Ir al contenido

Ir al índice

YEMBOE 16

Emboete Tumpa jae oipota rami

Emboete Tumpa jae oipota rami

1, 2. ¿Mbae marandupa ndepuere reyapo ndeyeupe jare maerapa?

BIBLIARE reyemboe ramo, reikuaa jeta kia reta jeitëi omboete Tumpa vae, ërei omboe jare oyapo Tumpa omotareɨ vae (2 Corintios 6:17). Jókuae ramo Jehová yandeokuai ñaë vaerä religión raangagüi, “Babilonia guasu” (Apocalipsis 18:2, 4). ¿Mbaepa reyapota? Metei ñavo yaiparavota jare yaparanduta yandeyeupe: “¿Aipotara amboete Tumpa, jae oipota rami, ani amboetetara ayepokuaa rami?”.

2 Reeyama religión raanga yave ani reëma jokogüi yave, ikaviko jókuae. Ërei ipuereko ndepɨape jekuaeño ikavi ndeve reyapo vaerä religión raanga oyapo vae. Yaecha amogüe mbae religión raanga oyapo vae jare maerapa ikavieteko yaecha Jehová oecha rami.

¿IKAVIRA YAIPORU TUMPA RAANGA JARE YAMBOETE TËTARA OMANO VAE?

3. a) ¿Maerapa amogüe reta yavai oeya vaerä itumpa raanga reta? b) ¿Mbaepa jei Biblia tumpa raanga retare?

3 Jeta año rupi kia reta oiporu tumpa raanga reta ani oyapo reta jendarä jëtape omboete vaerä Tumpa. Jókuae reyapo yave, ipuereko ikaviä ndeve reiporuä tumpa raanga reta remboete vaerä Tumpa. Ërei nemaendúa, Jehová yandemboe kërai yamboete vaerä. Jaenungavi Biblia omoësaka kavi Jehová oipotaä yaiporu tumpa raanga reta yamboete vaerä (emongeta Éxodo 20:4, 5; Salmo 115:4-8; Isaías 42:8; 1 Juan 5:21).

4. a) ¿Maerapa ikaviä yamboete ñanerëtara reta omano vae? b) ¿Maerapa Jehová jei Israel pegua retape agüɨye vaerä imiari omano vae reta ndive?

4 Amogüe kia reta oiporu jeta tiempo jare oñemomɨ̈rata omboyerovia vaerä jëtara omano vae. Ipuereko omboetevi. Ërei yayemboema omano vae reta ipuereä yandemborɨ ani ipuereä maräi yandeapo. Mbaetɨ oiko ïkotɨa rupi. Ërei ikaviä yaeko yaeka vaerä ñanemiari jae reta ndive, echa oipotagüe ñee yaendu vae ñanerëtaragüe iñee rami yave, ouko aña retagüi. Kuae ramo Jehová oyókuai Israel pegua retape agüɨye vaerä imiari omanogüe reta ndive jare agüɨye vaerä oyea oipotagüe aña imbae reta ndive (Deuteronomio 18:10-12; emae nota 26 jare 31).

5. ¿Mbaepa ipuere ndemborɨ agüɨye vaerä reiporu tumpa raanga reta jare agüɨye vaerä remboete nerëtara omano vae?

5 ¿Mbaepa ipuere ndemborɨ agüɨye vaerä reiporu tumpa raanga reta remboete vaerä Tumpa ani agüɨye vaerä remboete nerëtara omano vae? Ikavi yae remongeta Biblia jare ndepɨayemongeta kavi kërai Jehová oecha kuae reta. Chupeguarä “pɨ̈chɨi yae ko” oyuguaruko (Deuteronomio 27:15). Ara ñavo eyerure Jehovápe ndemborɨ reecha vaerä jae oecha rami jare remboete vaerä jae oipota rami (Isaías 55:9). Jehová omeeta ndeve mɨ̈rata opa remombo vaerä oipotagüe mbae oyea oï religión raanga ndive vae.

¿IKAVIRA YAMBOARETE NAVIDAD?

6. ¿Maerapa religión ombotenonde vae reta oiparavo 25 de diciembre omboarete vaerä Jesús iara oa vae?

6 Opaete ɨvɨ rupi omboarete Navidad, opaete seri ipɨayemongetatëi omboarete Jesús iara oa yave. Ërei Navidad oyeako oï religión raanga ndive. Metei enciclopedia omoësaka cristianombae reta Roma pegua, omboarete kuaraɨ oë vae 25 de diciembrepe. Religión ombotenonde vae reta oikuaa Jesús mbaetɨ oa 25 de diciembre, ërei oiparavo omboarete vaerä iara jókuae arape, echa oipota cristianombae reta oyeapo cristianorä (Lucas 2:8-12). Jesús jemimboe reta mbaetɨ omboarete Navidad. Kuatiarɨru Los orígenes sagrados de las cosas profundas, omoësaka 200 año oasa Jesús oa güire “mbaetɨ kia ave oikuaa jare mbaetɨvi oyemoambeko yeraepa oa Jesús”. 300 añoma oasa Jesús omano yave, kia reta omboɨpɨ omboarete Navidad.

7. ¿Maerapa cristiano añetete vae reta mbaetɨ omboarete Navidad?

7 Jeta kia reta oikuaa Navidad jare jokope oyapo vae ouko religión raangagüi jaenungavi omee reta regalo oyoupii. Inglaterrape jare amogüe tëta Norteamérica rupi, arakae omaeñoäko omboarete vaerä Navidad echa ou religión raangagüi. Oipotagüe omboarete vae, ombocastiga. Ërei, jaɨkue rupi kia reta omboareteye Navidad. ¿Maerapa cristiano añetete vae reta mbaetɨ omboarete Navidad? Jae reta oipota omboyerovia Tumpa opaete oyapo vae rupi.

¿IKAVIRA YAMBOARETE VAERÄ CUMPLEAÑOS?

8, 9. ¿Maerapa cristiano tenondegua reta omboareteä cumpleaños?

8 Ïru arete oyekuaa vae jaeko cumpleaños. ¿Ikavira cristiano añetete vae reta omboarete cumpleaños? Bibliape omombeu jaeño omboarete icumpleaño omboetembae vae reta Jehovápe (Génesis 40:20; Marcos 6:21). Arakae cumpleañospe omboete reta tumpa raanga reta. Jókuae ramo, cristiano tenondegua reta “oecha arete cumpleaños oipotagüe kia reta omboarete vae ou religión raangagüi” (The World Book Encyclopedia).

9 Arakaete Roma pegua reta jare Griego pegua reta güɨrovia oime metei espíritu kia oa yave jare jókuae espíritu oyangarekota jese opaete oikove oiko ramboeve. Jókuae ara reta rupi cristianombae reta omboarete icumpleaño echa ipɨayemongeta reta itumpa oyangarekota jese vae.

10. ¿Añave rupi maerapa cristiano reta omboareteä cumpleaños?

10 ¿Mbaepa rere, ikavira Tumpa peguarä arete reta oyea oï religión raanga ndive vae? (Isaías 65:11, 12). Mbaetɨko. Jókuae ramo mbaetɨ yamboarete cumpleaños ani oipotagüe arete oyea oï religión raanga ndive vae.

¿IKAVIRAKO YAIKUAA KËRAI OMBOƗPƗ VAE?

11. a) ¿Maerapa amogüe reta oyapo arete religión raangagüi ou vae? b) ¿Mbaepa ikaviete rembotenonde vaerä?

11 Amogüe kia reta oikuaa Navidad jare ïru arete reta ou religión raangagüi, ërei jekuaeño omboarete reta. Jae reta ipɨayemongeta jókuae arete rupi ipuere oyemboatɨ jëtara reta ndive. ¿Jökoraipa ndepɨayemongeta? Ikaviko ñanoi tiempo ñaï vaerä ñanerëtara reta ndive. Jehová oyapo tëtara reta jare oipota ñaï kavi jae reta ndive (Efesios 3:14, 15). Ërei ikavi yaeko yambotenonde Jehová ñanerëtara retagüi, jáeramo mbaetɨ yayapo arete Jehová oipotaä vae. Jáeramo apóstol Pablo jei: “Jekuaeño peipota peikuaa yandeYa ombopɨakatu vae” (Efesios 5:10).

12. ¿Mbae nunga arete retapa ikaviä Jehová peguarä?

12 Jeta kia reta ipɨayemongeta oyovakeño omboarete vaerä yepetëi ou religión raangagüi, ërei Jehová mbaetɨ ipɨayemongeta jökorai. Ikaviäko chupeguarä arete ou religión raangagüi jare ikaviä arete yambotuicha kuimbae peguarä ani símbolos patrios peguarä. Echa, Egipto pegua reta jeta omboarete itumpa raanga reta. Israel pegua reta oë Egiptogüi yave, oyapo arete Egipto pegua reta oyapo rami jare ombojee “arete yandeYa peguarä”. Ërei jókuae ramo Jehová ombocastiga reta (Éxodo 32:2-10). Yande yayapotako profeta Isaías jei rami: “Agüɨye peyavɨkɨ mbae ikɨa” vae (emongeta Isaías 52:11).

NDEPƗAKAVI REVE NEMIARI ÏRU RETAPE

13. ¿Mbaetɨma reyapo arete ou religión raangagüi yave, mbae marandu retapa ipuereko reyapo ndeyeupe?

13 Mbaetɨma remboarete yave, ipuereko renoita jeta marandu reta. Kuae rami: “¿Mbaepa ayapota cheparavɨkɨ ïru oparandu cheve yave, maerapa amboareteä Navidad jae reta ndive? ¿Mbaepa ayapota kia omee cheve yave regalo Navidadpe? ¿Mbaepa ayapota cheme ani cherembireko oipota yave amboarete ikaviä Tumpape vae? ¿Këraipa chepuere amborɨ chemichia reta agüɨye vaerä ipɨatɨtɨ mbaetɨ omboarete icumpleaño ramo ani ïru arete?”.

14, 15. a) ¿Mbaepa ndepuere reyapo kia jei ndeve emboasa kavi Navidad? b) ¿Mbaepa ndepuere reyapo kia omee ndeve metei regalo yave?

14 Ikavieteko yandepɨayemongeta kavi, mbae yaeta vae ani mbae yayapota jókuae oasa yave. Echa, kia jei ndeve yave emboasa kavi Navidad, agüɨye nekïririño. Ndepuere rere chupe “yasoropai”. Ërei, oime kia oipota oikuaa jesegua, ndepuere remoësaka chupe maera remboareteä. Ërei, remoësaka yave eyapo ndepɨakavi reve jare remboete reve. Biblia jei: “Pemiari kavi ñee oporomboyerovia vae. Peikuaa kavi mbae pere vaerä oparandu vae pe” (Colosenses 4:6). Ndepuerevi remombeu ikavi ndeve reasa tiempo ïru reta ndive jare remee regalo, ërei mbaetɨ reyapo jókuae arete reta iarape.

15 ¿Mbaepa reyapota kia omee ndeve yave metei regalo? Bibliape mbaetɨ oime mborookuai kuae regua, ërei jei yandeve mbae yayapota yaiko vaerä yandepɨakatu reve (1 Timoteo 1:18, 19). Ipuereko kia oipota omee ndeve regalo oikuaaä nde reyemboareteä vae. Ani ïru ipuere jei ndeve: “Che aikuaako nde reyemboareteä, ërei aipota amee ndeve kuae regalo”. Jayave ndeko reiparavota remboresive vaerä jókuae regalo ani mbaetɨ. Ërei, reiparavo kavi reiko vaerä ndepɨakatu reve. Yaipotaä oikomegua ñaneamistad Jehová ndive.

NDE JARE NERËTARA

Jehová omboete vae reta oiko yerovia reve.

16. ¿Mbaepa ndepuere reyapo nerëtara oipota oyapo arete ou religión raangagüi vae?

16 ¿Mbaepa ndepuere reyapo nerëtara oipota yave oyapo arete ou religión raangagüi vae? Agüɨye eyoaka jae reta ndive. Nemaendúa, jae reta ipuere oiparavo oyapota vae. Ndepɨakavi reve jare emboete reve eeya jae reta oiparavo vaerä oipota vae, nde reipota jae reta ndemboete rami (emongeta Mateo 7:12). Ërei, ¿mbaepa reyapota nerëtara reta ndive oipota nde reasa tiempo jae reta ndive omboarete ramboeve? Ndei reiparavo mbove, eyerure Jehovápe ndemborɨ reyapo vaerä ikavi vae. Eyepɨayemongeta oasa vaere jare eeka reikuaa kavi vaerä kuae regua. Agüɨye neakañɨ: nde reipota remboyerovia avei Jehová.

17. ¿Mbaepa ndepuere reyapo agüɨye vaerä nemichia reta ipɨatɨtɨ omboareteä ramo?

17 ¿Mbaepa ndepuere reyapo agüɨye vaerä nemichia reta ipɨatɨtɨ oecha yave ïru reta oyapo arete ou religión raangagüi vae? Ámope ndepuere reyapo amogüe mbae chupe reta. Jaenungavi metei ara ndepuere remee chupe reta metei regalo. Ërei regalo ikaviete vae jaeko reaɨu jare renoi tiempo reï vaerä jae reta ndive.

EMBOETE TUMPA JAE OIPOTA RAMI

18. ¿Maerapa yayemboatɨta cristiano añetete vae reta ndive?

18 Yamboyerovia vaerä Jehová, yaeyatako religión raanga, yaeyatavi iarete reta jare oyapo vae reta. Yayapovi religión añetete oporomboe vae. ¿Këraipa? Metei jaeko yaja yave semana ñavo yemboatɨape (emongeta Hebreos 10:24, 25). Religión añetete vae ikavi yaeko yayemboatɨ (Salmo 22:22; 122:1). Yayemboatɨ yave ñañemokïreɨ päve (Romanos 1:12).

19. ¿Maerapa ikaviete nemiari ïru retape reyemboe vae Bibliare?

19 Reyapo vaerä religión añetete vae oyapo rami, eyemongeta ïru reta ndive reyemboe Bibliare vae. Jeta kia reta ipɨatɨtɨ oecha yave mbaesusere reta ɨvɨpe. Ipuereko nde reikuaa amogüe reta jökorai oï vae. Nemiari chupe reta esperanza renoi oasata kuri vaere. Reo ramboeve yemboatɨape jare nemiari ïru reta Bibliare, reikuaata reipotaäma reiko religión raangape jare agüɨyetama reipota reyapo religión raanga oyapo vae. Añetete reikota yerovia reve jare Jehová omeeta ndeve ibendición reñemomɨ̈rata ramo reyapo vaerä jae oipota vae (Malaquías 3:10).