Rhie riẹ irhomẹmro re havwiẹ

Rhie riẹ eghwẹmro re havwiẹ

URHOMU-ẸMRO IKPEGBERHAN

Djẹ Odjẹ wu na ga Osolobrugwẹ

Djẹ Odjẹ wu na ga Osolobrugwẹ

1, 2. Onọ ọgo wu na vi nọ oma ọnọ, mesoriẹ ọnana ọ ghanren?

NYOMA uyono i Baibol na, wu mẹrẹnvwrurhe ne taghene ihworho buebun ra ta taghene aye a ga Osolobrugwẹ, e yono jeghwai ru ekwakwa Osolobrugwẹ o vwo utuoma kpahen. (2 Corinthians 6:17) Ọrana yẹ ọsoriẹ i Jehova o je akama rẹn ọwan ne vẹnrẹn nẹ ẹga efian, ro rhiẹ “Babylon Rode na.” (Revelation 18:​2, 4) Me wu ne ru? Ọwan ephian i vwo odjẹ ra na djẹ, nọ oma onọ ọnana, ‘Mi guọlọ ga Osolobrugwẹ lele izede rọ guọlọre, gbinẹ mi guọlọ ga ye lele izede mia ga ye bi?’

2 Orhianẹ wu nyajẹ ẹga efian vwo ne, ọrana orhomurun. Ọrẹn, wu na ji sabu vwo irueruo ọrhẹ iruemru ẹga efian ezẹko wu ji vwo omamerhomẹ kpahen. Jenẹ ọwan i ta kpahen irueruo ọrhẹ iruemru enana, jeghwai mẹrẹn oborẹ ọsoriẹ ọ ghanren ra na ha ikẹro i Jehova ọ ha ni aye, ha nie.

OGAME EMA ỌRHẸ ESẸ RIDE RI HWURU

3. (a) Mesoriẹ ọ bẹn rẹn ihworho ezẹko rẹ aye ina dobọ ema ẹ ha ruiruo ji uvuẹn ogame aye? (b) Me yi Baibol na ọ ta kpahen uruemru ra ha ema ga Osolobrugwẹ?

3 Ihworho ezẹko i vwo ema yanghene efi uvuẹn oghwa aye, rẹ aye a ha ga Osolobrugwẹ ẹgbukpe buebun ne. Orhianẹ omaran ọ havwọ wẹn, wu na sabu roro taghene ọ bẹnren yanghene ọsọre wu na ga Osolobrugwẹ orhianẹ wa ha aye ruiruo-o. Ọrẹn, karorhọ taghene i Jehova o yono ọwan oborẹ ana ga ye lele. Baibol na ọ dabu dje yi fiotọre taghene i Jehova ọ guọlọ nẹ ọwan i ha ema ruiruo ọke ra ga ye-e.—Se Exodus 20:​4, 5; Psalm 115:​4-8; Isaiah 42:8; 1 John 5:⁠21.

4. (a) Mesoriẹ ana ja ha ẹga rẹn esẹ ride ọwan ri hwu ne? (b) Mesoriẹ i Jehova ọ ta rẹn ihworho yi taghene aye i vwa damoma rẹ aye ina tẹmro rhẹ ihworho ri hwu ne-e?

4 Ihworho ezẹko a ghwọghọ ọke buebun ọrhẹ omẹgbanhon aye ruẹ oborẹ ọ merhen esẹ ride aye ri hwu ne oma. Ihworho ezẹko a tobọ ga aye. Ọrẹn, ọwan i yono ne taghene eri hwu ne, i sabu sa ọwan erhumu yanghene rhua ẹkuọn vwe ọwa-an. Aye i vwe nyerẹn ekete ọrọrọ-ọ. Itiọrurhomẹmro, ọ sọre re ne lele aye tẹmro, nime iyẹnrẹn ro nẹ obẹ ihworho ri hwuru rhe, obẹ ikpodje yo nẹ sa. Ọrana yẹ ọsoriẹ i Jehova o je akama rẹn emọ Israel taghene aye i vwe lele eri hwu ne tẹmro kugbe yanghene fioma rhọ irueruo ikpodje-e.—Deuteronomy 18:​10-12; se Iyẹnrẹn Ra Habaye 26 ọrhẹ 31.

5. Me yọ nọ sabu ha userhumu wẹn dobọji ema ẹ ha ga Osolobrugwẹ yanghene ogame esẹ ride ri hwu ne?

5 Me yọ nọ sabu ha userhumu wẹn dobọji ema ẹ ha ga Osolobrugwẹ yanghene ogame esẹ ride ri hwu ne? Wu ne vi se i Baibol na jeghwai roro kpahen ukẹro i Jehova ọ ha ni ekwakwa enana. O ni rẹ aye rhẹ ekwakwa ‘aghwa.’ (Deuteronomy 27:15) Nẹrhomo vwe i Jehova ọke ephian nọ ha userhumu wẹn ha ukẹro rọ ha ni ekwakwa, e nie, nọ jeghwai ha userhumu wẹn ga ye lele izede rọ guọlọre. (Isaiah 55:⁠9) Vwo imwẹro taghene i Jehova ọnọ yọ omẹgbanhon wu guọlọre ne wu sabu tiomanẹ ẹga efian.

O FORI NE ỌWAN I RU IKRISMASI?

6. Mesoriẹ ihworho a djẹ December 25 rhẹ ẹdẹ ra ha riorẹ ẹdẹ re vwiẹ i Jesu?

6 Orẹ Ikrismasi ọ ha usuẹn erẹ ri mai titi uvuẹn akpọ ephian, ihworho buebun e roro taghene ọrana orẹ ẹdẹ re vwiẹ i Jesu. Ọrẹn, Ikrismasi o surhobọmwu ẹga efian. Ọbe owu re se encyclopedia, ọrhọ ta taghene egehọ ri ha uvuẹn Rome, a riorẹ ẹdẹ re vwiẹ ọren na uvuẹn December 25. Ilori ẹga e guọlọre taghene egehọ buebun i rhiẹ Ilele Kristi, nọ yẹ ọsoriẹ, dedevwo o rhiẹ December 25 ye vwiẹ i Jesu-u, aye ni djẹ ẹdẹ ọrana no rhiẹ ẹdẹ re vwiẹ i Jesu. (Luke 2:​8-12) Idibo i Jesu ọke ahwanren, a riorẹ Ikrismasi-i. Ọbe na Sacred Origins of Profound Things, ọ tare taghene ọke re vwiẹ i Jesu, ẹgbukpẹ 200 a vrẹn hin, “o vwo ohworho ro rhe ẹdẹ re vwiẹ ye-e, ibiẹ ihworho yi ji damerhọ ẹdẹ re vi vwiẹ ye.” Orẹ Ikrismasi ọ tonrhọ ukperhumu na ọke ri Jesu o hwu hin.

7. Mesoriẹ Ilele Kristi urhomẹmro na i vwe ru Ikrismasi?

7 Ihworho buebun i rheri taghene orẹ Ikrismasi irueruo egehọ, omaran ji te akpẹriọ ọrhẹ uruemru re ruẹ ẹghẹlẹ uvuẹn ẹdẹ Ikrismasi na. Jerẹ udje, uvuẹn England ọrhẹ ekete ezẹko uvuẹn America, o vwo ọke owu rẹ aye a dobọ Ikrismasi ji, nime o nẹ obẹ egehọ rhe. Kohworho kohworho rọ riorẹ na, na ha oja riẹ. Ọrẹn, ọke oru, ihworho ne rharhumu tuẹn orẹ Ikrismasi rhọ. Mesoriẹ Ilele Kristi urhomẹmro na i vwe ru Ikrismasi? Nime aye i guọlọ lẹrhẹ oma merhen Osolobrugwẹ uvuẹn kemru kemru rẹ aye e ruẹ.

O FORI NE ỌWAN I RIORẸ ẸDẸ RE VWIẸ ỌWAN?

8, 9. Mesoriẹ Ilele Kristi erukaro na i vwa riorẹ ẹdẹ re vwiẹ aye?

8 Orẹ ọrọrọ ro titiri harẹn ihworho buebun, yẹ orẹ ẹdẹ re vwiẹ ohworho. O fori nẹ Ilele Kristi i riorẹ ọrana? Orẹ ẹdẹ re vwiẹ ohworho ra hunute uvuẹn i Baibol na yẹ, erẹ ihworho re vwa ga Jehova. (Genesis 40:20; Mark 6:21) A ha orẹ ẹdẹ re vwiẹ ohworho họghọ rẹn isolobrugwẹ efian. Ọyẹ ọsoriẹ Ilele Kristi erukaro na “e ni orẹ ẹdẹ re vwiẹ ohworho rhiẹ irueruo egehọ.”​—⁠The World Book Encyclopedia.

9 Ọke ahwanren, itu i Rome ọrhẹ Greek i vwo imwẹro taghene o vwo ọmakashe rọ homaphia ẹdẹ re vwiẹ ohworho, aye i jeghwai vwo imwẹro taghene ọmakashe ọnana ọ sẹrorẹ ohworho na ọsoso ọke ro nyerẹn. Ọbe owu re se The Lore of Birthdays ọ tare taghene, “Ọmakashe ọnana o vwo onyerẹnkugbe rhẹ osolobrugwẹ ẹdẹ re vwiẹ ohworho na.”

10. Mesoriẹ Ilele Kristi inyenana i vwa riorẹ ẹdẹ re vwiẹ aye?

10 Wu rorori taghene i Jehova o vwo ekwerhọ kpahen orẹ ri surhobọmwu ẹga efian? (Isaiah 65:​11, 12) Ẹjo, o kwerhọ ye-e. Ọrana yẹ ọsoriẹ ọwan i vwa riorẹ ẹdẹ re vwiẹ ọwan yanghene orẹ erọrọ ri surhobọmwu ẹga efian.

ẸMRO ỌNANA O GHINI FIEMRU?

11. Mesoriẹ ihworho ezẹko a riorẹ? Me yo fori no rhiẹ oborẹ ọ mai ghanren ha wẹn?

11 Ihworho buebun i rheri taghene Ikrismasi ọrhẹ orẹ erọrọ i nẹ obẹ egehọ rhe, ọrẹn aye e ji ruie. Aye e roro taghene orẹ enana omamọ uphẹn rẹ aye ina ghwọghọ ọke rhẹ ekrun aye. Wẹwẹ vwo? Orhiẹ oborẹ ọ sọre wu ne lele ekrun ọnọ ghwọghọ ọke kugbe-e. Jehova yọ ha ekrun mwu, ọ jeghwai guọlọ taghene ọwan i vwo omamọ onyerẹnkugbe rhẹ aye. (Ephesians 3:​14, 15) Ọrẹn, o fori na tẹnrovi omamọ onyerẹnkugbe ọwan rhẹ i Jehova, ukperẹ ono rhiẹ ọrẹ ana lẹrhẹ oma merhen ekrun ọwan nyoma ana riorẹ ri surhobọmwu ẹga efian. Ọrana yẹ ọsoriẹ ọnyikọ Paul ọ ta: “Gba rha damerhọ ekwakwa ri na lẹrhẹ oma merhen Ọrovwori na.”—Ephesians 5:⁠10.

12. Me yọ nọ sabu lẹrhẹ orẹ rhiẹ oborẹ i Jehova o vwo kwerhọ?

12 Ihworho buebun e roro taghene ekete orẹ o nurhe o fiemru-u, ọrẹn, Jehova ọ vwọ ha ukẹro ọrana nie-e. O vwo ekwerhọ kpahen orẹ ri nẹ ẹga efian rhe-e, yanghene orẹ ro titi ituakpọ yanghene ẹkwotọre-e. Jerẹ udje, itu Egypt i vwo orẹ buebun rẹ aye e ruẹ harẹn isolobrugwẹ efian. Ọke Emọ Israel e nẹ abọ evrẹn obẹ Egypt, aye ni riorẹ owu usuẹn orẹ egehọ re ruẹ uvuẹn Egypt, aye ni se rie “orẹ harẹn i Jehova.” Ọrẹn, Jehova nọ ha oja riẹ aye fọkiẹ irueruo ọrana. (Exodus 32:​2-10) Jerẹ oborẹ ọmẹraro Isaiah ọ tare, o fo nẹ ọwan i “hobọte ekwakwa ri vwa fo-on!”—Se Isaiah 52:⁠11.

DJE URUEMRU ESIRI PHIA WE RHE LELE AWỌRỌ RUẸ KUGBE

13. Enọ ego ye wu na sabu nọ, wu rha dobọ orẹ ẹriọ ji?

13 Wu rhe brorhiẹn wu na ja riorẹ erana, wu na sabu nọ enọ buebun. Jerẹ udje, wu na sabu nọ: Me mi ne ru, orhianẹ ihworho rẹ mẹmẹ rhẹ aye a gba wian kugbe a nọ mẹ oborẹ ọsoriẹ mi vwe lele aye ru Ikrismasi? Me mi ne ru, ohworho ọrhọ yẹ mẹ ẹghẹlẹ uvuẹn ẹdẹ Ikrismasi? Me mi ne ru, orhianẹ ohworho mi rọnmọren ọ guọlọre taghene mi riorẹ erana? Marhẹ mi ne ru ha userhumu rẹn emọ mẹ nẹ ẹhẹn aye o jo rho seriotọre, nime aye i vwa riorẹ ezẹko yanghene riorẹ ẹdẹ re vwiẹ aye-e?

14, 15. Me wu ne ru orhianẹ ohworho ọ ha ẹmroma orẹ ha mroma yanghene ọ ha ẹghẹlẹ wẹn?

14 Orhiẹ oborẹ ọghanranren wu na ha ẹghwanren ruiruo, we rhe brorhiẹn oborẹ wu na ta ọrhẹ oborẹ wu ne ru uvuẹn erhirhiẹ owuowu. Jerẹ udje, orhianẹ ihworho a ha ẹmroma orẹ ha mroma, wu na sabu ha ẹghwanren kpahenrhọ rẹn aye. Wu na sabu ta, “Wẹwẹ nobiruo.” Ọrẹn, ohworho ọrhọ guọlọ rhe riaro, wu na sabu dje fiotọre riẹn oborẹ ọsoriẹ wu vwa riorẹ ezẹko. Ọrẹn, dje uruemru esiri ọrhẹ ọghọ phia, jeghwai ha ona ruiruo. Baibol na ọrhọ ta: “Jenẹ ẹmro are i rhiẹ ọrẹ dẹndẹn ọke ephian, nọ họhọ oborẹ e fi adanwun rhọ, neneyo are i rhe oborẹ are ina kpahenrhọ harẹn owuowọnwan.” (Colossians 4:⁠6) Ọkezẹko, wu na sabu dje yi fiotọre rẹn aye taghene oma ọ merhuọn we rhe lele awọrọ ghwọghọ ọke kugbe jeghwai yẹ aye ẹghẹlẹ, ọrẹn, wu vwe ruie fọkiẹ orẹ erana-a.

15 Me wu ne ru, orhiane ohworho o ru ẹghẹlẹ wẹn uvuẹn ọke orẹ erana? Baibol na o kele irhi ra na nyalele-e, ọrẹn, ọ ta rẹn ọwan taghene e vwo ẹhẹn obrorhiẹn rọ fonron. (1 Timothy 1:​18, 19) Ọkezẹko, ohworho rọ ha ẹghẹlẹ na wẹn na, o rhe taghene wu vwa riorẹ ọrana-a. Yanghene ọnọ sabu ta, ‘Mi rheri taghene wu vwa riorẹ ọnana-a, ọrẹn, mi ji guọlọ ha ẹghẹlẹ ọnana wẹn.’ Oborẹ erhirhiẹ na ọ havwọ lele, wu na sabu brorhiẹn wu na ha ẹghẹlẹ na yanghene wu na tiẹn. Ọrẹn, jenẹ o mwuẹro taghene orhiẹnbro enọ ephian, ọnọ yọ ẹhẹn obrorhiẹn rọ fonron. Ọwan a guọlọ ru oborẹ ọnọ hobọte onyerẹnkugbe ọwan rhẹ Jehova-a.

WẸWẸ ỌRHẸ EKRUN ỌNỌ

Oma ọ merhen ihworho ra ga i Jehova

16. Me wu ne ru orhianẹ ekrun ọnọ a riorẹ erana?

16 Me wu ne ru, orhianẹ ekrun ọnọ a riorẹ erana? Wu vwe lele aye tiẹmro-o. Karorhọ, aye i vwo omẹgbanhon rẹ aye ine brorhiẹn oborẹ aye i guọlọ ru. Dje uruemru esiri phia jeghwai họghọ rẹn odjẹ aye jerẹ oborẹ wu guọlọre taghene aye i họghọ rẹn odjẹ enọ. (Se Matthew 7:12.) Ọrẹn, orhianẹ ekrun ọnọ e guọlọre taghene wẹwẹ rhẹ aye i ghwọghọ ọke kugbe ọke orẹ na, me wu ne ru? Bọmọke wu ne brorhiẹn oborẹ wu ne ru, nẹrhomo vwe i Jehova nọ ha userhumu wẹn brorhiẹn rọ gbare. Roro kpahen erhirhiẹ na, jeghwai guọlọ riaro kpahiẹn. Karorhọ, wu guọlọ ru oborẹ ọnọ merhen i Jehova oma ọke ephian.

17. Marhẹ wu ne ru ha userhumu rẹn emọ enọ, nẹ aye i je rhe roro taghene emru ọ vrẹn aye, aye i rha mẹrẹn awọrọ ra riorẹ erana?

17 Marhẹ wu ne ru sabu ha userhumu rẹn emọ enọ, aye arha mẹrẹn awọrọ ra riorẹ erana? Nẹ ọke ya ruẹ ọke, wu na sabu ru ẹkwaphiẹrhotọre oghẹnrensan rẹn aye. Wu na ji sabu ru ẹghẹlẹ rẹn aye uvuẹn ọke aye i vwe fiẹrorhọ ye. Usuẹn omamọ ẹghẹlẹ wu na sabu harẹn emọ enọ, yẹ ọke ọrhẹ ẹguọlọ ọnọ.

FIOMA RHỌ OGAME URHOMẸMRO

18. Mesoriẹ o fo nẹ ọwan i riẹ uyono ukoko na?

18 Neneyo a sabu lẹrhẹ oma merhen i Jehova, ọwan ina vi tiẹn ẹga efian ọrhẹ irueruo yi jeghwai tiẹn orẹ ri surhobọ mwuie. Ọrẹn, o ji fo nẹ ọwan i fioma rhọ ogame urhomẹmro. Izede ọgo? Izede owu, ọrẹ e riẹ uyono ukoko na ọke ephian. (Se Hebrews 10:​24, 25.) Uyono ukoko na ẹnya, e ha usuẹn oghọn ri ghanranren omamọ uvuẹn ogame urhomẹmro. (Psalm 22:22; 122:⁠1) Erhe riẹ uyono ukoko na, ọwan na ha urhebro rẹn owuowọnwan.—Romans 1:⁠12.

19. Mesoriẹ ọ ghanren wu na ta rẹn awọrọ kpahen urhomẹmro ri ha i Baibol na re wu yono ne?

19 Oghọn ọrọrọ uvuẹn ogame urhomẹmro, yẹ ọrẹ ana ta rẹn awọrọ oborẹ e yono nẹ i Baibol na rhe. Ẹhẹn ihworho buebun i seriotọre fọkiẹ ekwakwa ibiobiomu ra phia uvuẹn akpọ na. Ọkezẹko, wu rhe ihworho rẹ ẹhẹn aye o seriotọre. Ta rẹn aye kpahen omamọ aruefirhọ rọ havwiẹ obaro na. We rhe riẹ uyono ukoko na jeghwai ta rẹn awọrọ kpahen urhomẹmro ri ha i Baibol na, wu na mẹriẹnvwrurhe taghene wu vwa rha guọlọ fioma rhọ ẹga efian ọrhẹ irueruo enẹye-en. Wu na sabu vwo imwẹro taghene oma ọnọ merhuọn, Jehova ọnọ ji ha ebrurhọ rẹn omẹdamu ọnọ re wa djẹ odjẹ wu na ga ye izede ro fori.—Malachi 3:⁠10.