmɔ gbi he gbi jurɔ ji mɛi ni jáaa Yehowa. (1 Mose 40:20; Marko 6:21) Amɛyeɔ fɔmɔ gbii juji koni amɛkɛwo amale nyɔŋmɔi lɛ ahiɛ nyam. No hewɔ ni blema Kristofoi lɛ “na fɔmɔgbiyeli akɛ amagajalɔi akusum lɛ.”​—The World Book Encyclopedia.

9 Blema Romabii lɛ kɛ Greekbii lɛ heɔ amɛyeɔ akɛ, kɛ́ ayaafɔ mɔ ko lɛ, mumɔŋ gbɔmɔ ko baa jɛmɛ ni nakai mumɔŋ gbɔmɔ lɛ buɔ mɔ lɛ he ewala beiaŋ fɛɛ. Wolo ko gbala mli akɛ blemabii nɛɛ heɔ amɛyeɔ akɛ “naanyobɔɔ krɛdɛɛ ko bakãa nakai mumɔŋ gbɔmɔ lɛ kɛ nyɔŋmɔ ni efɔmɔ gbi ji gbi nɔ ni afɔ mɔ lɛ teŋ.”​—The Lore of Birthdays.

10. Mɛni hewɔ Kristofoi ni yɔɔ ŋmɛnɛ lɛ yeee fɔmɔ gbii lɛ?

10 Kɛ́ okwɛ lɛ, ani Yehowa baaná gbijurɔyelii ni jɛ amale jamɔ mli lɛ he miishɛɛ? (Yesaia 65:11, 12) Dabi, enáŋ he miishɛɛ. No hewɔ ni wɔyeee fɔmɔ gbii loo gbijurɔyelii krokomɛi ni jɛ amale jamɔ mli lɛ.

ANI NAAGBA KO YƐ HE?

11. Mɛni hewɔ mɛi komɛi yeɔ gbii juji? Mɛni ji nɔ ni esa akɛ ekã otsui nɔ fe nɔ fɛɛ nɔ?

11 Mɛi komɛi le akɛ Blonyayeli kɛ gbijurɔyelii krokomɛi jɛ amagajamɔ mli moŋ, shi amɛyaa nɔ amɛyeɔ. Amɛnuɔ he akɛ bei nɛɛ amli ji bei ni amɛnáa deka amɛhãa amɛwekui. Ani bo hu onuɔ he nakai? Ejeee tɔmɔ akɛ obaaná deka ohã oweku lɛ. Yehowa ji mɔ ni to weku shishi, ni eesumɔ ni wekukpaa kpakpa ahi okɛ owekumɛi lɛ ateŋ. (Efesobii 3:14, 15) Shi wekukpaa kpakpa ni baahi bo kɛ Yehowa teŋ lɛ hi kwraa fe ni obaaye amale jamɔ gbii juji koni okɛsa owekumɛi lɛ ahiɛ. No hewɔ ni bɔfo Paulo kɛɛ akɛ: “Nyɛyaa nɔ nyɛkaa nyɛkwɛa ni nyɛna nɔ ni sa Nuŋtsɔ lɛ hiɛ” lɛ.​—Efesobii 5:10.

12. Ani Yehowa náa gbi jurɔ fɛɛ gbi jurɔ he miishɛɛ? Mɛni hewɔ?

12 Mɛi pii susuɔ akɛ kɛ́ gbijurɔyeli ko jɛ amale jamɔ mli jio, ejɛɛɛ amale jamɔ mli jio lɛ, jeee no ji nɔ ni he hiaa, shi jeee nakai Yehowa nuɔ he. Enáaa gbijurɔyelii ni jɛ amale jamɔ mli lɛ ahe miishɛɛ. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, blema Ejiptbii lɛ ye gbii juji babaoo amɛhã amale nyɔŋmɔi ni amɛjáa lɛ. Be ni Israelbii lɛ shi Ejipt lɛ sɛɛ lɛ, amɛkase Ejiptbii lɛ agbii juji ni amɛyeɔ amɛhãa amale nyɔŋmɔi ni amɛjáa lɛ eko ni amɛkɛɛ eji ‘gbi jurɔ kɛhã Yehowa.’ Shi Yehowa gbala amɛtoi yɛ nɔ ni amɛfee lɛ hewɔ. (2 Mose 32:2-10) Tamɔ bɔ ni gbalɔ Yesaia kɛɛ lɛ, esaaa akɛ ‘wɔtaa nɔ ko ni he tseee he!’​—Kanemɔ Yesaia 52:11.

OKƐ MƐI AYE YƐ MLIHILƐ MLI

13. Kɛ́ okpɛ oyiŋ akɛ oyeŋ gbii juji komɛi dɔŋŋ lɛ, ekolɛ mɛɛ saji obaabi ohe?

13 Kɛ́ okpɛ oyiŋ akɛ oyeŋ gbii juji komɛi dɔŋŋ lɛ, ekolɛ saji komɛi baate shi yɛ ojwɛŋmɔ mli. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, obaabi ohe akɛ: Mɛni esa akɛ mafee kɛ́ mɛi ni mikɛtsuɔ nii lɛ bi mi nɔ hewɔ ni miyeee Blonya? Kɛ́ mɔ ko ye mi Blonya lɛ, mɛni esa akɛ mafee? Kɛ́ miŋa loo miwu loo miwekumɛi miisumɔ ni mikɛ amɛ aye gbi jurɔ ko lɛ, mɛni mafee? Mɛni mafee koni mibii lɛ anii akafee mɔbɔ yɛ gbi jurɔ ko loo amɛfɔmɔ gbii ni wɔyeee lɛ hewɔ?

14, 15. Kɛ́ mɔ ko kɛ gbijurɔyeli ko he ŋamɔ ŋa bo loo eke bo nii lɛ, mɛni obaanyɛ ofee?

14 Ehe miihia ni wɔkɛ hiɛshikamɔ atsu nii ni wɔle nɔ ni esa akɛ wɔkɛɛ kɛ nɔ ni esa akɛ wɔfee yɛ shihilɛ fɛɛ shihilɛ mli. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, kɛ́ mɔ ko kɛ gbijurɔyeli ko he ŋamɔ ŋa bo lɛ, ehe ehiaaa ni obu onaa. Obaanyɛ ohere nɔ kɛkɛ akɛ, “Oyiwaladɔŋŋ.” Shi kɛ́ mɔ lɛ miitao ele nɔ hewɔ ni oyeee gbi jurɔ lɛ, obaanyɛ ogbala mli ohã lɛ. Shi esa akɛ okɛ amɛ awie yɛ mlihilɛ kɛ bulɛ mli, ni okɛ hiɛshikamɔ atsu nii. Biblia lɛ kɛɔ akɛ: “Nyɛhãa nyɛwiemɔ he abaa nyam daa, kɛ́ wɔɔkɛɛ lɛ, ŋoo ahi mli, koni nyɛle bɔ ni sa akɛ nyɛhã mɔ fɛɛ mɔ hetoo.” (Kolosebii 4:6) Ekolɛ obaanyɛ ogbala mli otsɔɔ mɔ lɛ akɛ, osumɔɔ ni okɛ mɛi afee ekome kɛjie nyɛhiɛtserɛ ni oke mɛi nii hu, shi ofeee nakai yɛ gbijurɔyelii nɛɛ ahewɔ.

15 Kɛ́ mɔ ko ke bo nii lɛ, mɛni obaafee? Biblia lɛ woko mlai yɛ nɔ ni esa akɛ ofee loo esaaa akɛ ofeɔ lɛ he, shi ewoɔ wɔ ŋaa koni wɔhiɛ henilee kpakpa. (1 Timoteo 1:18, 19) Ekolɛ mɔ ni keɔ bo nii lɛ, leee akɛ oyeee nakai gbi jurɔ lɛ. Ekolɛ mɔ ko hu ni le akɛ oyeee gbi jurɔ nɛɛ baakɛɛ akɛ, “Mile akɛ oyeee gbi jurɔ nɛɛ moŋ, shi fɛɛ sɛɛ lɛ, miisumɔ ni mikɛ enɛ ake bo.” Yɛ shihilɛ nɛɛ eko fɛɛ eko mli lɛ, obaanyɛ ohe loo okahe. Shi bɔ fɛɛ bɔ ni obaakpɛ oyiŋ ohã lɛ, feemɔ nɔ ni gbaŋ ohenilee naa kɛkɛ. Esaaa akɛ wɔfeɔ nɔ ko ni baafite wɔ kɛ Yehowa teŋ.

OKƐ OWEKU LƐ

Mɛi ni jáa Yehowa lɛ yɛ miishɛɛ

16. Kɛ́ oŋa loo owu loo owekumɛi miisumɔ ni amɛye gbi jurɔ ko lɛ, mɛni obaafee?

16 Kɛ́ oŋa loo owu loo owekumɛi miisumɔ ni amɛye gbi jurɔ ko lɛ, mɛni obaafee? Esaaa akɛ okɛ amɛ beɔ yɛ no hewɔ. Kaimɔ akɛ, amɛyɛ hegbɛ akɛ amɛfeɔ nɔ ni amɛsumɔɔ. Okɛ amɛ aye yɛ mlihilɛ mli ni ojie bulɛ kpo otsɔɔ nɔ ni amɛsumɔɔ ni amɛfee lɛ tamɔ bɔ ni osumɔɔ ni amɛ hu amɛjie bulɛ kpo amɛtsɔɔ nɔ ni osumɔɔ akɛ ofee lɛ. (Kanemɔ Mateo 7:12.) Shi kɛ́ owekumɛi lɛ miisumɔ ni okɛ amɛ aye gbi jurɔ ko lɛ, mɛni esa akɛ ofee? Dani obaakpɛ oyiŋ yɛ nɔ ni obaafee lɛ he lɛ, sɔlemɔ ohã Yehowa ni eye ebua bo ni okpɛ yiŋ ni ja. Susumɔ sane lɛ he, ni otao nii amli yɛ he. Kaimɔ akɛ, esa akɛ osa Yehowa hiɛ be fɛɛ be.

17. Mɛni obaanyɛ ofee kɛye obua obii lɛ kɛ́ amɛna ni mɛi miiye gbi jurɔ ko?

17 Mɛni obaanyɛ ofee kɛye obua obii lɛ kɛ́ amɛna ni mɛi miiye gbi jurɔ ko? Obaanyɛ oŋmɛ okpɔlɔ ohã amɛ yɛ be kɛ beiaŋ. Agbɛnɛ hu, obaanyɛ oke amɛ nii be ni amɛkpaaa gbɛ. Ni nikeenii ni hi fe fɛɛ ni obaanyɛ okɛhã obii lɛ ateŋ ekome ji, deka ni obaaná ohã amɛ ni ojie suɔmɔ kpo otsɔɔ amɛ.

JÁ NYƆŊMƆ YƐ GBƐ NI ESUMƆƆ LƐ NƆ

18. Mɛni hewɔ esa akɛ wɔya Kristofoi akpeei?

18 Ja wɔtsi wɔhe kɛje amale jamɔ kɛ kusumii kɛ gbijurɔyelii ni jɛ amale jamɔ mli lɛ ahe dani Yehowa baaná wɔhe miishɛɛ. Agbɛnɛ hu, esa akɛ wɔjá Nyɔŋmɔ yɛ gbɛ ni esumɔɔ ni ajá lɛ lɛ nɔ. Mɛɛ gbɛ nɔ wɔbaanyɛ wɔtsɔ wɔfee nakai? Gbɛ kome ji, ni wɔbaaya Kristofoi akpeei daa. (Kanemɔ Hebribii 10:24, 25.) Kpeei nɛɛ ji gbɛi ni wɔtsɔɔ nɔ wɔjáa Nyɔŋmɔ lɛ ateŋ ekome, ni ehe hiaa waa. (Lala 22:22; 122:1) Kɛ́ wɔtee kpeei lɛ, wɔnáa hegbɛ koni wɔwowoo wɔhe hewalɛ.​—Romabii 1:12.

19. Mɛni hewɔ ehe miihia ni ogba mɛi anɔkwalei ni okaseɔ kɛjɛɔ Biblia lɛ mli lɛ he sane?

19 Gbɛi ni wɔtsɔɔ nɔ wɔjáa Nyɔŋmɔ lɛ ateŋ ekome hu ji, nibii ni wɔkaseɔ kɛjɛɔ Biblia lɛ mli lɛ ni wɔkɛ mɛi krokomɛi baagba he sane. Nibii gbohii ni yaa nɔ yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ miihao mɛi babaoo. Ekolɛ ole mɔ ko ni ehao yɛ nibii nɛɛ ahewɔ. Gbaa lɛ hiɛnɔkamɔ ni nɔ bɛ ni oná lɛ he sane. Be ni oyaa Kristofoi akpeei, ni ogbaa mɛi Biblia mli anɔkwalei lɛ, fiofio lɛ, obaashwe akɛ otsi ohe kɛje amale jamɔ kɛ amale jamɔ mli kusumii lɛ ahe. Ná nɔmimaa akɛ kɛ́ ojá Yehowa yɛ gbɛ ni esumɔɔ ni ajá lɛ lɛ nɔ lɛ, obaaná miishɛɛ ni ebaajɔɔ bo babaoo.​—Maleaki 3:10.